21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keď Pán Boh zosiela trest na národ, najprv odoberá rozum obyvateľom.

~Adam Mickiewicz ~

12.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1582 reakcie0
(Share 353 0)


Téma: Dôvera v Boha a modlitba / Mk 5,21-13

Homília

      Je dobre, keď nám na niečom záleží, keď chceme dosiahnuť niečo kvalitnejšie, zvýšiť výkon, mať viac radosti. Nezáleží na tom, či sa to týka vecí, udalostí, ľudí i nás, že sa z času na čas zastavíme a hodnotíme; čo a ako podniknúť, čo zdokonaliť, a kde, ako pokračovať ďalej a kedy. Takéto a podobné otázky si môžeme položiť aj dnes, keď máme túžbu skvalitniť svoj život modlitby. Vážnou a potrebnou vecou modlitby je dôvera v Boha.
      Pomôcť nám môžu aj postavy z tohto evanjelia:
      Jairus a žena, ktorá trpela dvanásť rokov na krvotok (por. Mk 5,22-24).
      Všimnime si tú, ktorú Pán Ježiš nazval dcérou. Táto žena sa prejavuje živou, hlbokou a pokornou vierou. Pochádzala z Cézarey Filipovej. Je pravdepodobné, že nebola Židovka. Dvanásť rokov trpela na ťažkú chorobu, ľudovo nazvanú krvotok. Na lekárov a lieky minula už celý svoj majetok. Choroba neustúpila, ale sa ešte zhoršovala. Bola v nezávideniahodnej situácii. Čo jej ešte zostávalo? Dozvedela sa o Ježišovi. Ten však pôsobí v Palestíne, čo je pre ňu veľmi ďaleko. Ako sa tam dostať? Nemá na výber. Ak chce byť zdravá, musí tam ísť. To je jej posledná nádej. Opúšťa dom a ide na ďalekú a ťažkú cestu. Po mnohých dňoch strádaní je pri cieli. A keď je už blízko Krista, nastáva ťažkosť: Ako sa dostať do kontaktu s Ježišom? Toho totiž stále obkolesujú zástupy, tlačia sa v jeho blízkosti. Ona - chorá, unavená, čo môže? Nikoho nepozná. Napadajú podivuhodná myšlienka: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem“ (Mt 9,21). Odevu? Žena, Čo to hovoríš? Odev ťa nemôže uzdraviť. Nemôžeš tomu veriť! Odev nemá žiadnu moc! Žena má však hlbokú vieru. V pokore uznáva, že samotný odev ju neuzdraví, ale predsa patrí Kristovi, a teda či nemôže byť nástrojom toho, po čom túži? Neveriaci nech neveria, nech sa smejú, posmievajú. Ale smejú sa svojej nevere! Žena prežila za tých dvanásť rokov mnoho utrpenia. Ona nemá príčiny smiať sa. Ona verí a s vierou sa už dotkla odevu Krista. Cíti uzdravenie. Vďaka, vďaka ti, Pane Ježišu! Zázrak! Je zdravá, cíti to, uvedomuje si to...
      A čo hovorí Ježiš? „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola od tej hodiny zdravá“ (Mt 9,22). Toto je prvý a jediný prípad v evanjeliu, keď Ježiš hovorí žene „dcéra“. Bola to pohanka, a predsa skrze vieru, ktorú mala ku Kristovi, stala sa účastníčkou Krista, jeho duchovnou dcérou. Žena odchádza uzdravená na tele a posilnená na duši.
      A tak isto sa správa predstavený synagógy. Keď sa stretáva s Ježišom, na kolenách ho prosí. Ježiš ide do jeho domu, aby mu uzdravil choré dievča. Tento muž verí v pomoc, ktorú mu môže Ježiš preukázať. To nie je žiadna povera. A hľa, na ceste, skôr ako vkročia do domu predstaveného synagógy, prídu s odkazom: „ Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa? „ Tu Ježiš posilňuje vieru muža, otca dievčaťa: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5,35-36). Stačí jediná Ježišova veta: „ Talitha kuml“, čo v preklade znemená: „ Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo... „ (Mk 5,41-42).
      Celý tento dej má jedinú myšlienku. Podporiť v nás dôveru v moc Ježiša Krista. To nie je žiadna mágia, povera, keď veríme, že to alebo ono nám môže Ježiš spraviť. Takto nás Ježiš vyzýva, aby sme mu celkom uverili. Apoštoli raz povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: „ Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,“ poslúchla by vás (Lk 17,5-6). Teda skôr, ako by sme o niečo chceli poprosiť, musíme mu celkom a bez výhrady uveriť, že nám to môže splniť. Aj malomocný pri stretnutí s Ježišom sa poklonil a vravel: „Pane, keď chceš, môžeš ma očistiť“ (Mt 8,2). A odpoveď Pána Ježiša: „Chcem, buď čistý!“ (Mt 8,3). Toto si musíme všetci uvedomiť skôr, ako predstúpime pred Pána Ježiša, že on nám to môže dať, keď ho o to budeme s vierou prosiť. Apoštol Pavol upozorňuje na to isté: ,, Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9).
      Nestačí sa len modliť perami ako farizeji a srdce mať ďaleko od Pána. Keď prichádzame k Bohu v modlitbe, máme disponovať aj naše vnútro. Aj nás sa môže Ježiš spýtať ako dvoch slepcov: „ Veríte, že to môžem urobiť?“ (Mt 9,28). Budeme môcť povedať ako oni: „Áno, Pane, „ (Mt 9,28). Ak áno, vtedy nám môže Pán Ježiš povedať to, čo povedal slepcom: „Nech sa vám stane, ako ste uverili“ (Mt 9,29).
Svätý Tomáš - ako podmienky istého vypočutia - vypočítava tri vlastnosti modlitby:
      viera
      pokora
      vytrvalosť.
      Prvou potrebnou vlastnosťou modlitby je viera.
      Tomáš pod vierou rozumie: Vieru plnú dôvery, ktorá sídli čiastočne v rozume a čiastočne vo vôli.
      To znamená, že umom uznávame za pravdu, že Boh môže a pre svoju dobrotu a spravodlivosť aj nám chce dať, čo si pre svoju spásu správne poprosíme. Na túto dôveryplnú vieru Pán poukazuje veľmi často ako na podmienku vyslyšania: „A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe“ (Mt 21,.22).
      Ježiš povedal otcovi posadnutého chlapca: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“ Otec chlapca hneď hlasité zvolal: „ Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9,23-24). A malomocnému, ktorý ako jeden z desiatich uzdravených prišiel sa Ježišovi poďakovať, Ježiš povedal: „ Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila“ (Lk 17,19). Z toho pre nás vyplýva poučenie, aby sme prosili s vierou, bez pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor ženie a hádže sem a tam. Teda keď sa modlíme, vzbuďme si v sebe najprv vieru v dobrotivosť Božiu a v jeho sľuby. Potom si vzbuďme v srdci silnú a dôveryplnú úfnosť. S takýmto duchom vytrvajme v modlitbe. Ak naša modlitba nie je takáto, tak platia slová svätého Augustína: - Ak nám v modlitbe chýba viera, modlitba je márna. -
      Povzbudzuje nás aj tento úryvok evanjelia. Keď nás skľučuje naša vlastná nehodnosť a hriešnosť, povedzme si sami. Sám si to síce nezasluhujem, o čo prosím, ale svoju dôveru nestaviam na svoju, ale na Božiu dobrotu. Verím, že Boh je dobrý a vypočuje moju prosbu.
      Druhou potrebnou vlastnosťou modlitby je pokora. Ten, kto sa modlí, jedným svojím okom nech pozerá na Božiu dobrotu a milosrdenstvo, druhým na svoju nehodnosť, lebo len takto môže pôsobiť na Božské Srdce. Nie pyšný farizej našiel milosť, ale výkrik zo skrúšeného srdca verejného hriešnika. Modlitba ponížených a tichých sa vždy ľúbila Bohu: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5,5).
      Svätý Bernard nám odporúča:
      - Keď chceme, aby naša modlitba sa vzniesla do neba a získala nám život večný, musíme sa modliť so všetkou pokorou tak, ako sa patrí a opierať sa jedine na milosrdenstvo Božie. -
      Poslednou podmienkou prosebnej modlitby je vytrvalosť. Uvedomujeme si, že nepoznáme plány, ktoré má s nami Pán Boh. Nemôže nám dať preto hneď všetko, o čo prosíme. Bohu sa páči, aby sme vždy prosili a nie iba vtedy, keď sa dostaneme do ťažkostí. Máme sa snažiť stále plniť jeho vôľu a plniť jeho slová. Keď sa takto budeme cvičiť v čnostiach, prinesú nám i mnoho požehnania. Keby nám dal Pán Boh hneď všetko, o čo budeme prosiť, málo by sme si ocenili jeho milosti, ktoré nám preukazuje. Spomeňme si na slepca z Jericha, ako úpenlivo a dlho prosil, a ešte dojemnejší je príklad ženy Sýrofeničanky, ktorá napriek uponižovaniu a zdanlivému zamietnutiu znova a znova prosí Pána Ježiša o uzdravenie svojej dcéry, pokiaľ nebola vyslyšaná. Ježiš jej povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš. „ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá (Mt 15,28).
      Celkom sa zjednocujeme s názorom, že k vypočutiu našich prosieb je potrebné, aby sme mali vieru, pokoru a vytrvalosť. Svätý Gregor nás povzbudzuje, aby sme pri prvom nevypočutí neprestali prosiť. Práve naopak, ešte hlasnejšie a vytrvalejšie máme prosiť. Uvedomujeme si, že Boh akoby si prial, aby sme ho svojimi modlitbami obťažovali, a tak si získali to, o Čo prosíme. Ján Zlatoústy pri výklade o porazenom, ktorý 38 rokov Čakal pri jazere na svoje uzdravenie, povedal, žeby sme sa mali hanbiť za to, ako rýchlo chceme, aby Boh vypočul naše prosby. Keď čakáme na pomoc, vyslyšanie niekoľko dní, už sme nervózni, už reptáme. Prečo?
      Krásnym príkladom nám je svätá Monika. Roky prosí za syna Augustína - a ovocie jej modlitby? Dnes máme svätého Augustína. K tomu by nebolo na Škodu pripojiť skutky kajúcnosti a sebazápor, najmä vtedy, keď si uvedomujeme svoju hriešnosť a neveru voči Bohu.
      Keď nám teda na niečom záleží, urobme všetko tak, ako si to praje Pán Ježiš. Modlime sa. Zamyslíme sa však, čo našej modlitbe ešte chýba. Amen.

25.08.2003 | Čítanosť(2083)
Téma: Dôvera / Modlitba
25.06.2003 | Čítanosť(1081)
Téma: Dôvera
12.06.2003 | Čítanosť(2907)
Mk 5, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(1948)
Mk 5, 21-43


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet