15.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Jozue, Nunov syn, priviedol ľud do prisľúbenej zeme; Ježiš, náš Spasiteľ, prisľúbil krajinu života všetkým, čo prejdú cez pravý Jordán, uveria a budú obrezaní obriezkou srdca. Preto sú blahoslavení tí, čo sú obrezaní obriezkou srdca a druhou obriezkou sa znovuzrodili z vody.

~Afrát~

21.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1432 reakcie0
(Share 317 1)


Téma: Kňazské povolanie / Mt 9,36 – 10,8

Homília

      Slovo kňaz je nám všetkým známe, od detí až po tých najstarších. Nie však každý vie, kto je kňaz. Na kňaza sa môžeme dívať a hovoriť rôzne. Jedni s úctou, druhí si privlastňujú právo, ktoré im neprislúcha. Kňaz je človek ako každý z nás. Predsa, keď sa stáva kňazom, už nepatrí sebe, jednej skupine ľudí, už nemá právo na slová „moja rodina, moja žena, moje deti“, ale „moji“ sú všetci, ku ktorým ho pošle Pán cez biskupa. Kto viac môže poznať, čo chce od neho Ten, čo ho volá, ak nie kňaz? Zastavme sa dnes pri téme: kňazské povolanie.
      Často sa stretávame so slovom reklama. Propaguje, informuje, ponúka, oslovuje... Odpoveď na ňu však si musí dať každý sám. Človek má rozum a slobodnú vôľu. Musí sa rozhodnúť sám. S niečím podobným, ale oveľa vážnejším sa stretávame v živote, a to so slovom kňaz.
      Kristus vypovedal tieto slová: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9,37–38).

      Tieto slová Pána Ježiša majú veľký význam, vážnu výzvu, a pritom nič nenútia, rešpektujú najväčšie dary Boha dané človeku, aby ich ten, kto je schopný ich prijať, aj vyplnil. Povolanie. Ježiš prechádza mestami a dedinami Palestíny. Vyučuje ich v synagógach, uzdravuje chorých a posilňuje slabých. Jednako nemôže, hoci je Boh, byť všade ako človek, nemôže teda zvládnuť množstvo apoštolskej práce. V očiach ľudí, čo prichádzajú za ním, číta veľkú starosť. Boli zmorení a skleslí ako ovce bez pastiera. Ježiš sa nad nimi zľutoval. Túto starostlivosť a ľútosť prejavil Ježiš pred dvetisíc rokmi.
      Nemáme dnes tie isté starosti? Zoberme do rúk ktorékoľvek noviny, započúvajme sa do správ, ktoré nám sprostredkúva rozhlas či televízia; či sa nedozvedáme o nedostatkoch, ktoré nám potvrdzujú bezradnosť a zúfalstvo ľudí, keď musia prekonávať ťažkosti, ba priam nezmyselnosti života? Sledujme ľudí v mestách, na uliciach. Zistíme a počujeme to isté, čo Pán Ježiš od Židov v Galilei. Už sami kresťania vedia, komu majú dôverovať, za ktorým učiteľom majú ísť. Boli časy, keď Cirkev bola pre nich jasnou náukou a vodcom. Vo všeobecnosti dnes sú prekážky prevrátené, veriaci strácajú orientáciu a sú skutočne „ako ovce bez pastiera“. Keď Ježiš vidí tento stav, túto neblahú situáciu, naplní ho ľútosť a obráti sa na svojich učeníkov. On nepotreboval útechu pre seba, nedomáhal sa spolucítenia vo svojich ťažkostiach, ale vyriekol neočakávané slová: „Žatva je veľká a robotníkov málo...“ (Mt 9,37).
      Ježiš, naplnený ľútosťou nad zástupom unavených a trápiacich sa, hovorí o žatve. Vieme, že Pán Ježiš často používa prirovnania, v ktorých vyjadruje podstatne veci na základe známych vecí a udalostí. Pod slovom žatva hovorí o kráľovstve Božom. Čas žatvy a zvážanie do sýpok hovorí o súčasnom stave, ktorý nastal, a preto sa obracia na ochotu ľudí pracovať na tomto poli a zozbierať úrodu. Ježiš chce všetkých unavených a znechutených zachrániť. Nechce nikoho stratiť, všetkých chce prijať v Božom kráľovstve, a preto sa obracia na apoštolov. Do ich odpovede vkladá nádej, že oni pôjdu a zachránia úrodu, pomôžu svojim bratom a sestrám. V živote týchto mužov sa začína čosi nové, neobyčajné, čo sa nedá k ničomu prirovnať, čo celkom zmení ich život. Každý z týchto Dvanástich opustí svoj stav, miesto, kde pracovali. Väčšina z nich boli rybári, opustili svoj prístav, iný opúšťa mýtnicu a ďalší svoje pole. Niektorý snáď opúšťa i svoj malý, ale dobre prosperujúci obchodík. Všetci opúšťajú svojich blížnych; ženy, možno aj deti, zaiste však rodičov, spolupracovníkov, s ktorými prežili veľa hodín pri práci, ako aj širšiu rodinu. Za ich chrbtom ostali domy, prostredie, ľudské snahy, plány... Môžeme povedať, že opúšťajú všetko, ale príde ešte čas, kedy sa ukáže, že sa musia zriecť ešte jedného: seba samých. O tom sa presvedčia až pod krížom svojho Majstra. Dnes vidíme, že nastupujú na celkom novú cestu za objaveným Učiteľom, Majstrom, Ježišom z Nazareta. Evanjelista pri tejto príležitosti vyslovuje mená.
      Pre nás je to dnes neúplný a málo závažný protokol. Ale pozor, tento zoznam môže osloviť aj nás. Mená Dvanástich. Pri koľkých menách je pripojené slovo „brat“, „syn“. Možno tento zoznam sa blíži ku nám, do našej rodiny. Možno ho poznáme, prežili sme spolu detstvo, spolu sme chodili do triedy, priatelili sa, mali sme svoj plán. Možno vašou mysľou prejdú myšlienky, ako ste ich viedli prvý raz ku Sviatosti oltárnej, ako ste ich držali na rukách, učili prvé kroky či slová. Môžeme byť svedkami toho, čo sme počuli dnes v evanjeliu, ako sa Ježiš zastavil a vypovedal i ďalšie meno: tvoje, tvojho syna, brata, priateľa...

      Pri počúvaní týchto slov začíname však cítiť a uvedomovať si, že sa tu stretávajú dve vážne veci: volanie Boha a odpoveď človeka. Ani jedno sa nemôže podceniť. Uvedomujeme si, že Boh volá prvý, volá ten, ktorý jediný môže dať tento dar, ktorý si volá a pozýva do svojej vinice, žatvy toho, koho chce, aby bol jeho kňazom, a tak zároveň ho pozýva do pripraveného stavu, kde má dosiahnuť svoju svätosť. Takto si počína Boh, ktorému je ľúto zástupu, ktorý hľadá oporu, vodcu a učiteľa na ceste života. Vykupiteľ si povoláva tých, cez ktorých chce dokončiť dielo spasenia. V povolaní však vidíme aj druhú stranu – ľudskú. Je to akoby ukryté medzi písmenami Písma o diele Božom. Ľudská činnosť je predovšetkým každodenná námaha pre rodinu a v rodine. To je to veľké – a tak často nedocenené dielo výchovy v rodine a cez rodinu. Povolanie sa rodí v rodine, v prostredí a vo farnosti, kde žije. Na kňazovi je vidieť i prostredie, v ktorom žil, vyrastal a s kým sa stretával. Na kňazovi môže každý vidieť i sám seba. Kňaz totiž zostáva človekom z mäsa a kostí aj po svojom vyvolení. Ľudia kritizujú kňaza, posudzujú, odsudzujú, chvália... To nie iba kňaza, ale samých seba.
      Raz prišla delegácia za biskupom, aby im preložil kňaza. Biskup ich vypočul a potom sa spýtal:
      – Prosím vás, môže mi niekto z vás povedať, čo urobil pre toho kňaza, aby mu pomohol v tej veci, ktorá sa vám na ňom nepáči? Kto, kedy a koľko sa za toho svojho kňaza pomodlil? – Mlčali. Oni si mysleli, že kňaz je povinný sa za nich modliť a nie oni za kňaza.
      Arský farár Ján Mária Vianney, keď sa mu jedna žena sťažovala na ich kňaza, poznamenal:
      – Začnite so zmenou farnosti vy sama!
      – Ja, a ako? – Začnite si plniť svoje povinnosti veriacej tak, ako to chce Boh a zaiste sa zmení aj váš kňaz.
      Áno, povolanie je veľký dar. Ten dáva len Boh. Boha môžeme o tento dar prosiť. A to nielen ten, kto chce byť kňazom, ale každý veriaci, komu záleží na Cirkvi. Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Ale tiež proste, aby tých, ktorí už povedali svoje áno, vytrvali verne v tejto práci. Tento dar potrebuje veľké obete, na jednej i druhej strane. U kňaza i u veriacich. Koľko mladých kňazov odchádzalo horlivých, nadšených pracovať pre Krista, mali povolanie! Prečo niektorí zradili? Na príčine sú dve veci. Boh nie. Keď Boh dá raz dar povolania, ten dar už nikdy neodvolá, nestiahne, ale buď – a to si má uvedomiť kňaz – nedostatočne odolal pokušeniam, ťažkostiam, ktoré sú u kňaza ťažké ako u iných ľudí, ba často ešte oveľa ťažšie. Na druhej strane – čo sa nemá a nesmie prehliadnuť – je prostredie, v ktorom žije. Obe stránky sa raz budú zodpovedať za tento dar.
      Biskup Július Gábriš nám v deň vysviacky v Dóme svätého Martina povedal: – Kňaz nejde do neba sám, iba so svojimi farníkmi. Ani do pekla kňaz nejde sám, tiež iba so svojimi farníkmi. –

      Dnes si uvedomujeme, že zoznam Dvanástich nie je uzavretý. Boh znova a znova dopisuje do tohto zoznamu nové a nové mená, i spomedzi nás. Tieto mená ako vtedy, tak i dnes nie sú vyberané len tak náhodne a povrchne. Boh si vyberá z ľudských rodín, volá zo života, z rodinného tepla spomedzi nás. Možno Boh zatúži znova obdarovať našu farnosť týmto darom. Možno chce obdarovať vašu rodinu, možno oslovuje týmto darom teba. Chce si zapísať nové mená.
      Don Bosco na túto tému povedal: – Boh nemohol dať rodičom väčší dar, ako keď si ich syna vybral za svojho kňaza. – Na adresu okolia povedal ten istý svätec: – Boh žehná rodinu kňaza do tretieho pokolenia. – Jedno je potrebné, aby sme sa všetci podieľali: Proste Pána žatvy... Modlitba, obete, to nie je len pre konkrétnu osobu, to je volanie po požehnaní pre každého veriaceho človeka. Kňaz potrebuje tiež brata kňaza a tiež každý z vás od detí počnúc a končiac tým najstarším z nás. Je to vec a záležitosť všetkých nás.

      Povolanie. Keď uvažujeme o sviatosti kňazstva, to nie je reklama. Aj keď nás tieto slová informujú, oslovujú, nabádajú..., odpovedať si musíme sami.
      Modlime sa:
      Bože a Otče náš, ty sa staráš o svoj ľud a posielaš mu duchovných pastierov, prosíme ťa, daruj svojej Cirkvi Ducha nábožnosti a sily, aby v nej vzbudzoval hodných služobníkov tvojho oltára a utvor z nich odvážnych a pokorných hlásateľov tvojho evanjelia. Amen.


      Inšpirácie: Mt 9, 27-38 / Mt 10, 1-15
      Kartotéka: Kňaz / Povolanie / Mt 9 / Mt 10
18.09.2003 | Čítanosť(1439)
Téma: Kňaz / Svedectvo
18.09.2004 | Čítanosť(1356)
Téma: Hriech / Kňaz / Súd
25.06.2003 | Čítanosť(1199)
Téma: Kňaz
12.06.2003 | Čítanosť(3514)
Mt 9, 1-8
12.06.2003 | Čítanosť(3482)
Mt 9, 27-38
12.06.2003 | Čítanosť(3070)
Mt 9, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet