10.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    On je to teda, ktorý len sám na sebe urobil všetko, čo uznal za potrebné pre naše vykúpenie. On jediný, kňaz i obeta, Boh i chrám. Kňaz, ktorý nás zmieril, obeta, ktorou sme boli zmierení, chrám, v ktorom sme boli zmierení, Boh, s ktorým sme boli zmierení.

~sv. Fulgencius Ruspenský~

04.06.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1074 reakcie0
(Share 451 0)


Téma: Ako dlho sa modliť? / Mk 12, 38-44

Homília

      Zaiste každý veriaci človek, ktorý to myslí so svojou vierou vážne, položí si otázku: Ako dlho sa mám modliť? Myslí tu na svoje pravidelné stretávanie sa s Bohom ráno, večer, prípadne i cez deň. Všetci cítime v tejto oblasti určité nedostatky, prípadne sa snažíme presadiť svoj názor.
      Dnešné evanjelium nerozpráva o modlitbe, a predsa slová Pána Ježiša: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice" (Mk 12,43), môžu nás osloviť aj na nadhodenú tému:
      Koľko času venovať modlitbe?
      Ježiš toto evanjelium začína varovaním na adresu zákonníkov. To znamená tých, Čo pre národ predpisovali a určovali zákony a predpisy. Boli to vodcovia národa, ktorí si vynucovali úctu a uznanie vonkajšími prejavmi svojej dokonalosti, medzi ktoré patrilo, že chodili v dlhých oblekoch, vyžadovali si pozdrav, vyberali si miesto v synagógach i na hostinách a ku svojmu postaveniu brali ako samozrejmosť, že vyjedali domy vdov a naoko sa dlho modlili.
      Nikde v Starom zákone nie je napísané, ako dlho sa máme modliť. Lukáš evanjelista však zaznamenal slová Pána Ježiša o bezpečnom sudcovi, kde evanjelista hovorí: „Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať" (Lk 18,1). Vo Svätom písme máme na viacerých miestach pohnútky k modlitbe. „Abrahám sa modlil k Bohu" (1 Gn 20,17); „Izák sa pokorne modlil" (Gn 25,21); „Mojžiš sa modlil" (2 Moj 8,30); „Samuel sa modlil za Árona" (5 Mojž 9,20); „Anna sa modlila, aby mala chlapca" (1 Saní 2,1); Modlili sa Elizeus, Ezechiáš, Ezdráš ...atď. A inde čítame výzvu: „Budú sa modliť a pokorne prosiť" (2 Krn 6,24); Nehemiáš hovorí: „Postil som sa a modlil" (1,4); „Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne" (Ž 31,6); „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta" (Ž 140,2).
      Máme mnoho miest vo Svätom písme, kde sa nám doporučuje modliť sa. Máme miesta, kde sa naznačuje, za čo sa máme modliť, kedy, ako. Dostáva sa nám uistenia, že naše modlitby budú vypočuté a podobne. Nemáme však výslovne napísané, koľko sa máme modliť. Keď čítame evanjeliá, pohľad na náš problém sa vyjasňuje. Ježiš hovorí: „A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli... Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby... Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť" (Mt 6,5-8).
      Vidíme však Ježiša, ako odchádza na horu a sám sa modlil celú noc (por, Mt 14,23). Modlil sa, keď robil zázraky. Skôr ako vzkriesil Lazára, skôr ako uzdravil hluchonemého, chromého, pozdvihol zrak a modlil sa. Pred svojím zajatím sa tri razy modlil (por. Mt 26). Apoštol radí: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" (Lk 22,40). Vidíme, že Ježiš kľačal pri modlitbe: „Kľakol si a modlil sa" (Mt 22,41). Modlitbe venujú veľkú pozornosť aj apoštoli. Pavol píše: „ ...lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť... " (Rim 8,26). Korinťanom sa priznáva: "Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou" (I Kor 14,15). Jakub píše: „Modlitba s vierou uzdraví chorého... " (Jak 5,15). Peter píše: „Preto buďte rozumní a bdejte na modlitbách!" (1 Pt 4,7).
      Aj keď nemáme výslovnú zmienku u Pána Ježiša a tiež ani u apoštolov, koľko sa máme modliť, môže nám napomôcť príhoda z Jeruzalemského chrámu.
      Do chrámu vchádzali mnohí a dávali mnoho zo svojho majetku do chrámovej pokladnice. Žena-vdova dala iba dve drobné mince, jeden kvadrant. Pán Ježiš to komentoval takto: „ Všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie " (Mk 12,44).
Ježiš tu hovorí, že viacej dáva ten, kto dáva všetko, hoci je to len drobná minca, ako ten, kto dáva časť svojho bohatstva, hoci je to aj väčší obnos. Jedno je isté, že Pán Ježiš si praje, aby sme modlitbe venovali pozornosť. Modlitba nemôže mať posledné miesto v našom živote, v našom dni. Napríklad: neskoro večer, keď sme už tak unavení, že zaspávame od únavy a my sa chceme modliť. Pán Ježiš chce, aby naša modlitba bola živá.
      Môžeme teda povedať, že radšej menej a dobre, zbožne, sústredene, v pokore, so zapojením rozumu, srdca, vôle, ako mnoho a bez ducha. Návštevu neprijímame v posteli, ale vstaneme. Len keď sme chorí, prijmeme ju aj na lôžku.
      A čo naša modlitba v posteli? Iné je, že nemôžeme spať a radšej venujeme tento čas rozjímaniu, teda rozhovoru s Bohom, ako sa uviesť do pokušenia. Cirkev a jej Učiteľský úrad, ktorý zastupuje Krista na zemi a veríme, že ho riadi Duch Svätý, nás učí, že kresťan katolík, ktorý to myslí so svojím vzťahom k Bohu vážne, často sa modlí. Tu sa nemyslí len na rannú modlitbu, často u mnohých kresťanov vykonanú len cestou za povinnosťami. Cirkev radí nielen Bohu zasväteným osobám, aby do rannej modlitby, rozhovoru s Bohom patrilo okrem ranných chvál - modlitby zostavené zo žalmov a úryvkov Svätého písma, aby patrilo aj ranné rozjímanie. Keď je myseľ ešte svieža, celý a celkom sa ponoriť do tichého rozhovoru s Bohom, To sa spravidla deje 20-30 minút. Možno pri týchto slovách a rannom probléme vstávania niekomu naskočí husia koža. To však len tomu, kto si veci nezariadi tak, aby sa mu to nestalo problémom, napríklad ísť večer skôr spať. Nie je zriedkavosťou, že i v našom okolí sú manželia s malými deťmi, ktorí ráno vedia tento čas prežiť v rannom rozjímaní. Teda niečo vyše tridsať minút ráno nieje problém pre toho, kto skutočne prežíva svoj vzťah k Bohu. Cirkev to nariaďuje len zasväteným osobám, ale Čím ďalej sa to stáva samozrejmosťou aj pre nezasvätené osoby. To vtedy, keď radosť, úžitok z tohto stretnutia človek prežije. Kto to nevyskúšal a dlhší čas tomu nevenoval pozornosť, bude tieto slová odsudzovať a snád1 sa i smiať. V takom prípade chcem poznamenať iba toľko, aby sme nekritizovali, neodsudzovali to, čo nepoznáme a nezažili sme.
      Denné stretávanie sa s Ježišom tiež nie je striktné nariadenie. Počas dňa je dostatok príležitostí na takzvané strelné modlitby. Pri pohľade na hodinky, počutí zvonov, zazvonenia telefónu, opustenia kancelárie, izby a podobne, stačí jedno " Ave", jedno "Ježiš, Mária, Jozef milujem vás" a podobne. Je viac ľudí, ktorí skôr ako zodvihnú sluchátko, v duchu pozdravia Ježiša a prejavia mu svoju lásku cez toho, ktorý volá a oni nevedia, ani kto volá, ale v každom vidia Krista. Možno aj za vás sa takto niekto modlil. Je to zlomok času, je to strelná modlitba, myšlienka a nič viac.
      V jednej kancelárii som čítal takéto heslo: "Nemožné robíme na počkanie a zázraky do troch dní"!
Čo sa dialo v tej kancelárii? Úžasná láska, slušnosť, snaha, ochota, priateľstvo. V čom spočívalo ich odhodlanie? Denne celé osadenstvo chodilo na svätú omšu a k Eucharistii.
      Pravda, viac času má a musí venovať modlitbe zasvätená osoba. Tá si to berie na seba vedome a dobrovoľne, keď sa zrieka napríklad rodiny a chce v modlitbe viac chváliť, oslavovať a odprosovať Boha a ďakovať mu. Modlitba musí naplniť náš život. Človek nie je vždy rovnako disponovaný. Môže sa stať, že príde nával neočakávaných povinností a vtedy ústna modlitba môže byť nahradená prácou, keď práca je preniknutá duchom služby.
      Svätý Vincent radí svojim sestrám, Dcéram kresťanskej lásky, keď ich chudobný požiadal o službu, aby zanechali modlitbu a pomohli blížnemu. Neschvaľuje a nedoporučuje sa, aby žena alebo muž zanedbali rodinu a svoje povinnosti doma, prípadne v práci kvôli modlitbe. Máme dosť príkladov i z nášho okolia, keď vidíme, že sa dajú stihnúť všetky povinnosti doma, na pracovisku, v škole a ešte si nájsť čas na pravidelnú účasť na svätej omši v pracovný deň. Pravda, v takom prípade musí niečo ustúpiť, najčastejšie televízia, zbytočné rečnenie či iná zábava. Kto zakúsil Častejšie stretávanie sa s Kristom pri svätej omši v pracovný deň, rýchlo sa presvedčí o tom, že sa veci zvládnu a tiež to prináša pokoj do našich sŕdc.
      Stretnutie s Kristom v modlitbe a pri svätej omši sa nedá ničím nahradiť. Nieje to fanatizmus, keď snúbenci v rámci svojej prechádzky vedia ísť spolu na svätú omšu. Je to tak samozrejmé, ako sa ísť prejsť do prírody či do kina. Z toho mala času, Čo na seba majú, vedia venovať modlitbe za seba navzájom a z toho sa rysuje šťastné manželstvo. Môže ostať Ježiš k ich prosbám hluchý? Nie! Modlitba s deťmi, čo sa týka dĺžky modlenia, nie je vec tak ťažká. Kto to zažil a vyskúšal s deťmi, vie, že deti sa radi modlia, keď sa im to vysvetlí, vidia náš príklad, koná sa to pravidelne a primerane ich stavu a dispozícii. Je nádherné pre detskú dušu, keď dieťa po ústnej modlitbe, kde prednieslo aj svoje prosby, zaspáva pri čítaní z Písma Či životopisu svätých. Často z úst dieťaťa počuť: - Ocko, mama, ešte! - Zdá sa, že už spia, a predsa ešte nie!
      Ktosi poznamenal, nie je to z Učiteľského úradu Cirkvi, že dobrý kresťan by mal venovať modlitbe denne tri hodiny. Áno, tri hodiny! Je to veľa? Keď do toho zahrnieme rannú modlitbu, modlitbu pri počutí zvonov Anjel Pána, modlitby pred jedlom a po jedle, kresťanské pozdravy, povzdychy a strelné modlitby na ceste okolo cintorína, kostola, pri práci, ruženec, prípadne aj účasť na svätej omši, tak zistíme, že je to oveľa viac ako tri hodiny. Je pravdou, že by bolo ťažké a problematické na tri hodiny vcelku si nájsť čas na modlenie. Mať myseľ upretú na Pána Ježiša tri hodiny je veľmi ťažké, aj keď povieme, že je to možné a dá sa to.
      Pán Ježiš pochválil chudobnú vdovu. Dala všetko. Keď sa pokúsime byť v stálej prítomnosti Božej, nech je to práca manuálna i duchovná, na ulici, na pracovisku i doma, budeme ako táto žena. Neuspokojuje nás, čo bude a ako, pretože žijeme v neustálom spojení s Pánom. Slová evanjelistu Lukáša: „Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba sa stále modliť a neochabovať" (Lk 18,1), sa nám teraz už nezdajú také neuskutočniteľné. Práve naopak, je to výzva skúsiť a prejaviť pritom dobrú vôľu. Vyskúšať, veď keď to iní dokážu, či ja som niečo menej? Takto začali mnohí a dokázali! Pravda, vyžaduje to chuť a pri nezdare nedať sa odradiť, ale znova začať. Ján XXIII. pri všetkej svojej zaneprázdnenosti sa denne modlil tri ružence.
      Spomínam si na svojho profesora, ktorý mal stále ruku vo vrecku. Kráčal ulicami, s očami upretými do zemi. aby sa mohol bez roztržitosti pomodliť modlitbu svätého ruženca. Denne sa pomodlil aj desať ružencov.
      Nie je zriedkavosťou, že muž, ktorý tvrdo pracuje manuálne v továrni, sa denne modlí veľký ruženec, to znamená radostný, bolestný a slávnostný. Vieme si predstaviť, ako to prijíma Pán Ježiš.
      Žena z chrámu sa bude spomínať do konca čias. Myslíte, že Pán Ježiš neodmení životom večným tých, čo si tu na zemi nájdu čas na modlitbu? Nehľadajme miesto, kde sa dočítame, koľko minút či hodín sa máme denne pomodliť. Robme a žime tak, aby sme čo najviac času venovali modlitbe. Nie pre chválu a obdiv ako spomínaní zákonníci v evanjeliu, ale ako tí, ktorí chcú takto prejavovať svoju lásku, oddanosť a vernosť Bohu, a tak sa pripravovať na večné stretnutie s ním.
      Čas je veľmi vzácna vec. Kto ho premárni, bude musieť za to znášať následky a trest. Kto však venuje čas modlitbe, nemusí mať raz pred Bohom pri svojom súde strach, pretože napodobňoval samého Ježiša Krista, svojho Sudcu.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2513)
Mk 12, 35-44
12.06.2003 | Čítanosť(2393)
Mk 12, 18-27
12.06.2003 | Čítanosť(2306)
Mk 12, 13-17


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet