20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Neužitočný život je predčasná smrť.

~J. W. Goethe~

12.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1447 reakcie0
(Share 299 1)


Téma: Modlitba vyžaduje celého človeka / Mk 1,29-39

Homília

      Z praxe života vieme, že rastliny potrebujú pre svoj život slnko. Nie iba svetlo a teplo, ale slnko vôbec.
      Môžeme pozorovať, ako slnečnica otáča svoj kvet za slnkom. Pri východe roztvára svoje okvetie a potom sleduje pohyb slnka až k jeho západu. Keď nastáva noc, skláňa svoj kvet a zatvára svoje okvetie. Keby sme urobili pokus a nahradili slnko umelým svetlom, slnečnica by nereagovala ako na svetlo slnka. Umelo môžeme nahradiť aj teplo slnka, ale slnečnica naň nebude reagovať. Na umelé svetlo a teplo neotvorí svoj kvet, nebude sa otáčať za týmto zdrojom.
      Inými slovami povedané, že toto nerozumné dielo Boha vie rozlíšiť pravé od nepravého. Boh jej vložil svoj zákon a slnečnica sa ním riadi. Nepochybuje o tom, že Boh jej chce dobre.
      Čo to znamená pre nás ľudí - vrchol Božieho stvorenia? Boh si nás stvoril pre seba, na svoj obraz - a naša reakcia? Dávame sa pomýliť, prípadne vedome a dobrovoľne zrádzame Zákon, ktorý nám dal Stvoriteľ a pravé chceme nahradiť nepravým, originál kópiou, rozhovor s Bohom za zhon po veciach dočasných.
      Dnešné evanjelium je pre nás vážnym poučením. V čom a ako, posúďme každý sám. Marek píše: „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mk 1,35).

      Ježiš udivuje zástupy. Počína si celkom ináč ako zákonníci a učitelia národa. Učí ľudí ako taký, ktorý má moc a zároveň o svojej moci presviedča okolie. Nemusí robiť nič, len chytiť za ruku Šimonovu svokru, ktorá leží v horúčke, aby jej horúčka hneď prešla. Keď zapadne slnko a prestane sviatočný pokoj, prichádzajú za Ježišom chorí a starí, a on ich uzdravuje. Ked7 sa zástup rozíde a domáci sa uložia na odpočinok, Ježiš odchádza na tiché miesto. Odchádza, aby sa modlil a porozprával so svojím Otcom. Takto si často počína.
      Vieme, že sa modlil pred krstom, ktorý mu vyslúžil Ján pri rieke Jordán. Modlil sa po zázračnom rozmnožení chlebov na púšti. Skôr ako si zo zástupu vyvolí Dvanástich, v tichu sa najprv modlí. Modlí sa skôr, ako si vyberie Petra za hlavu apoštolov. Vidíme ho modliť sa na hore Tábor, na Olivovej hore. Veľmi vzrušene a najdlhšie ho vidíme modliť sa svoju kňazskú modlitbu za jednotu medzi svojimi, ktorých si vyvolil. Modlí sa na kríži...
      Ježiš sa modlí, Prečo? Veď je Boh! Čo mu dáva modlitba? Veď aj bez modlitby môže mať všetko.
      Áno, Ježiš sa nepotreboval modliť, ale chcel nám dať vzor a príklad, pretože modlitba je potrebná pre nás. Za nás sa Ježiš modlil! Prosil o naše odpustenie. Modlil sa, aby sme aj my mohli obdržať cez modlitbu to, čo nikde nemôžeme. Jeho modlitba sa zhoduje s vôľou Božou. Vidíme, že vždy chce len to, Čo chce Otec: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22,42).
      Keď ráno apoštoli našli Ježiša sa modliť, ani si neuvedomili, že ich slová: „Všetci ťa hľadajú“ (Mk 1,37), sú slová, ktoré si Ježiš praje od nás plniť.
      Hľadať Ježiša. Ježiš vie, že človek neustále niečo chce, ale chcieť -znamená byť stále na ceste k nejakému cieľu, alebo od niečoho čo najďalej. Tak tomu je aj dnes. Dnešný moderný Človek sa volá bojovníkom, ktorý zvádza boj o veci, miesta, ľudí, či seba. Dnešný človek je však človekom plným nepokoja. Stráca sa vzťah k tichu, vážnym úvahám a zamysleniu. Veď možno to sami poznáte, že ani chvíľu nevydržíte v tichu. Hneď sa automaticky púšťa rozhlas, televízia, alebo berieme do rúk noviny. Byť chvíľu sám, sám so sebou - stáva sa ťažkým, až bolestným. Človek sa začína báť ticha. Keď niekto túži po tichu, pozerajú sa na neho ako na nezdravého. Práve preto mnohí nechápu duchovné povolanie. Čudujú sa tým, čo chcú zasvätiť svoj život v duchovnej oblasti. Odborníci upozorňujú, že práve hluk je príčinou, že z našich rodín vychádza menej duchovných povolaní. Neuvedomujeme si, že hluk čosi zabíja.
      Ktorý vedec, umelec dokáže pracovať a tvoriť v hluku? Čo v tom hluku vytvorí? Keď máme ťažkosti, keď chceme niečo dokázať, prečo ideme do ticha, k vode, do lesa a najmä do kostola?
      Človek nie je stvorený pre hluk, ale pre ticho. Nie nadarmo čítame: Ticho lieči! Nie nadarmo, keď odchádzame z hlučnej spoločnosti a prostredia, cítime sa nielen unavení, ale priam zle. Skúste sa pri hlučnej hudbe správať normálne. Nejde to. Zapchajte si uši a pozerajte sa na správanie tých, čo sa dali omámiť decibelmi hudby. Nepoviete, že máte pred sebou zvieratá? Hluk nemá nič spoločné so zábavou. Odborníci vážne varujú pred prílišnými decibelmi. Tie sa stávajú niečím podobným ako drogy a alkohol. Pod vplyvom hluku človek stráca sebakontrolu, úctu k sebe a súdnosť. Koľko trestnej Činnosti sa popáchalo v takom stave! A naopak, Čo spôsobuje ticho?
      Vieme, že dnes svetové cestovné kancelárie organizujú pobyty v tichu. Za ticho platia vysoké ceny. Odchádzajú do starých kláštorov, kde sa im učitelia duchovného života venujú a učia ich žiť v tichu a chcú z toho čo najviac vyťažiť pre svoj život.
      Je známe, že firma Sony v Japonsku má zariadenia, do ktorých na niekoľko týždňov posiela svojich popredných zamestnancov a tento pobyt im platí. Zaiste sa pýtate, prečo táto firma to robí. Vedenie firmy má presne zmapované, že keď určitým odborníkom umožnia tento pobyt, a to aj na trovy firmy, že sa im to v produktivite práce týchto ľudí mnohonásobne vráti.
      Keď toto je možné v oblasti pominuteľných vecí, myslíte si, že v oblasti viery ticho, modlitba sú zanedbateľné?
Nie! Boh stvoril človeka pre seba. Človek, keď si toto uvedomuje, robí všetko, čo svätý Augustín vyjadril v známej vete: - Nespokojné je moje srdce, ó Bože, kým nespočinie v tebe. - Spočinúť neznamená len stav po smrti, ale už tu na zemi. Modlitba v tichu dokáže spraviť zázrak nielen v našej duši, ale aj s naším telom. V modlitbe si Človek uvedomuje kto je, čo je jeho poslaním, čo je jeho cieľom. Kto sa chce dobre pomodliť, musí sa oslobodiť od všetkého. Musí sa uvoľniť a jednoducho si povedať: - Tak a teraz sa idem rozprávať s Bohom. - Všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto rozhodnutí musí byť rázny.
      V opačnom prípade, veď to poznáte, len čo sa začneme modliť, už sa dáva do pohybu všetko možné. Príde nám na myseľ, Čo ešte treba spraviť, zariadiť, Čo bolo... a bude sa to zdať dôležitejšie než modlitba. Modlitba vyžaduje celého Človeka. Keď sa dokážeme sústrediť, prekonáme tento sebaklam, oslobodíme sa od všetkého, čo do modlitby nepatrí a dáme sa do dispozície tomu, ktorý je nanajvýš dôležitý' - teda Bohu. Keď človek chce, dokáže zvíťaziť aj v tomto tvrdom zápase, keď koná rázne proti rušiteľom modlitby, keď sa chce skutočne modliť.
      Tu je dôkaz, že modlitba nieje pre slabochov, ale pre silných ľudí. Ten, kto sa modlí, vie sa ovládať, drží sám seba pevne v rukách. Zvíťazí ten, kto vie rozlíšiť, čo v danej chvíli je najdôležitejšie a čo nie. Pri rozhovore, ako voláme modlitbu, je dôležité zjednotiť sa s tým, ktorý je stredom tejto činnosti, čiže Boh. Vieme, že nestačí sa len sústrediť na začiatku dlhšou prípravou, keď mám presne stanovené miesto a čas, kde a kedy sa modlím, kde sa na to pripravujem. Nejde teda o modlitbu hneď začatú. Skôr ako začnem rozhovor s Bohom, môžem si pomôcť tým, že dýcham pravidelne, sledujem jeden bod, obraz, kríž, sochu, prípadne so zatvorenými očami sledujem svoje zameranie sa na Boha. Držanie tela a poloha pri modlitbe tomu veľa napomôže. Pri kratších modlitbách je to modlitba na kolenách. Pri dlhších primerané sedenie, ktoré by nezvádzalo na spánok, teda už vôbec nie ležanie! To je pozícia oddychová a modlitba je -ako ju sledujeme - ťažká činnosť. Prípadné pomalé tempo pri chôdzi a tiež to môže byť aj státie s roztiahnutými Či s kríženými rukami na prsiach, Teda dosiahnuť pokoj, sústredenosť, sebakontrolu, byť pánom svojho tela. Predtým musí byť, pravdaže, odstránené všetko, čo môže rušivo pôsobiť a sťažovať rozhovor s Bohom. Napríklad vypnúť rozhlas, televíziu. 1 tikot budíčkov môže rušiť. Vieme, že aj keď sa prevedie dobrá príprava, Že ten, čo sa chce modliť, musí zostať v stave bdenia.
      Nesústredený človek je stále čímsi vyrušovaný, stále Čímsi zamestnaný, na Čosi viazaný. Keď to napätie povolí, zmocňuje sa ho nuda a skleslosť. Keď nemá po ruke to, čo by ho zaujalo, tak je možné, že sa jeho aktivita zrúti a prichádza prázdnota. Kto sa naučí sústrediť sa, ten získava vnútorné uvoľnenie, často pozná veci v jasnejšom a radostnejšom svetle. Dokáže sa očistiť od všetkého zbytočného a nepotrebného a je pripravený na stretnutie s Bohom. Sústredenosti sa máme cvičiť a učiť nielen pred rozhovorom s Bohom v modlitbe, ale bežne vo svojom živote. Preto je dôležité, ak je to možné, vyhnúť sa veciam, udalostiam, ktoré by mohli ohroziť sústredenosť. Napríklad veľký hluk, túžba chcieť vidieť či vedieť všetko naraz. Tak zaiste po hlučnej zábave do rána nie je možné, aby sa človek vedel sústrediť na svätú omšu. To nie je spánok, na čo sa vyhovárajú, ale to je otupenosť, vybičovanie nervov.
      Dosiahnuť sústredenosť nie je ľahká a jednoduchá vec. Každý človek má dostatok síl, aby sa mohol dopracovať k sústredenosti. Nikto nemôže povedať, že to nedokáže, pretože neurobil ešte všetko. Je potrebné, aby sme si verili. Keď si veríš, že to dokážeš a začneš, tak spozoruješ, že sa to skutočne tak stáva.
      Toto chcem - to je ten tajomný bod, ktorý ti pomôže ovládať sa a zvíťaziť nad sebou samým. Neboj sa, ale rázne a rozhodne konaj! Chceš? Tak konaj! Sústredenosťou sa začína modlitba. Neboj sa stíchnuť, nájsť si čas na pravidelnú modlitbu. Nemaj strach popasovať sa so sústredenosťou aj počas dňa. Denne sa vžiť na niekoľko minút do prítomnosti Božej.
      Uvedomujeme si, že v modlitbe na našej sústredenosti veľmi záleží. Žiadna námaha, ktorú vynaložíme na sústredenie sa k modlitbe nie je zbytočná. Keby sme aj celý čas určený na modlitbu prežili len sústreďovaním sa, bol by to dobre využitý čas, veď koniec koncov aj samotné sústredenie sa je modlitbou. Tak spoznáme, Že sústredenie sa nás posilní, upokojí a obohatí. Keď sa to nepodarí, majme radosť, že chceme znova začať v najpríhodnejšej chvíli.
      Nie sme na to sami. Boh vložil do nášho vnútra svoju lásku. Dajme sa celí Ježišovi a naša duša sa bude podobať spomínanej slnečnici, a budeme sledovať Boha od prebudenia až do usnutia. Nedáme sa pritom oklamať nepravdou, hoci modeme a prijateľne predkladanou. Boh je len jeden a aj náš rozhovor s ním môže byť len jeden, hoci v rôznych formách.
      Amen.

11.07.2003 | Čítanosť(3405)
Téma: Povolanie / Modlitba matky
22.04.2004 | Čítanosť(2632)
Téma: Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2576)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2499)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2363)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet