21.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „To, čo si schovávaš pre seba, si už stratil. To, čo dávaš, bude tvoje navždy.”

~JOSEF RECLA~

07.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť949 reakcie0
(Share 221 1)


Téma: O kvalite modlitby / Jn 14,23-26

Homília

      Žijeme v dobe, keď si viac a viac uvedomujeme otázku kvality. Vo všetkých oblastiach spoločenského života túžime po kvalite. Právom sa domáhame kvalitných výrobkov a služieb v každodennom živote.
      O kvalite sa nehovorí len v materiálnej oblasti, ale tiež aj v duchovnej. Budeme rovnako milovať blížneho, keď nás ohovorí, bude nás osočovať, klamať a urážať? Navonok sa pri týchto slovách nemusí pohnúť ani vlas na našej hlave, a predsa cítime, že Čosi sa v nás mení. Slová v nás môžu spôsobiť bolesť, slzy, zármutok, žiaľ. Podobne ako milé slovo, povzbudenie a rada môžu vyvolať úsmev na tvári, radostný záblesk v očiach, upokojenie nášho vnútra. O tom rovnako nepochybujú veriaci, ako aj neveriaci. My veriaci sme si vedomí toho, že máme v sebe nesmrteľnú dušu. Veríme, že smrťou sa život nekončí. Veríme v odmenu a spravodlivý trest. To všetko dáva nášmu vzťahu k duši podstatne odlišný postoj ako u človeka neveriaceho. Ten robí dobro a zlo len vo vzťahu ku svojmu okoliu, ľuďom, zvieratám a veciam. Preto môže byť dobrý a zlý človek. Verí, že smrťou sa všetko skončí, zaniká, ničí. Cítiť, Že takýto pohľad je nižší oproti nášmu, keď veríme vo večný život. V tomto duchu nás posilňujú aj slová dnešného evanjelia.
      Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová“ (Jn 14,23-24).
      Od prvej stránky Mojžišovej knihy Genezis až po poslednú knihu v Novom zákone, knihu Zjavenia svätého Jána apoštola, sa stretávame s Božím slovom. Vieme, že sám Boh hovorí vo Svätom písme k nám. Cirkev učí, že Duch Svätý je prvým autorom Písma, pretože vnukol myšlienky svätopiscom, autorom kníh, ktorým ponechal ich nadanie a zručnosť vyjadrovať sa písmom. Tak po Štylistickej, ako aj po obsahovej stránke sú slová vo Svätom písme pokladané za sväté slová. Sväté preto, lebo ich autorom je Duch Svätý - tretia božská osoba, ktorý je Svätý.
      Vo Svätom písme a tiež v ústnom podaní máme zachované, čo od nás žiada Boh. „ ...buďte aj vy svati vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: Buďte svati, lebo ja som svätý „ (1 Pt 1,16). Vieme, že sme stvorení na obraz Boží. Svojou dušou sme sa stali podobnými Bohu. Hoci hriech narušil náš vzťah k Bohu, Boh Otec smrťou svojho Syna nás nielen vykúpil a spasil, to znamená, že nám smrťou Syna Božieho bolo umožnené, keď zachováme jeho slová, získať život večný v spojení s Bohom. Okrem toho láska Boha k nám ľuďom sa prejavila aj v tom, že Pán Ježiš pri svojom odchode k Otcovi prisľúbil Obhajcu, Ducha pravdy, ktorý bude s nami až do skončenia čias. To znamená, že aj po odchode Pána Ježiša nám podobného v ľudskom tele, láska Boha sa prejavuje v daroch Ducha Svätéhos ktorý nás neučí nič nové, Čo by neučil Pán Ježiš, ale znova a znova nám pripomína to, čo učil Pán Ježiš. Naučil nás láske a prikázal nám zachovávať jeho slová. Toto môžeme vidieť sprístupnené v modlitbe. Jeho modlitba - to nebolo len recitovanie slov, ale vidíme, akú odozvu a vplyv má jeho modlitba na apoštolov, keď ho raz po takejto modlitbe prosia: „Pane, nauč nás modliť sa...“ (Lk 11,1). Vidíme ho na Olivovej hore kľačať a modliť sa (por. Lk 22,41).
      Život Pána Ježiša je pretkaný častým stretávaním sa s Otcom v dôvernom rozhovore - modlitbe. Jeho modlitba je vemým obsahom toho, kto bol. Bol Boh a Svätý. Jeho modlitba bola svätá, čiže čistá, bez akéhokoľvek tieňa zla. Práve takú modlitbu čaká od nás Pán Ježiš.
      „ Buďte svätí, lebo ja som svätý „ (1 Pt 1,16) a v Druhej knihe Mojžišovej čítame: „ ...a budete mi kráľovským kňažstvom a svätým národom!“ (Ex 19,6).
      Uvedomujeme si, keď sa ideme modliť - ako bežne nazývame rozhovor s Bohom - čo ideme robiť? S kým sa v nej stretneme? O Čom budeme hovoriť a ako? Dokázali by sme tak pohŕdavo, povýšenecky, bezducho, bez chuti, bez zážitku rozprávať sa trebárs s prezidentom? Kto je viac: prezident či Boh? Vidíme, aká je často naša modlitba, že nemá nič spoločné so slovom „svätý“. Svätý znamená dokonalý. V našom srdci sa neobjavuje túžba po dokonalosti.
      Vieme, že keď sa Mojžiš rozprával s Bohom a vrátil sa k ľudu, musel si zahaľovať tvár, pretože mu žiarila. To je aj vidieť na soche od Michelangela, ktorý znázornil Mojžiša s rohami. Mojžiš však nemal rohy, ale tvár mu žiarila z rozhovoru s nekonečne dokonalým a svätým Bohom. Vieme, že Boha nikto nikdy nevidel, a predsa ho máme vidieť z tváre do tváre. Teda už tu na zemi sa máme na toto videnie pripravovať modlitbou, ktorú od nás žiada Ježiš. Vieme,, že Pavol, keď sa stretne s osláveným Kristom pri bráne Damasku, ožiarený týmto svetlom videnia oslepne, stratí zrak. Na celý život mu to stačí, aby sa z prenasledovateľa stal najväčší apoštol.
      Nie je zriedkavé, že Duch Svätý tým, ktorí ho prosia, dáva milosti a dary, ktoré ich menia na celý život. Modlitba je prostriedok, cez ktorý sa môžeme najčastejšie posväcovať, pretože nie je viazaná na Čas, miesto a okolnosti. Je potrebné, aby sme s čistým srdcom boli spojení s Bohom. Bohu dávame prívlastok svätý. Právom. Boh je absolútna dokonalosť. Boh nás povoláva ku svätosti. Prečo?
      Odpoveď je jasná. Chce nás mať tam a preto, prečo nás stvoril. Boh nás stvoril pre seba, aby sme celú večnosť žili s ním. Je to skutočne v tejto chvíli s nami v poriadku? Venujeme dostatočný čas svojmu posväteniu cez modlitbu? Je naša modlitba skutočne dôstojná, preniknutá úctou, láskou, vierou a nádejou voči Bohu?
      Keď povieme „áno“ a robíme, Čo je v našich silách, je to v dnešný sviatok dôvodom prosiť o vytrvalosť na ceste k svätosti aj cez modlitbu. Keď skonštatujeme, že sú tam vážne nedostatky, majme túžbu všetko odstrániť, aby sme boli takí, akých nás chce mať Boh. Uvedomujeme si, že priateľa, ktorého si vážime, hostí, ktorých máme radi, neponúkneme niečím znehodnoteným a neservírujeme im na nečistom riade, nevkusne pristrojení, ale urobíme všetko, Čo je v našich možnostiach, aby bolo všetko pripravené tak, ako sa patrí a sluší. Ak to tak nieje, vieme sa ospravedlniť, poprosiť o prepáčenie, že sa vyvinula taká situácia a podobne.
      Keď to vieme urobiť vo vzťahu k ľuďom, o čo viac sa to patrí voči Bohu. Chceme aj po vonkajšej stránke, akou je: poloha tela pri modlitbe, priestor, urobiť všetko, aby to bolo dôstojné a milé Bohu, ale predovšetkým chceme, aby naše vnútro bolo disponované, pripravené na modlitbu. Chceme sa modliť tak, ako najlepšie vieme, pretože k svätému Bohu sa chceme priblížiť v túžbe a snahe i svätou modlitbou.
      Prajeme si kvalitu služieb. Prajeme si kvalitné veci. Často hovoríme o kvalite. A čo náš život modlitby? Čo naša účasť na svätej omši tu v chráme? Nedá sa už nič zmeniť k lepšiemu? Držanie tela, ovládanie myšlienok, spev, odpovede, pristupovanie ku stolu Pána...
      Zamyslime sa a Duch Svätý nás naplní a posilní.
      Amen.

16.08.2007 | Čítanosť(3632)
Téma: Jn 14, 27
16.08.2007 | Čítanosť(3377)
Téma: Jn 14, 15
12.06.2003 | Čítanosť(2596)
Jn 14, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2259)
Jn 14, 15-31


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet