20.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak nájdeš v živote cestu bez prekážok, určite nevedie nikam.”

~MAXIM GORKIJ ~

21.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1055 reakcie0
(Share 262 0)


Téma: Všetkých svätých / Mt 5, 1-12

Homília

      Po čom všetkom zatúžilo naše srdce počas nášho života! Čo všetko sa nám splnilo a čo nie. Boli to detské sny, vážne priania srdca z čias dospievania, plány zrelého muža, priania matky, povzdychy starého človeka.
      Pri príprave na prvé sväté prijímanie, keď kňaz rozprával deťom, kto môže byť priateľom Pána Ježiša a kto sa dostane k nemu, prišla za kňazom malá Janka a vraví: – Môžem byť aj ja svätá? – Tieto slová čistého dievčatka dlho zneli v ušiach samého kňaza: Môžem sa i ja stať svätým?
      Keď povieme, že áno, je to správne, ale nestačí len povedať, prípadne hneď doplniť; počkaj, Kriste, nech si ešte užijem nejaký ten rôčik, a potom budem celý tvoj. Nie! Nie! Nie! Svätosť to nie je staroba, vec zajtrajšieho dňa, vec druhoradá!

      Evanjelista Matúš nám zaznamenal jedno veľmi vážne a potrebné poučenie Pána Ježiša a čítali sme ho práve pred chvíľou. Píše: „Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich.“ (Mt 5,1–2).

      Evanjelista Matúš aj po rokoch vidí pred očami svojho Majstra, ako si sadá a učí ich čomusi, čo nikto pred ním a ani po ňom neučil. Ježiš v tejto reči na hore dáva návod na cestu k cieľu života, v ktorom môže každý byť „blahoslavený“ – šťastný. Nikoho z tejto cesty Ježiš nevylučuje, neodháňa, nikomu na ňu nezakazuje vykročiť, ale tiež nikoho násilím neťahá, nerozkazuje mu na ňu vykročiť. Ale skôr s láskou pozerá, kto si túto cestu vyvolil, aby mu na tejto ceste pomohol. V živote odzneli mnohé dobré rady, návody, recepty na rôzne veci, ale tieto Ježišove slová sú adresované všetkým ľuďom, nie iba určitej skupine. Deväťkrát po sebe vyslovuje „blahoslavení“. Na konci poznamenáva pre všetkých, ktorí aspoň jednu z týchto výziev si osvoja a budú ju plniť, zachovajú vo svojom živote: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12).

      Jedenkrát v roku si spomíname v Cirkvi na všetkých, ktorí došli do cieľa, o ktorom v dnešnom evanjeliu rozprával Ježiš. Sú to tí, ktorí uverili Ježišovým slovám. Jedným slovom tí, ktorí prijali krst a ovocie krstu si za svojho života nielen osvojili, ale aj znásobili. Sú to svätci. Muži, ženy a deti, všetkých postavení, veku, národností, farieb pleti i dôb, v ktorých žili. Svätý Ján v knihe Zjavenia opísal svoj zaujímavý zážitok. Píše: „Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, plemien, kmeňov a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! (Zjv 7,9–10). Keď prehovoril k jednému zo starcov, kto sú títo, dostal odpoveď: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (Zjv 7,14).
      Týmito slovami sa aj nám dostáva veľa odpovedí. Svätí sú šťastní. Je ich mnoho, ale to neznamená, že každý či každá čo zomreli, sú svätí. Svätosť je odmenou ich života v spojení s Bohom, keď už tu na zemi sa snažili o lásku s ním. Svätosť majú umožnenú krvou Baránka, ktorý ich ňou vykúpil, splatil dlh za ich hriechy. Biele rúcho je znamenie dokonalosti, o ktorú sa snažili na zemi a ktorá je korunovaná niečím, čo ľudský rozum nevie vyjadriť. Ján pri svojom videní píše, že nevie opísať to, čo videl. Jeho fond slov ako človeka žijúceho na zemi je nedostačujúci na opísanie toho, čo videl. Pri uvažovaní o týchto skutočných veciach je dnes známa otázka: Môžem byť i ja svätým? Byť svätým neznamená niečo neuskutočniteľné pre nás. Tento stav nie je rezervovaný len hŕstke či skupine vyvolených. Svätosť nespočíva tom, že niekto má okolo hlavy svätožiaru. Svätý je ten, kto sa dostane do neba. Cirkev nikoho za života nedáva na oltár ako svätca. Svätými nie sú len tí, čo sú vyhlásení Cirkvou za svätých. Keď to porovnáme s názormi sektárov z Jehovovej sekty, ktorí tvrdia, že bude zachránených len 144–tisíc vyznávačov Jehova, tak my sme na tom oveľa lepšie. U nás sa nekladie určitá hranica, koľko môže byť svätých. U spomínanej sekty je viac členov ako tých 144–tisíc. A tak otázka na telo pre každého z nás tu prítomných: Aj ty sa chceš dostať do neba? Neverím, že by tu medzi nami bol niekto, kto by s úprimným srdcom povedal nie. Veď bolo by to bláznovstvo sem vôbec chodiť! Práve naopak, naša účasť hovorí, že aj keď cítime svoju nedokonalosť, chyby, svoje hriechy, predsa máme túžbu a tá sa stáva hybnou silou nášho života a konania v ňom. Ak niekto nemá o tom teraz správnu predstavu, nemusí rezignovať. Musíme si uvedomiť, že svätosť nie je kdesi ďaleko, nedostupná, presahujúca naše sily, možnosti a schopnosti. Nemusíme ju hľadať kdesi mimo nás, ale ona je v nás, je to náš život, je to naše osobné „ja“, keď chcem čo najvernejšie si plniť svoje povinnosti, ktoré si od nás vyžaduje právom Ježiš, pretože je náš Boh. Preto nesmieme chápať svoju svätosť ako nejaký koníček či hobby.
      Musíme si uvedomiť, že nestačí len chcieť, pretože nám to do lona nepadne. Na druhej strane nemusíme mať strach. Nesmieme sa báť slova „svätý“. Uvedomme si: buď sa chceme dostať do neba, alebo nie. Preto podľa toho aj konajme. Svätosť to nie je byť čudákom, mať len sklopené oči, zložené ruky, len aby sme sa modlili a sedeli v kostole. Svätý Filip z Néry napomína i nás: – Tancujte, veseľte sa, radujte sa, len nehrešte! –
      Každý je povolaný stať sa svätým. Kto nechce, musí vedieť, že je aj druhá možnosť – večné zatratenie. Zlatá stredná cesta v tomto prípade nejestvuje. Boh chce od nás, aby sme svätými boli tam, kde žijeme, v tom prostredí, zamestnaní, veku a dobe. Potrebujeme k tomu však dobrú vôľu. Keď vieme, čo znamená dobrá vôľa už tu na zemi, zaiste pochopíme, čo dobrá vôľa znamená pre večnosť bez konca, bez sĺz, bolesti, strachu, choroby, staroby či ďalšieho lúčenia pri smrti. Ako sa človek nevzdáva pri prvom nezdare a neodhadzuje flintu do žita, ale začína znova, tak je to aj na ceste k večnej blaženosti. Kristus ustanovil sviatosti. Znova a znova príď a povedz: Pane, zhrešil som, zmiluj sa nado mnou pre krv, čo si vylial na kríži za moje hriechy! Len málo bratov a sestier si uchovalo svoju krstnú milosť, že v živote nepoznali hriech, najmä ťažký hriech! Musíme sa však snažiť obmedziť svoje pády. Predísť im, vyhnúť sa im, postaviť sa proti zlu, najmä hriechu. V nejednom prípade musíme zmeniť celý náš doterajší život. Čosi opustiť, s čímsi sa rozlúčiť, a to nielen veci, miesta, ale aj ľudí, ktorí sú prekážkou na ceste do blaženosti. Rozhodnime sa už dnes: začnime kráčať novou cestou. Cesta potrebuje pravidelnosť. Cirkev nám dáva systém vecí, názorov, pokynov, ktoré nám umožnia bez väčšej námahy získať tento cieľ. Zostať spokojný, aj keď príde znechutenie, únava a prekážky.
      Uvedomme si, že ako veríme v moc a pomoc anjelov strážnych, tak jestvujú aj padlí anjeli, ktorí majú tiež určitú silu a moc. Rázne a rozhodne musíme sa chrániť ťažkého hriechu. Každý sa musí vyvarovať vedome a dobrovoľne spáchaného hriechu. Zrevidujme, prekontrolujme svoje myšlienky, slová, skutky, názory, postoje, zvyky a návyky, svoju obyčaj a zistíme niečo veľmi vážne. Keby bol náš život ako šarlát červený od hriechu, je tu chvíľa, keď možno už naposledy sa ponúka milosť, aby sme sa vrátili k Otcovi, ako márnotratnému synovi, či lotrovi na kríži, alebo možno ako žene hriešnici v slovách: Choď a viac nehreš! Nestačí len sa chrániť zla, hriechu, ale je potrebné konať i dobro. Nezanedbávať konanie dobra. Skutky milosrdenstva, ktoré vedia potešiť, povzbudiť, spravia a nájdu priateľov podobného zmýšľania a snaženia. Každý deň sa modlime, ako nás naučil Pán Ježiš: Otče náš. V tejto modlitbe je totiž prosba, ktorú sme si často neuvedomili: Buď vôľa tvoja. Keď si slová viac uvedomíme, nájdeme to, čo nám nikto z ľudí nemôže dať, jedine Boh ako odmenu, že ho uvidíme z tváre do tváre. Pre toto videnie je každá námaha niečím a každá obeta ľahká. Nestrácajme preto zbytočne energiu, ktorú môžeme využiť na pravom mieste, na „väčšiu česť a slávu Božiu.

      Dnes, na sviatok Všetkých svätých, si môžeme všetci uvedomiť, akú veľkú silu má dobrá vôľa – chcieť dokázať to najcennejšie. Musíme sa preto snažiť robiť len to, čo chce Boh. Pán Ježiš predsa povedal: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7,7–8). Bratia a sestry, treba sa nám veľa modliť, aby sme boli svätými, aby sme hneď po našom odchode z tohoto sveta prišli do neba. Prosme všetci, každý sám a prosme všetci spoločne. Prosme vrúcne a rozhodne: Bože, pomôž mi, pomôž nám stať sa svätými!
      Dievčatko chcelo byť sväté. Bolo by smutné, keby toto dievča vyrástlo a nechcelo by tento dar. Amen.


      Inšpirácie: Mt 5, 1-12
      Kartotéka: Mt 5
12.06.2003 | Čítanosť(3710)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3519)
Mt 5, 33-42
18.01.2010 | Čítanosť(1273)
Všetkých svätých


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet