19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Láska je medzi čnosťami tým, čím je slnko medzi hviezdami: dodáva im lesk a krásu.

~František Saleský~

04.06.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť923 reakcie0
(Share 243 0)


Téma: Čo je najpotrebnejšie k modlitbe? / Mk 12, 28b-34

Homília

      Ten, kto sa trochu zaujíma o stavebníctvo, vie, že na každom dome sú hlavné základy v uhle. Ak by boli tieto základy slabé, zrútia sa naraz dva múry. Vie si niekto predstaviť život rastlín bez svetla, tepla a vody? Čo považujeme za minimum pre život človeka? Nie je to aspoň jedlo, mať šaty a strechu nad hlavou?
      Čo povieme my, kresťania, z čoho má Boh najväčšiu radosť? Boh stvoril svet makro i mikrokozmu za päť dní, čo v reči vedy sú milióny rokov. To všetko, každé svojím spôsobom, chváli Boha. Boh však napokon stvoril Človeka. Dal mu rozum a slobodnú vôľu, teda urobil ho na svoj obraz. Prikázal mu, aby vládol nad všetkým, Čo ho obklopuje a dal mu aj zmysel života. Tak sa Boh postaral, aby Človek spoznával to, čo od neho žiada Boh. Boh postupne odokrýva svoj plán, ktorý má s človekom. A príchodom Ježiša Krista na svet sa človek dozvedá v pravde všetko.
      Dnešné evanjelium v skrátenej forme v jednej vete znie takto: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!" (Mk 12,30). A: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! " (Mk 12,31).
      Keď Ježiš začína učiť zástupy, nie všetci súhlasia s jeho slovami. Počína si obzvlášť čudne. Mnohí vodcovia národa si nevedia zvyknúť na jeho spôsob vyjadrovania. Počína si tak, ako nikto pred ním. Vydával sa za Božieho Syna. Koná veci, ktoré sa vymykajú ľudskému chápaniu. Tak si priťahuje zástup okolo seba. Vodcovia národa ho podozrievajú. Prichádza za ním jeden z nich, ktorý pozná Zákon a Prorokov, aby Ježišovi položil základnú otázku; „ Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? " (Mk 12,28). Ježiš pozná pohnútku, ktorá ho vedie k tejto otázke. Pozná taktiež Zákon, ktorý hovorí o láske k Bohu a tiež o láske k blížnemu. Ježiš tieto príkazy lásky, ktoré sú v Starom zákone od seba oddelené, spája do jedného: Prvé je toto: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!" Druhé je toto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Iného väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12,29-31).
      Vieme, že Ježiš miloval svojho Otca a tiež svoju lásku k nám dokázal svojou smrťou. Ježiš si však praje, aby sme pokračovali v jeho správaní, keď povedal: „Choďte teda, učte všetky národy... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28,19-20). Ježiš si praje, aby sme medzi sebou žili ako bratia a sestry. Tomu má napomôcť aj rada, ktorú dal Ježiš v modlitbe: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!" (Lk 11,9). Ježiš vie, že prirodzenosť človeka je po dedičnom hriechu oslabená. Vie, že jeden z Dvanástich ho zradí. Vie, že jeho vyznávači budú do konca Čias zápasiť i so slabosťami, preto poznamenal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje" (Lk 11,23).
      Uvedomujeme si, čo Ježíš od nás chce? Za to všetko, čo pre nás urobil, praje si, aby sme mu opätovali lásku. Láska sa prejavuje nielen v slovách, ale tiež v skutkoch. Kto chce skutočne prežiť ako kresťan lásku k Bohu, k blížnemu i k sebe samému, musí začať sám u seba, a to v modlitbe. Áno, v modlitbe sa musí prejaviť naša viera, nádej, ale nadovšetko láska. Aj diabli v pekle veria, že Boh jestvuje, veď ho videli, a predsa nemilujú Boha. Človek môže mať nádej, tú najväčšiu, keď sa približuje k Bohu. Nadovšetko musí mať človek lásku. Nedostatok lásky v modlitbe je, keď v srdci nemáme lásku k Bohu a k blížnemu. Môžeme vtedy hovoriť, že modlitba sa páči Bohu? Môže byť modlitba vypočutá? „Boh je láska" (Jn 4,16). Či to nieje urážka, keď dieťa prosí otca, keď sa spolieha len na lásku otca k nemu, keď to dieťa verí, že mu otec dá, ale pritom to dieťa nemiluje otca? To dieťa má v sebe nádej, to dieťa verí, ale to dieťa nemiluje. Práve v nedostatku lásky sa skrýva urážka.
      Spisovateľ Alexander Pronzato v knihe Nepohodlné evanjeliá, ktoré vyšli aj v nakladateľstve Cyrila a Metoda v Ríme, píše o starom kňazovi, ktorý dal na vchodové dvere do kostola umiestniť túto informáciu: Do kostola môže vstúpiť len tá žena, ktorá má na hlave ručník, rukávy po lakte, zahalené ramená a sukňu po kolená. Čo sa týka mužov, tým zakazujem v kostole pľuvať na zem.
      Všetci obviňovali kňaza z prílišnej surovosti a nič si nerobili z oznamu na dverách. Ktosi pri čítaní tohto oznamu poznamenal, že lepšie by bolo na dvere kostola umiestniť slová z dnešného evanjelia:
      „Počúvaj ....milovať budeš Pána, Boha svojho, celým svojim srdcom... a blížneho ako seba samého. " Taktiež by tam mali byť slová: „ Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom... " (Mt 5,23). Ja vám hovorím: „Milujte svojich nepriateľov, a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach " (Mt 5,44).
      Zaiste, keby takéto oznamy viseli na dverách kostolov a mali by aj visieť, tak by bolo v kostoloch zaiste menej ľudí. Tí, čo by tam boli, bolo by to pravé zrno. Ľudia sa vysmievali zo snahy farára, Čo dal kvôli slušnosti oznam na dvere, čo by každý mal vedieť sám od seba, že do domu modlitby sa má ísť dôstojne a slušne oblečený a slušne sa tam správať. Každý z nás, keď hovoríme o sebe, že sa za kresťanov pokladáme a veríme, mali by sme si uvedomiť, že naša modlitba bez lásky, to je jedno, či súkromnej, alebo spoločnej pri svätej omši, nemôže byť milá Bohu. Bolo by smiešne a tiež veľmi nebezpečné, keby kresťan pristupoval k Eucharistii len na veľkonočné sviatky a nedeľnú svätú omšu by bral len ako zvyk. Bol by to jasný prejav nelásky. Kto zrádza Boha, zrádza aj ľudí. Kto hovorí, že miluje Boha a nenávidí ľudí, je klamár a niet v ňom pravdy. Kto sa modlí Otče náš musí sa dotknúť aj slov lásky, keď hovorí slová: ...odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom... Tu dostávame nielen vážne upozornenie, ale i radu, čo si od nás praje Ježiš v dnešnom evanjeliu.
      Ježiš nežiada od nás krvavé, nekrvavé, zápalné, Čiže obety len pre obety, zo zvyku, bez ducha prinášané. Boh chce našu lásku. Boh má právo rozkázať. Keď rozkazuje, treba rozkaz aj vyplniť. Keď hovorí - milovať budeš... -dôraz kladie na rozum a slobodnú vôľu. To znamená, Že do akcie sa musí zapojiť aj srdce. Láska sa nedá rozkázať, a predsa je možná pravá odpoveď. Pánom všetkých sŕdc je Boh. Srdce človeka sa má Bohu otvárať. Na prijatie lásky sa musí človek pripraviť. Tomu porozumeli aj pohania v Ríme. Je známe, že mali mnoho bohov.
      Rimania sa preto rozhodli svojho boha viac si uctiť, dať mu akúsi prednosť, a preto sa zišiel senát, aby rozhodol o jeho mene. Jedni ho chceli nazvať bohom bohatstva. Druhí bohom múdrosti a iní zas bohom sily. Keď sa ujal slova starosta mesta, povedal: - Najvyšší boh sa nemôže volať bohom bohatstva, pretože nebol by bohom nemajetných. Nemôže sa volať bohom múdrosti, pretože tí, Čo nie sú vzdelaní, nemali by boha. Taktiež sa nemôže volať bohom sily, pretože by nebol bohom ukrivdených. Nazdávam sa, že najlepšie bude, keď sa bude volať bohom lásky! - Zato mu všetci zatlieskali.
      Čo všetko pre tohto boha pohania urobili, hoci ten v skutočnosti neexistoval! Náš Boh je však realita.
      Uvedomujeme si, čo je našou povinnosťou voči Bohu, blížnemu a sebe? Je to prejav opravdivej lásky. Láska, ktorá sa prejavuje nielen v úsmeve, príjemnom slove, ale tiež v napomenutí i pokarhaní. Ježiš miloval ľudí, a predsa ich napomínal a karhal, ba dokonca zobral aj korbáč a vyhnal z chrámu tých, čo urobili z neho nedôstojné miesto. „Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy", zdôrazňuje (Mk 11,17). A čo je pre nás? Ježiš chce od nás a my sme si toho vedomí, aby rozhovor s ním, nech sa vedie kdekoľvek, bol z našej strany čistý. Boh chce naše čisté srdce, ktoré vidí iba Boh. Srdce túži...
      Vypočujme si príklad.
      Keď bol svätý Anton ešte malý, mohol mať asi päť rokov, zažil túto príhodu. Ktosi u nich zaklopal na dvere. Anton otvorí a pozerá. Pred ním stojí malý chlapček. Mal bosé nohy a na pleciach batôžtek. Malý Anton bol zvedavý, čo v ňom je. Nazrel dňu a videl zlatom a diamantmi zdobené ľudské srdcia. Anton sa ho zo zvedavosti pýta: - Kto si? - Chlapec mu odpovedá: - Som kráľovský syn. Zbieram ľudské srdcia. Prosím aj o tvoje. - Ako sa voláš? - pýta sa Anton. -Veď ma musíš poznať, Tvoja matka ti Často o mne rozpráva. Ja som Ježiš! -Po týchto slovách zmizol. Dieťa Ježiš zbiera ľudské srdcia. (Spiraro35I).
      Lekár povie: - Máte choré srdce. Potrebujete sa šetriť. - Aj Ježiš povie: - Máš choré srdce, začni sa viac a úprimnejšie modliť s čistým srdcom. Miluj ma a ja ťa požehnám. -
      Človek nikdy nebude môcť byť tak šťastný, ako keď má v srdci lásku. Človek môže mať slávu, moc, bohatstvo, ale keď nemá lásky, je chudák a biedny človek. Ježiš nepozerá na množstvo slov, ktoré človek odrecituje v modlitbe. Nepožehná a neodmení bez lásky v srdci k Bohu a k blížnemu prežité sväté omše. On sa teší, keď vidí človeka v modlitbe, ako ústa hovoria, myseľ premýšľa, city sú slobodné a všetko prikrýva pravá láska. O túto lásku sa máme všetci bez rozdielu snažiť. Boh je Bohom lásky pre všetkých.
      Keď v našej modlitbe nebude lásky, budeme stavať dom, ktorého roh nebude vystavený na skale, ale na piesku. Keď nebude v našej modlitbe lásky, vyschneme ako kvet bez svetla, tepla a vody. Môžeme mať aj palác nad hlavou, najnovší strih šiat a bohatstvo, ale ak nebudeme mať lásky, nič nás nebude dlho tešiť, Boh nás ústami apoštola Pavla upozorňuje:,,/* tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska" {1 Kor 13,13).
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2460)
Mk 12, 35-44
12.06.2003 | Čítanosť(2378)
Mk 12, 18-27
12.06.2003 | Čítanosť(2290)
Mk 12, 13-17


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet