23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    So mnou to nie je ako s tými, ktorí trpia pre minulosť alebo budúcnosť. Ja trpím len v prítomnom okamihu. Preto to nie je také ťažké.

~SV. TERÉZIA Z LISIEUX~

12.05.2005 - Miron
čítanosť1172 reakcie0
(Share 217 0)


Téma: Slávnostné klaňanie sa prečistým tajomstvám tela a krvi Pána nášho Ježiša Krista / Jn 6, 48-54

Homília

AI      Azda niet medzi nami nikto, kto by sa nepotešil pozvaniu na svadbu, alebo na oslavu životného jubilea, či na nejakú inú spoločenskú udalosť. Je to príležitosť stretnúť sa s príbuznými a priateľmi, ktorých sme už dlhšie nevideli, je to príležitosť, kedy sa môžeme porozprávať, podeliť sa o radosti i bolesti svojho života. Takéto stretnutia neprinášajú len pookriatie životného elánu, ale mnohokrát aj cenné slová povzbudenia a rady. Spoločné stolovanie s blízkymi neprináša len nasýtenia tela, ale je priestor na poznávanie tohto druhého, prehĺbenie vzťahov a neraz i na vyriešenie rôznych ťažkostí.
KE      Sviatok Najsvätejšej Eucharistie nám pripomína, že všetci sme pozvaní na hostinu, ktorú pre nás pripravil náš Boh.
DI      Božská liturgia z tohto pohľadu tak stráca nádych povinnosti, ktorý z času na čas pociťujeme. Je to okamih, kedy prichádzame k Božiemu stolu, aby sme sa posilnili. Je to čas, kedy Bohu rozprávame o svojich radostiach i bolestiach, je to čas milosti, ktorý životu dáva nový a mocný impulz.
      Je preto veľká škoda, ak niekedy neprijmeme toto Božie pozvanie.
PAR      Americký kňaz a publicista Andrew M. Greeley rozpráva zaujímavú skúsenosť novomanželov Maggie a Jacka, ktorí sa krátko po svadbe kvôli zamestnaniu presťahovali do mesta na druhom konci USA. Ich nový byt sa nachádzal v malom a peknom apartmánovom dome. Za krátky čas spoznali svojich nových susedov a nadviazali nové priateľstvá. Iba jeden muž, ktorý býval o poschodie vyššie, neopätoval ich pozdravy a zdalo sa, že nemá žiadnu chuť s nimi komunikovať.
      „Nič si z toho nerobte,“ utešovali ich ostatní susedia. „On je taký čudák. Ak chce mať súkromie, nech si ho má.“ Maggie to však trápilo a hoc bez úspechu, nikdy sa nevzdala šance nadviazať rozhovor s týmto zvláštnym susedom.
      Keď nadišli Vianoce, väčšina ich priateľov odišla k príbuzným. Maggie a Jack prvýkrát trávili tieto sviatky sami. Maggie sa usilovala pripraviť všetko tak, ako to robila jej mama doma. Pri práci rozmýšľala, či ten osamelý sused tiež odišiel k príbuzným, alebo je doma sám. Povedala o tom Jackovi a spontánne sa rozhodli, že ak je doma, pozvú ho na večeru. Keď prišli k jeho dverám, Jack ešte upozornil Maggie, aby bola pripravená na odmietnutie. Sused bol doma. Chvíľu to vyzeralo na nepríjemné odmietnutie. Ale po okamihu zaváhania, sused pozvanie prijal. Prišiel s fľašou vína a bol viditeľne napnutý a tak trochu nervózny. Zo začiatku prehovoril len pár slov. Ale postupne, akoby sa v ňom niečo uvoľňovalo, rozprával viac a viac a ukázalo sa, že za maskou samotárskeho čudáka sa skrýva celkom milý človek. A pri káve spoznali dôvod jeho správania. Porozprával im, že pred dvoma rokmi, keď bol na služobnej ceste, akýsi bezdomovec sa vlámal do ich bytu a zabil jeho manželku aj tri deti. Zdalo sa mu, že už nemá prečo žiť. Presťahoval sa, utiahol sa do seba, prerušil všetky priateľstvá, vyhýbal sa kontaktom s ľuďmi. Žil vo svojom smútku. „To je prvýkrát od tej doby,“ povedal nakoniec, „čo som prijal pozvanie do nejakej spoločnosti.“ Potom sa rýchlo rozlúčil. Nasledujúce dni ukázali, že sa v ňom niečo zmenilo. Začal odpovedať na pozdravy susedov, dokonca sa s nimi púšťal do rozhovorov. O niekoľko týždňov povedal pri stretnutí Maggie: „Ďakujem za pozvanie na večeru. Znamenalo to pre mňa veľa... a myslím, že mi to dalo silu začať znova...“ (Internet location: www.agreeley.com)
MY      Ak pozvanie človeka k spoločnému stolovaniu dokáže spôsobiť takúto zmenu v živote druhého človeka, aké veľké veci sa musia odohrať v duši človeka, ktorý prijme Božie pozvanie?
      Evanjelium nám hovorí o dvoch učeníkoch, ktorí po ukrižovaní Ježiša Krista boli na ceste do Emauz. Boli smutní, bez nádeje. Stratili zmysel svojho života... a báli sa, čo bude ďalej. Vzkriesený Kristus sa k nim pripojil, cestou im vysvetľoval Písma. Učeníci ho nepoznali. Až večer, keď sedel s nimi za stolom, pri lámaní chleba sa im otvorili oči a spoznali ho.
      Toto spoločné stolovanie so Spasiteľom, táto účasť na Eucharistii, zmenila ich rozpoloženie. Smútok, obavy, beznádej boli preč! Vystriedala ich radosť a pokoj. Museli byť plní šťastia, keď hneď vstali a vydali sa v noci naspäť do Jeruzalema, aby ostatným apoštolom zvestovali, že Kristus vstal z mŕtvych.
ADE      Ďakujme nášmu dobrému Pánovi za dar Eucharistie a s radosťou prijímajme pozvanie na hostinu k jeho stolu.

20.06.2003 | Čítanosť(3747)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2440)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(9159)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2677)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2563)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet