24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dúfať, znamená veriť v dobrodružstvo lásky, mať dôveru k ľuďom, urobiť skok do neznáma a prenechať sa celkom Bohu.

~Dom Helder Camara ~

10.08.2005 - Miron
čítanosť778 reakcie0
(Share 217 0)


Téma: Zosnutie Presvätej Vládkyne našej Bohorodičky a vždy Panny Márie / Lk 10, 38-42; 11, 27-28

Homília

AI      Pred niekoľkými rokmi som čítal zaujímavý rozhovor s istým parížskym kňazom. Jeho meno som už zabudol, ale istá spomienka tohto kňaza mi pevne ostala v pamäti. Rozprával, že ako mladý kňaz pôsobil ako duchovný pre nemocnicu. Sprevádzal mnohých v posledných chvíľach života. Povedal, že nie je nič strašnejšie, než umieranie človeka, ktorý v posledných chvíľach svojho života si uvedomí, že prežil svoj život naprázdno, bez zmyslu.
      Podobné nebezpečenstvo hrozí každému človeku, pretože v zhone každodenných povinností je možno ľahko zabudnúť na to, čo je hlavným zmyslom života.
KE      Preto je dobré, že sme sa dnes zišli k oslave Presvätej Bohorodičky, ktorá vstúpila s telom i dušou do večnosti. Uspenie Presvätej Bohorodičky k nám hovorí jasnou rečou: Vaše „áno“ Bohu vás zavedie tam, kam Presvätú Bohorodičku. Povedzte, nie je to nádherný cieľ života – dosiahnuť nebo?
DI      Ak by sme mohli spraviť inventúru našich sŕdc, isto by sme tam nenašli odmietnutie tohto nádherného cieľa. Ale celkom isto by sme našli rôzne postoje, zmýšľanie a rôzne iné túžby, ktoré vyrástli z našej vlažnosti a vážne ohrozujú naplnenie hlavného cieľa nášho života – získanie neba.
      Čo teda nazývame vlažnosťou? Vlažnosť je dať sa strhnúť a unášať prúdom. Vlažnosť je konformizmus, prispôsobenie sa prostrediu, poddávanie sa duchu sveta. Kto sa chce dostať k čistému prameňu rieky, musí plávať proti prúdu. Len ten, kto sa vydá na túto cestu, pochopí, čo je to ísť za Kristom. A práve toto Boh od nás očakáva. Čoraz väčšmi nás totiž chce k sebe pritiahnuť, tým je na nás náročnejší.
      A prejavy vlažnosti? Prvým znakom je, že sa prestávame modliť, keď pociťujeme nechuť k modlitbe, a predsa sa neprestávame modliť, to ešte nie je vlažnosť. Keď však hľadáme rôzne príčiny a výhovorky, pre ktoré sa nemodlíme – Nemám čas! – Necítim sa dobre! - ... – a podľahneme im, sme vlažní. Keď sa totiž prestaneme modliť, hľadáme za modlitbu náhradu. Hľadáme iného boha – v zábave, v hluku, v televízií, rozhlase, v alkohole, v drogách... Nedokážeme sa zahĺbiť do svojho vnútra, zotrvať v tichosti, prestávame počúvať vnútorný hlas. Vlažnosťou je, keď nám už Sväté písmo veľa nehovorí, neoslovuje nás, preto ho prestávame čítať. Nahrádzajú ho iné knihy – horoskopy, knihy o okultizme... Postupne strácame orientáciu, až zablúdime. Smutné je, keď veriaci koná podľa horoskopov a na toho, kto mu má udávať smer – na Ježiša – zabúda. Vlažnosť je, keď... Mohli by sme pokračovať, ale už však asi cítime a vieme, o čo ide.
PAR      Táto vlažnosť života je veľmi nebezpečná, pretože deformuje náš vzťah k Bohu. Prestávame vnímať nadprirodzený svet Božích darov a milostí. Nie sme schopní vnímať úžasné Božie pôsobenie v tomto svete. V tomto stave nie sme schopní chápať Božie zmýšľanie a Božiu vôľu. Nie sme schopní pochopiť Cirkev ako tajomné Kristovo telo. A nie sme schopní ani skutočnej kresťanskej láske k blížnym.
      Zaiste sme teraz zatúžili odstrániť vlažnosť z našich sŕdc. Ježiš sa nám prihovára: „Zmeň svoje srdce!“ Čaká kým pre neho otvoríme svoje srdce. Ak máme skutočnú, živú túžbu po zmene života, ktorá vedie k nebu, Boh nám pripraví okamihy milostí, ktoré nám pomôžu otvoriť naše srdcia. A nech ich otvoríme čo i len na malú štrbinku, prichádza so svojou uzdravujúcou silou.
MY      Za čias svätého Augustína žila v Ríme kresťanka, ktorá sa volala Melánia. Bola mladá, krásna, bohatá a hoci bola kresťanka, predsa sa oddávala aj radostiam, pôžitkom a rozkošiam vtedajšej pohanskej spoločnosti. Jej mladý muž Volusián bol pohanom. Študoval rétoriku - rečníctvo, a preto sa vybral na dlhší čas do Milána, aby osobne spoznal vynikajúceho rečníka svätého Augustína. Stretávali sa častejšie a svätý Augustín mu okrem rétoriky veľa rozprával o kresťanskej viere. Ale to nezaúčinkovalo na Volusiána - mal pred očami svoju ženu kresťanku, ktorá sa nelíšila veľmi od pohanských mladých žien.
      Ale čo sa stalo zatiaľ v Ríme?
      Melánia sa zúčastnila na jednej kázni o nebi a s Božou milosťou ju táto pravda tak uchvátila, že nad slnko jasnejšie pochopila, že čokoľvek máme na zemi, to všetko je nič proti nebu. A že nijaká obeta a nijaké odriekanie a sebazaprenie a sebaovládanie jej nesmie byť ťažké pre nebo. Zriekla sa všetkých pôžitkov, odmietla všetok luxus, vyprázdnila pokladnicu a všetko nadbytočné rozdala chudobným - aby mala poklad v nebi.
      Keď sa Volusián vrátil domov, zvolal: „Melánia, čo sa tu stalo? Kde pominul lesk nášho domu a kde sa stratili skvosty a ozdoby tvojho tela? Kto ťa to takto odstavil od života?“
Melánia odpovedala: „Nebo! Túto zmenu urobilo nebo! A som tak úžasne šťastná, že som našla pravý zmysel života a že som zamerala svoj život k jedinému cieľu - žiť večne v nebi.“
V tej chvíli Božie svetlo akoby bleskom zasiahlo dušu Volusiána. Stal sa kresťanom a aj on uveril v nebo. (VRABLEC, J.: V službe Slova B. Rím : SÚSCM, 1990, s. 81.)
ADE      Ak sme zatúžili po naplnení nášho života, po nebi, ak sme sa dnes rozhodli otvoriť svoje srdce pre Ježiša Krista, aby nás uzdravil z každej formy vlažnosti, ak sme sa rozhodli prijímať všetky prostriedky pre rast duchovného života, tak sme sa rozhodli pre zmysluplný život, ktorý vedie k úplnému naplneniu k večnosti. A na tejto ceste môžeme neustále počítať s mocným príhovorom a ochranou našej nebeskej Matky.

12.06.2003 | Čítanosť(8172)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3362)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2813)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet