18.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Kedy sa už konečne naučíme kvôli veľkým požiadavkám Božieho kráľovstva nedbať o naše vlastné drobné starosti?”

~PETER LIPPERT~

12.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1035 reakcie0
(Share 291 0)


Téma: Sviatok Najsvätejšej Trojice / Jn 3, 16–18

Homília

      Na vychádzkach prírodou ak ste sa zadívali na malého mravčeka, mušku či iné zvieratko, či vás nenapadla myšlienka: Čo vie o mne povedať toto Božie stvorenie? A odpoveď si dá už väčšie dieťa, že nič. Mravček má svoju inteligenciu, stará sa o svoj život, a predsa si neuvedomuje, načo je na svete, nepátra po svojom pôvode, nezaujíma sa o svoju budúcnosť. Preto si mravček nekladie otázku a nepátra po odpovedi, kto je to človek, čím sa zapodieva a podobne. Mravček nemá rozum a slobodnú vôľu, povie žiak, ktorý sa pripravuje na prvé sväté prijímanie. Tým už naznačuje veľký rozdiel medzi živou a neživou prírodou, a človekom. Už na začiatku Svätého písma čítame slová svätopisca, napísané z vnuknutia Ducha Svätého: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril“ (Gn 1,27). A práve preto človek premýšľa o hodnotách, o ktorých by nikdy nebol vedel, keby sám Boh nebol poodhalil svoje tajomstvo. Boh si však praje, aby človek stvorený na Boží obraz, využíval rozum a slobodnú vôľu, a objavoval a prijímal tajomstvo života jedného Boha v troch osobách, čiže Najsvätejšej Trojice.
      Dnes na sviatok Najsvätejšej Trojice nám to apoštol Ján pripomína slovami: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16).
      Posledné liturgické slávnosti, ktoré sme prežívali – umučenie, smrť, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, zoslanie Ducha Svätého a dnes Svätej Trojice – sú veľkým Božím darom, kde sám Boh v druhej osobe nám odhaľuje tajomstvo jedného Boha v troch božských osobách.
      Boh je najväčšie tajomstvo.
      Už v Starom zákone, ktorý poukazuje na existenciu jedného Boha, nachádzame cestu, ktorou Boh odhaľuje svoje tajomstvo vnútorného života. V knihe Genezis čítame. Nato Boh povedal: “Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!... “ (Gn 1,26). Už tu sa stretávame s výrazom prvej osoby množného čísla „my urobme“, a potom ešte viackrát (por. Iz 6,8). Abrahám prijíma troch mužov do svojho domu (por. Gn 18,2). Boh prikázal Mojžišovi, aby Áron a jeho synovia požehnávali trojitým požehnaním (por. Nm 6,24–26). Prorok Izaiáš vo videní vidí Serafínov, ako prevolávajú: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy“ (Iz 6,3). Pravdou je, že tieto veci nestačia, aby sme mohli poznať Najsvätejšiu Trojicu, hoci v Starom zákone je mnoho symbolov, predobrazov a naznačení o Najsvätejšej Trojici.
      Až príchodom Pána Ježiša na svet sa dozvedáme o tajomstve jedného Boha, ktorý je Otcom, Synom i Duchom Svätým. Je pravdou, že Pán Ježiš výslovne nehovorí o Najsvätejšej Trojici, ale o jednote medzi ním a Otcom: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30) a Ducha Svätého predstavuje ako autonómnu osobu.
      Na tieto slová Pána Ježiša nadväzujú slová apoštola Pavla: „ ...my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho“ (1 Kor 8,6). Významné miesto v náuke o Najsvätejšej Trojici máme v misijných slovách Pána Ježiša: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).
      Tieto a ďalšie texty Písma sa stali východiskovým bodom k ďalším rozumovým skúmaniam. Dnes sa učíme, a to za pomoci prírodných vied, gréckej metafyziky a rímskej scholastiky, že Boh má jednu prirodzenosť, ale sa prejavuje v troch osobách. Už prvé koncily v Nicey roku 325, i v Calihrade roku 381 zavrhli bludy, že Syn i Duch Svätý je podriadený Otcovi a tiež, že jeden Boh sa ukazuje v troch podobách; raz ako Otec, raz ako Syn a raz ako Duch Svätý.
      Francúzsky filozof Voltaire sa tiež mýlil, keď hovoril o Bohu ako o samotárovi. My veríme, že Boh je najdokonalejšia spoločnosť milujúcich sa osôb, do ktorej je pozvaný každý.
Pravda o jednom Bohu v troch božských osobách je tajomstvo z každej strany človeka. Je to pravda, ktorú je ťažko sformulovať. Pred týmto tajomstvom sa skláňa veriaci človek a zároveň kontempluje nad slovami: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14,23).
      A predsa, ak nad tajomstvom Najsvätejšej Trojice nielen rozjímame, ale žijeme podľa Božích slov, a najmä učenia Pána Ježiša, uvedomujeme si, že Boh je tak jednoduchý, že už dieťa môže uveriť v Boha, a zároveň je tak zložitý, že filozof nedokáže sa k Bohu priblížiť. Hovoríme o ňom, že je tak blízko človeka, že človek je v Bohu a Boh v človeku. Boh je sprava i zľava, zozadu i spredu, je nad i pod človekom a zároveň môže človek cítiť, že ho od neho delia svety. Hovoríme o ňom, že je veľmi milosrdný; aj najväčší hriešnik môže u Boha nájsť odpustenie. O Bohu hovoríme aj to, že aj najväčší svätci nie sú si istí na zemi svojou spásou. On, náš Boh, je jednoduchý, a predsa najtajomnejší, blízky ľuďom, hoci je celkom iný, ako si ho predstavujeme. Je jeden – v troch osobách. Na zemi sa človeku nepodarí urobiť obraz Boha. A predsa, keď sa modlíme s Cirkvou Krédo, alebo urobíme jednoduché znamenie kríža na sebe, vyslovujúc slová: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, môžeme zažiť vo svojom srdci i rozume dotyk všemohúceho Boha.
      Cirkev od sviatosti krstu nám sprostredkúva neobyčajný zážitok stretnutia s Bohom. Dieťa, ktoré si neuvedomuje význam úkonu pri vysluhovaní sviatosti krstu, už vtedy je pritiahnuté k Bohu a v Bohu nachádza svoj večný život.
      O skalnom orlovi sa rozpráva, že berie svoje niekoľkodňové mláďa do zobáka a vyletí veľmi vysoko pri východe slnka. Keď oko mladého orla sa pred vychádzajúcim slnkom nezatvorí, ale svetlo slnka sa odrazí v jeho očiach, mláďa je schopné života. Keď oko privrie, starý orol vypustí mláďa a ono z veľkej výšky padá na zem. Zahynie, pretože nebolo hodné vstupu do rodu orlov.
      V Cirkvi sa deje čosi podobné. Nie je to na pohľad také tvrdé a ťažké, a deti sa nezabíjajú, keď neprijímajú krst. A predsa, my veriaci si uvedomujeme, že každý človek je pozvaný žiť s Bohom. Od Boha človek vychádza, žije pre oslavu Boha a spásu svojej duše, aby sa k Bohu, keď ho on povolá, vrátil. Kto opovrhne týmto priateľstvom s Bohom, privoláva si trest. Cirkev učí o krste dieťaťa. Rodičia si uvedomujú, že tak ako dali dobrovoľne telesný život dieťaťu, tak ich nik nenúti k započatiu nadprirodzeného života, ktorý sa začína v krste. Veria však v jedného Boha, ktorý pre človeka stvoril svet. My ľudia sme sa sami nemohli a ani nevykúpili, ale Syn Boží–Ježiš Kristus nás vykúpil a spasil. Dostali sme Ducha Svätého od Otca na príhovor Božieho Syna, aby nás viedol a riadil na ceste k večnému cieľu.
      V židovskej rodine vo veľkej hale na čelnom mieste je zavesený kríž. Všimne si ho každý, kto vchádza. Kto nevie, čo táto rodina cíti k tomuto krížu, je prekvapený.
      Bolo to cez vojnu. Počas pohonu na Židov, ktorí končili v plynových komorách koncentračných táborov, sa do ťažkej situácie dostal aj pradedo tejto rodiny s manželkou a deťmi. Boli obchodníci. Ľudia ich mali radi, pretože mali dobré srdcia a mnohým katolíkom pomohli v núdzi. V tú noc, keď mali byť odtransportovaní, niekto im zaklopal na okno. Nespali. Kto by mohol spať? Otvorili. Bol to skôr ešte chlapec ako muž. Poznali ho, bol z tretej ulice od nich. Vyzval ich, aby šli za ním. Šesť mesiacov ich so svojou matkou–vdovou skrýval. Keď viackrát im hrozilo prezradenie, keď už nemali čo jesť, videli týchto katolíkov na kolenách pred týmto krížom. Modlili sa ticho za seba i tých, ktorých skrývali vo svojom dome. Nenútili skrývajúcich, aby sa s nimi modlili. Modlitba im viackrát zachránila život a pomohla z núdze. Rok po vojne zahynul pri pracovnom nešťastí ich záchranca a krátko nato zomrela jeho matka. V dome nič nemali cenné, len tento obyčajný kríž. A tento kríž je pre túto rodinu mementom, že tí, čo verili v Boha, zachránili ich rod, predkov pred istou smrťou.
Oni sú aj dnes verní Starému zákonu. Cítia však úctu a lásku aj ku Kristovi, ktorý bol Žid a ktorý podľa kresťanov zomrel za všetkých ľudí. Vôbec im neprekáža, že sa modlievajú aj modlitbu Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je aj pre mnohých Židov prejavom lásky.
      Tým viac si dnes túto lásku k jednému Bohu v troch osobách uvedomujeme my veriaci, keď sa zastavíme na svojich prechádzkach prírodou a obdivujeme veľkosť Boha Otca v makrokozme a mikrokozme, lásku Boha Syna pri pohľade na kríž vedľa cesty a potrebu Ducha Svätého, keď sa zamýšľame nad zmyslom svojho života, jeho cieľom, náplňou a poslaním. Amen.

      Inšpirácie: Jn 3, 1-21
      Kartotéka: Jn 3
12.06.2003 | Čítanosť(2505)
Jn 3, 1-21
12.06.2003 | Čítanosť(2466)
Jn 3, 22-36
28.08.2004 | Čítanosť(1564)
Najsvätejšej Trojice


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet