24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Možno, niekto si myslí, že jeho hriechy sú také veľké, že nemôže dúfať, že mu Boh odpustí. Nech odstúpi od vás taká myšlienka! Prečo, človek, nemyslíš na všemohúcnosť nebeského Lekára, a myslíš len na množstvo svojich hriechov? Veď Boh, ako dobrotivý, chce sa zmilovať a ako všemohúci, môže sa zmilovať. Zatvára pred sebou bránu milosrdenstva ten, kto si myslí, že Boh sa nad ním zmilovať nechce alebo nemôže. Teda nech nikto netratí nádej na Božie milosrdenstvo, hoci by mal stovky a tisíce hriechov.

~sv. Augustín~

09.07.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1448 reakcie0
(Share 371 0)


Téma: Svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda / Mt 5, 14-19

Homília

      „Na Velehrade bratia zo Solúna, Cyril a Metod, kázali nám spásu...“ – spieva sa v známej slovenskej piesni O sv. Cyrilovi a Metodovi. A pokračuje: Od doby tej nám svetlo viery planie. Dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane!“
      Solún, mesto v Macedónsku, založené roku 315 pr. Kr., sa stalo našim predkom kolískou viery. Z tohto mesta prišli k nám r. 863 dvaja bratia – Cyril a Metod – aby našim predkom hlásali vieru v Boha v ich rodnom jazyku. Bolo to na pozvanie kniežaťa Rastislava, adresované cisárovi Michalovi III.: „Keďže ľud náš od pohanstva sa odvrátil a kresťanského zákona sa drží, učiteľa nemáme takého, ktorý by v našom jazyku pravú vieru vysvetlil, aby sa aj iné krajiny, vidiac, pripodobnili nám. Tak nám pošli, vladár, biskupa a učiteľa takého, lebo od Vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“
      A tak slovanské národy odvtedy žijú z ich odkazu vo všetkých oblastiach života – v kultúre, vzdelanosti, ale predovšetkým vo viere v Boha. Takto vlastne už dávno spievame v našom obrade: „Vzdajme úctu našim dvom učiteľom. Oni nám preložili Sväté písmo a odkryli pramene poznanie Boha. Hojne z neho čerpáme a vás, svätí Cyril a Metod, velebíme.“
      Túto vieru nazývame „dedičstvom otcov“. Avšak tu nejde o nejaké neživé dedičstvo. Naša viera nie je dedičstvom takého druhu, ako napr. nejaký kus nábytku, ktorý si s úctou zachovávame po predkoch. S takým nábytkom je nám ťažko sa rozlúčiť, hoci na druhej strane nám už prekáža. A tak okolo toho chodíme so zmiešanými pocitmi.
      Pozrite – za býv. režimu sa veľmi hovorilo „o náboženskom vyžití“. Čo to znamená? Že ľudia, ktorí chodia do chrámu, majú akúsi „náboženskú potrebu“, a preto musia svoje city v chráme vyliať. Tým starším sa to môže ešte trpieť, ale mladších treba zbaviť „náboženských predsudkov“. Tak uvažoval bývalý režim.
      A povedzme si úprimne – nezostalo niečo z týchto myšlienok dodnes? Neodsúvame i my vieru v Boha do oblasti citov, zážitkov, či prežitkov? Nechodíme do chrámu, aby sme niečo „prežili“, dobre sa vyspievali, niečo počuli a zbožne sa naladili?
      Nie je takto naša viera tradičná? To znamená: takto to bolo dávno, tak to musí byť aj dnes! A ak je to inak, tak to už nie je tak, ako to bolo dávno.
      Sú veci, ktoré nie sú podstatné, a ktoré treba vždy prispôsobiť potrebám. Cirkev je ako dobrá matka, ktorá chce slúžiť svojim deťom.
      A aby sme tu mali vždy jasné, že viera v Boha sa neprejavuje citom, zážitkom, ale skutkom, záujmom a potrebám sveta a Cirkvi. Prídeme z odpustu – a hovoríme: Ako to tam bolo pekne, plno ľudí, dobre sme si zaspievali, vypočuli veľa dobrého... Lenže na našom živote sa nič nezmenilo.
      Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane! Táto prosba nás nesmie viesť k domnienke, že dedičstvom otcov je niečo staré, čo patrí do múzea, čo je treba predovšetkým zachovať a chrániť.
      Sv. apoštoli Cyril a Metod nám priniesli predovšetkým dar viery a tým vložili nový kvas Božieho života, ktorý má rásť, prinášať úrodu aj v našej dobe. A tu je rad na nás, aby sme to dobre pochopili a toto zveľadili aj v dnešných podmienkach.
      „Vzdajme úctu našim dvom učiteľom. Oni nám preložili Písmo a odkryli pramene poznanie Boha. Hojne z neho dnes čerpáme, a vás, svätí Cyril a Metod, velebíme. Vrúcne orodujte za naše duše, lebo stojíte blízko prestola Najvyššieho.“

12.06.2003 | Čítanosť(3665)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3490)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3375)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet