17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Kto nie je schopný stáť v úcte a pohnutí pred trpiacim či umierajúcim, nie je schopný ani poznať cenu života a jeho krásy.”


~PAVOL STRAUSS~

07.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1150 reakcie0
(Share 299 0)


Téma: Potreba vnútornej modlitby / Mk 3 ,20-35

Homília

      Zaiste každý z nás má svoj osobný zážitok z modlitby. Možno aj poviete: nebolo to tak, keď ste sa modlili modlitbu Pána Ježiša Otčenáš či odriekali modlitbu Zdravas z ruženca, tiež z účasti na svätej omši, ako to bolo kedysi, keď sa vám priam žiadalo, aby bol človek sám. Už si snáď nepamätáte, či ste kľačali, alebo sedeli, či tvár držali v dlaniach, alebo pozerali na oltár, kríž či obraz. Zaiste si však pamätáte, že ste cítili Boha tak blízko seba! Mali ste priam pocit, akoby ste s ním splynuli. Slová, ktoré ste skôr a viac hovorili srdcom ako ústami, ste nehľadali, vychádzali akoby samé z vášho vnútra. Prosby sa miešali s odprosovaním, vďaka s túžbou osláviť Boha. Prestali ste vnímať čas. Keď ste sa neskôr pozreli na hodinky, zistili ste, že prešlo oveľa viac času, ako keď ste sa modlili inokedy, a pritom ste mali pocit, že to trvá tak krátko!
      Tomu hovoríme vnútorná modlitba. Po takej modlitbe má každý túžbu znova ju prežiť. Keď niekto nemá ešte takýto zážitok, možno už videl niekoho úprimne sa modliť. Možno v tichu kostola, keď len tak vošiel a v šere zbadal Človeka pohrúženého do modlitby tak, že nezaregistroval ani váš príchod. V jeho tvári, v polohe tela ste videli, že prežíva čosi vnútorné a krásne.
      Z dejín zjavení Panny Márie vieme, Či to bola Bernadeta v Lurdoch, alebo Ferko, Lucia a Hyacinta vo Fatime, ale i na ďalších miestach, že tí, ktorí sa s Pannou Máriou rozprávali, boli pre tých, čo stáli okolo, akoby v inom svete. Nereagovali na fyzické, ani na mechanické podnety. Toto všetko sa však viacerým môže zdať bláznovstvom, divadlom, čímsi nenormálnym. Pritom je to niečo, k čomu sme všetci pozvaní, čo každého z nás môže urobiť šťastným. Je to vnútorná modlitba.
      V evanjeliu čítame: Raz sa na ktoromsi mieste Ježiš modlil, Keď prestal, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč aj nás modliť sal“ (Lk 11,1). Musel to byť pre apoštolov úžasný zážitok. Vieme, že Ježiš učí apoštolov postupne modliť sa. Nie však len ústami, ale učí ich vnútornej modlitbe, úprimnému rozhovoru s Bohom, učí ich prežiť modlitbu. Apoštolom pripomenul: Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Panel“ ...ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 7,21). Teda to musí byť niečo osobné, nie strojené, ale túžba chcieť sa spojiť s Bohom. V takejto modlitbe to nebude naša záležitosť. My sa len celí dáme Bohu a splnia sa slová Pána Ježiša: „Nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca z vás prehovorí“ (Mt 10,20). Vtedy sa túžba srdca po Bohu dá vyjadriť slovami: „Čím je srdce preplnené, to hovoria aj ústa!“ (Mt 12,34). Vtedy si človek uvedomuje, Čo sa vlastne deje. Uvedomuje si blízkosť a veľkosť svojho Boha. Kto to nezažil, veľmi ťažko to pochopí.
      Niečo podobné čítame v dnešnom evanjeliu. Pán Ježiš, ktorý prijal podobu Človeka, zostal stále Bohom. Bol neustále spojený s Otcom. Tak si počína, že o ňom hovorili: „Je pomätený“ (Mk 3,21).
      Ježišovo správanie často vyvoláva údiv. Nechápali, odkiaľ má takú silu a moc, najmä keď robil zázraky. Divili sa aj milým slovám, ktoré vychádzali z jeho úst. Počínal si tak ako nikto. Niet sa čomu diviť, že pokrvní a iní Ježišovi známi, keď nemali dostatočného pochopu pre Ježišovo počínanie, mysleli si, že je pomätený. Jeho činnosť, keď opustil Nazaret a začal putovať ako Učiteľ, zmenila jeho život v očiach príbuzných. Nevedeli, čo je jeho cieľom, preto im bolo podivné jeho správanie. Nevedeli, že je to očakávaný Mesiáš. Videli len človeka im podobného. Ježiš za tri roky chcel uskutočniť svoje poslanie, vykúpiť a spasiť ľudí, a položiť základ nového vzťahu ľudí k Bohu, k duši a k večnému životu. Niet sa teda čo čudovať správaniu príbuzných.
      Pán Ježiš urobil všetko, čo je potrebné, aby sme získali večný život, Medzi dôležité veci, potrebné pre duchovný život, patrí modlitba. Pán Ježiš jej venoval veľkú pozornosť, keď učil ľudí. Bola to jeho vôľa, Božia vôľa, aby sa ľudia modlili. Ľuďom vysvetlil, že to, čo robí, nieje v spolupráci s diablom, ale je to z jeho moci. Kto by sa ale rúhal Duchu Svätému, tento hriech sa nikdy neodpustí. Ježišovým slovám rozumieme tak, že keď budeme plniť vôľu Božiu, keď budeme zachovávať jeho slová, keď budeme oslovovať ako on nebeského Otca, vtedy budeme jeho bratom, sestrou a matkou.
      V týchto slovách vidíme podnet na skvalitnenie nášho duchovného života modlitby. Pán Ježiš v týchto slovách nepodcenil svoju matku, veď ju miloval. Dal nám príklad, aby sme ju nasledovali. Z týchto málo údajov o Panne Márii v evanjeliách vieme, že viedla hlboký duchovný život modlitby. Jej modlitba bola skutočne spojená s Bohom, a to nielen vtedy, keď bol Ježiš v jej blízkosti, ale aj po jeho nanebovstúpení. Vieme, že spolu s apoštolmi a inými ženami, a tiež s jeho príbuznými zotrvala na modlitbách, očakávajúc zoslanie Ducha Svätého.
      Z toho všetkého vidíme, že takáto modlitba je záležitosťou pamäti, rozumu a vôle. Nemusí sa použiť pohyb pier a držať sa určitej formy tvorenia slov. Takejto modlitbe hovoríme aj rozjímanie. Pri tejto modlitbe nejde o nič iné, ako o pozorné stretnutie s Bohom, keď naše myšlienky, hnutia srdca chcú vo vôli vzbudiť spasiteľné, sväté pocity a predsavzatia. Je potrebné do takejto modlitby zainteresovať rozum. Rozum však nestačí, pretože by sa to nelíšilo od štúdia. Potrebná je vôľa, ktorá spolu s rozumom vytvoria akýsi duchovný celok. Rozum prednesie určitú matériu na uvažovanie, rozoberanie a premýšľanie o spasiteľných veciach, napríklad niečo zo života Pána Ježiša, Panny Márie a podobne. Do práce rozumu sa zapoja city človeka. V takejto modlitbe nachádza človek nápravu života. Ide tu o čisto súkromnú, osobnú a vnútornú záležitosť. Takáto modlitba sa týka len samého človeka, je mu teda vlastná, jeho osobná.
      Pri počutí dnešného evanjelia zaiste túžime, aby sme mohli byť Kristom predstavení jeho i nášmu Otcovi ako jeho bratia a sestry. Pán Ježiš nás učí:
      „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský“ (Mt 5,48). „Ak robíte, čo vám prikazujem, ste moji priatelia. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, ale nazval som vás priateľmi, pretože som vám zvestoval všetko, čo som počul od Otca „ (Jn 15,15).
      Z toho vidíme, že kresťanská dokonalosť je nasledovanie a napodobňovanie Pána Ježiša. To dokážeme len vtedy, keď podľa jeho vzoru a príkladu celí a celkom sa mu do hĺbky svojej duše dávame preniknúť. To sa deje vnútornou modlitbou - rozjímaním. Kto skutočne túži po dokonalosti, praktizuje tento druh modlitby. Kto sa takto pravidelne modlí, vyhne sa mnohým nebezpečenstvám a svoj život robí svätejším, vyhne sa povrchnosti a skvalitňuje svoj duchovný Í spoločenský život. Táto modlitba teda nieje rezervovaná len pre kňazov, ale každému, kto chce žiť bližšie s Bohom. V takom vzťahu Človek čerpá silu, ktorú inde nemôže dostať, nech by sa ako snažil, prípadne iné prostriedky používal. V rozjímaní Človek nachádza jasný pohľad, získava viac istoty, vnútornej spokojnosti, vyrovnanosti a radosti zo života. V takej modlitbe človek cíti, že Často na svoje povinnosti, ťažkosti a chorobu nie je sám. Celkom ináč sa po takej modlitbe díva na svet, udalosti i zmyslel svojho života. Ovocie vnútornej modlitby nedá na seba dlho čakať. To, čo sa predtým chápalo ako bremeno, stane sa po nej príjemným jarmom. „Moje jarmo je totiž príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11,30). To znamená, že neubudne krížov a ťažkostí, ale Človek celkom ináč ich začne brať a znášať. Na takého človeka sa nevzťahujú slová Pána Ježiša, že by sa niekedy rúhal Duchu Svätému a že by ho nejaký hriech mal ťažiť naveky. Aj keď tento druh modlitby na prvý pohľad j e ťažký, oplatí sa preň zaangažovať.
      Svätá Terezka, keď začínala duchovne žiť, cítila túto modlitbu ako bremeno. Prešlo niekoľko rokov a ona tomuto druhu modlitby venovala nie pol hodiny, ako jej to kázal poriadok v reholi, ale celý deň a celú noc. Jej srdce bolo preniknuté touto modlitbou. Nech robila akúkoľvek prácu, robila ju preniknutá blízkosťou Boha. Aj my sa môžeme presvedčiť, že aj taká hlboká modlitba, keď jej denne budeme venovať určitý čas, prinesie viac úžitku, ako si kto na začiatku môže myslieť. Vôbec to nebude strata času, práve naopak, nadobudne toľko milostí, že aj mimo modlitby bude cítiť túžbu žiť s Bohom, nech pracuje kdekoľvek a v akomkoľvek zamestnaní a povolaní. Blízkosť s Bohom ešte nikomu nebola na Škodu. Práve naopak, kto s Bohom žije, spoznáva hodnoty života, ktoré by nikdy nebol spoznal a zažil.
      Už len to, že ste vypočuli tieto slová a beriete ich ako informáciu, nebolo zbytočné. Vám, ktorí sa rozhodnete venovať vnútornej modlitbe, prajem mnoho milostí a požehnania, ktoré z nej budú pre vás plynúť. Amen.

11.07.2003 | Čítanosť(3469)
Téma: Povolanie / Modlitba matky
22.04.2004 | Čítanosť(2700)
Téma: Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2637)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2578)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2460)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet