18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Voda a svetlo lieči. I pokoj lieči. Avšak najlepší balzam nám dáva dobrotivé srdce.”


~THÉODORE FONTANA~

09.07.2005 - Miron
čítanosť1024 reakcie0
(Share 267 0)


Téma: Svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda / Mt 5, 14-19

Homília

AI      Keď sa stane nehoda alebo niekto odpadne na chodníku, rýchlo sa ponáhľame pomôcť. Je to prirodzené a ľudské. V takej chvíli sa dokážeme vzdať svojich plánov, dokážeme všeličo obetovať, len aby sme pomohli zachrániť ľudský život. Škoda len, že sa rovnako neponáhľame pomáhať tým, ktorí sú zranení hriechom či neverou. Pritom tu ide o viac, než len o záchranu pozemského života.
KE      Keď pozeráme na veľkolepé apoštolské dielo svätých Cyrila a Metoda, jasne vnímame pohnútky, ktoré ich priviedli k našim prarodičom: láska k Bohu a spása duší.
DI      Pochopiť ich apoštolský zápal znamená pochopiť vlastnú osobnú zodpovednosť za Cirkev. Snažíme sa zveľaďovať svoju vieru, spoznávať Boha v jeho slove, posväcovať sa skrze sviatosti... Toto všetko je veľmi dobré, ale ak nepochopíme svoju osobnú zodpovednosť za Cirkev, privedie nás to k silnému individualizmu, ktorému bude chýbať akýkoľvek apoštolský zápal.
      Cirkev je podľa slov svätého apoštola Pavla jedným veľkým organizmom – tajomné Kristovo telo. A my všetci sme údmi tohto tajomného tela. Ak svätý apoštol Pavol používa túto analógiu, tak len preto, aby veľmi zvýraznil tie tajomné, ale pritom veľmi silné zväzky medzi pokrstenými.
      Pri malom chirurgickom zákroku na tvári mladého muža, lekár nechtiac preťal jednu z nervových dráh. Následky boli nepríjemné. Mladý muž prestal ovládať niektoré mimické svaly na tvári. A každý, kto sa pozrel na jeho tvár, zbadal, že čosi nie je v poriadku.
      Niečo podobné sa deje, ak sa pokúšame žiť v Cirkvi izolovaným spôsobom: „Ja verím a snažím sa rásť. A do ostatných mi nič nie je.“ Takýto postoj neraz popretrháva tie tajomné spojenia medzi nami a tvár Cirkvi je tým poznačená. Hneď na nej vidieť, že niečo nie je v poriadku.
PAR      Stalo sa to niekde v Južnej Dakote. Jeden večer sa malé dieťa zatúlalo preč z domu. Bola tma, daždivé počasie a blatisto, dvere boli otvorené a ono bolo ešte malé batoľa... Mohlo byť preč hodinu alebo viac, keď začalo matke chýbať. Išla pre neho ale ho nenašla. Volala jeho meno, ale žiadna odpoveď. Pozrela do pivnice, skúsila na poschodí, prehľadala každé miesto. Dlhý čas trvalo, kým zistila, že v dome vôbec nie je.
      Vybehla na susednú farmu, kde robotníci práve končili svoju prácu a ani tam ho nenašla. Ako naschvál, kilometre na všetky strany sa rozprestierali obrovské pšeničné polia. Zorganizovala sa pátracia skupina – ale bola tma, dážď, blato a neskoro – museli sa vzdať.
      Nasledujúci deň na úsvite boli opäť vonku a hľadali. Tu jeden muž zvolal všetkých a povedal: „Toto je bláznovstvo! Beháme tu každý nejakým smerom, bez akéhokoľvek plánu, organizácie, či pokusu konať spoločne. To dieťa môže byť meter alebo dva od vás v tej vysokej pšenici a vy si ho nevšimnete. Prečo sa nepostavíme do jedného radu, nechytíme za ruky? Pohneme sa rovno dopredu a prejdeme tak pole za poľom!“
      Pochytali sa teda za ruky a išli prvým poľom a asi o tridsať čo štyridsať metrov ho našli. Spadlo do jamy, bolo v hlbokom bezvedomí, ležalo tam od predchádzajúcej noci, vonku na daždi. Zdvihli ho, utekali s ním späť do domu. Ale bolo príliš neskoro. Posledná iskierka života vyhasla. A ako ho vložili do matkinho náručia, sadla si na schody pred vchodom do domu a všetci mali pohľad upretý na ňu. Slzy jej stekali po tvári a z hĺbky svojej duše vykríkla: „Pre Boha, ľudia, prečo ste sa skôr nepochytali za ruky?“
      Duchovný spisovateľ, ktorý vyrozprával túto udalosť, mysliac na individualizmus kresťanov zvolal: „Koľko ľudí musí ešte umrieť? Prečo sa viac z vás, ľudia, nezačne chytať za ruky, skôr než je príliš neskoro?“ (McARDLE J.: 150 príbehov pre kazateľov a učiteľov. Bez údajov, s. 79.)
MY      Koľko ľudí v našom okolí duchovne hynie na následky nevery a hriechu len preto, že sme sa odizolovali od tajomného tela Kristovho, ktorým je Cirkev? Je čas zanechať svoj individualizmus a vytvárať skutočné spoločenstvá bratov a sestier, ktorí spoločne kráčajú, bežia, na pomoc, ktorí sú v duchovnom nebezpečenstve. Nebude to ťažké, ak budeme chápať Cirkev ako veľký živý organizmus, tajomné telo, kde poškodenie jedného údu vplýva na celok. Sme zodpovední za Cirkev. A ak túto zodpovednosť vedome prijmeme, nájdeme v sebe silu k apoštolskému zápalu, ktorý nás poženie k bratom a sestrám v núdzi.
ADE      Apoštolský zápal svätých Cyrila a Metoda hlboko ovplyvnil život a následne aj celú históriu nášho národa. Ak prebudíme apoštolský zápal v našich srdciach, ovplyvníme našu súčasnosť rovnako hlboko. A staneme sa dôstojnými pokračovateľmi apoštolského diela našich svätých vierozvestov.

12.06.2003 | Čítanosť(3555)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3360)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3252)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet