16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Človeče, tu ti nezostáva nič, čím by si sa mohol chváliť. Tvoja sláva a nádej spočíva len v tom, že budeš umŕtvovať všetko, čo je tvoje, a hľadať budúci život v Kristovi. A keď máme jeho prvotiny, už ho vlastníme a žijeme celkom v Božej milosti a v Božom dare.

~Sv. Bazil Veľký~

03.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1322 reakcie0
(Share 364 1)


Téma: Modlitba dieťaťa / Mk 9, 30-37

Homília

      Starý ocko, môžeš mi ešte pred spaním porozprávať rozprávku? Hádam sa len nezberás preč?
      Ale áno, Petruška, idem do kostola.
      Teraz?
      A čo tam budeš robiť?
      Modliť sa.
      Azda si sa ráno zabudol pomodliť?
      Nie, dieťa moje, ale mne to nestačí.
      A prečo tí to nestačí? - Starý otec sa zahľadel na vnučku. Potom sa jej zrazu spýtal:
      Už nenosia tie červení papučky, čo si dostala odo mňa?
      Petra sa víťazoslávne pozrela na starkého:
      A ty, starý ocko, nevieš, že som už z nich vyrástla?
      Viem dušička, - zvážnel starký, - len preto som sa spýtal, aby som ti mohol povedať, že aj z detských modlitieb možno vyrásť tak, ako vyrastieme z detských papučiek. (Katolícke noviny, 1987/19)
      Žijeme v dobe, ktorá si vyžaduje odborníkov vo svojom povolaní. Vieme, že Čím ďalej tým viac sa bude klásť väčší dôraz na schopnosti a odbornosť. Práve na toto nás upozorňuje text evanjelia.
      Pán Ježiš vzal dieťa, postavil ho do stredu apoštolov a povedal: „Kto prijme jedno z takýchto deti v mojom mene, mňa prijíma" (Mk 9,37).
      Vieme, že Pán Ježíš učil apoštolov modliť sa. Pripravoval ich na okamžik, keď on opustí ľudí ako človek a už ho nebudeme vidieť očami. Ježiš však pre udalosti, ktoré preslávia jeho smrť a zmŕtvychvstanie, chce zostať s nami až do konca čias. Apoštoli nerozumejú jeho slovám, prečo má zomrieť a Čo to znamená vstať z mŕtvych. Nie, žeby sa ho na to spýtali, ale ako deti sa medzi sebou dohadujú, kto z nich je väčší. Keď sa v Kafarnaume usadili, poukázal im na hodnoty, ktoré ich prekvapili: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých" (Mk 9,35).
      Prvé počutie textu mohlo by niekoho pomýliť, nevidieť logiku a význam z Ježišových slov. Sú to však slová tak vážne, že každé slovo a každá veta sú na správnom mieste. Ježií naučil apoštolov modliť sa. Keby Kristus nebol zomrel a vstal z mŕtvych, akú cenu by mali naše modlitby? Bolo by vôbec potrebné modliť sa? Nie! Pán Ježiš nielenže predpovedal svoju smrť a zmŕtvychvstanie, ale všetko sa tak aj splnilo. Tak sa nám dostáva poučenia, že všetko, k čomu nás Ježiš vyzýval a učil, sa splnilo. Áno, on je skutočne Pravda. Predsa často Kristovi neveríme, aspoň sa tak niekedy správame.
      Môžeme to vidieť aj v rozhovore s Bohom, v modlitbe. Podceňujeme modlitbu, nedoceňujeme, správame sa ako deti, ktoré veciam nerozumejú a nechápu ich. Skúsenosti však hovoria v náš neprospech. Nie, aby sme hľadali nové spôsoby modlitby, alebo tiež používali osvedčené druhy modlitby, ale my sa dokážeme medzi sebou dohadovať ako deti na nepodstatných veciach. Chceme vyniknúť ako apoštoli, ktorí sa dohadovali, kto je z nich väčší. Keď už príde chvíľa a spoznáme, že sme modlitbu zanedbali, podcenili, mlčíme a cítime sa dotknutí, keď nás Boh osloví. Ježiš si však praje, aby sme sa správali skutočne ako deti. Myslíme tu na deti Božie, deti, ktoré sú otvorené pre Boha, nepokazené, bez nezdravých úmyslov a postojov, čisté v dušiach a úprimné v slovách. Kto sa takto postaví k modlitbe, ten nájde v modlitbe osvieženie a tiež aj vyslyšanie.
      Čo by sme mali urobiť pre skvalitnenie našej modlitby? Môžeme to zhrnúť do piatich stupňov:
      Prvý stupeň, prečo naša modlitba nie je rozhovor s Bohom, je v tom, že my vlastne ani Boha neoslovujeme. Zostávame kdesi na povrchu. Môžeme to prirovnať ku hladine mora. My sa modlíme len zmyslami. Očami pozeráme, ústa recitujú a to všetko sa deje bezducho, mechanicky, teda aj bez ovocia.
      Druhý stupeň v modlitbe je vtedy, keď do modlitby, rozhovoru s Bohom zapájame aj rozum. To znamená, že sa snažíme premýšľať o tom, Čo ústa šepkajú, čiže rozmýšľať nad slovami, ich významom. Je to kvalitnejšia modlitba, ale je potrebné ísť ešte ďalej.
      Tretí stupeň dosiahneme vtedy, keď modlitbu aj precítime. Nestačí len o slovách premýšľať, ale tiež zapojiť city, srdce a vtedy modlitba už nás posilňuje.
      Štvrtý stupeň je vtedy, keď do modlitby vnášame aj svoj život, pričom vieme odprosiť, poďakovať sa, pokloniť sa Bohu, a tak naše myšlienky, slová a skutky prechádzajú k činom. Tu sa objavuje prameň, ktorý nás už nenechá na pokoji, ale nesie nás k lepšiemu Životu.
      Piaty stupeň modlitby dosiahneme vtedy, keď slová a hnutia srdca prežívame a je to zážitok z blízkosti Boha. V takej modlitbe nikto nepochybuje o blízkosti Boha, pretože po modlitbe si odnáša zážitok, pre ktorý sa oplatí priniesť obetu času, prostredia či námahy. Je to akési ponorenie, kde sa priam dotýkame svojej svätosti a túžime po ešte väčšom splynutí s Bohom. Často ten stav nevieme vyjadriť slovami, je to jednoducho zážitok a záleží veľmi od nás, ako často ten zážitok pri modlitbe budeme mať. Kto z nás ho už zažil, ten sa neuspokojí s ním len niekedy, ale skúša denne i viackrát a s radosťou, ktorú mu prináša, chce sa rozdeliť aj s inými. Tam :sa plnia slová Pána Ježiša: „A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal" (Mk 9,37).
      Páter Tilman chváli múdru mamičku, ktorá učí takejto modlitbe svoje dieťa takto: - Lucka, pozerajme sa na toto jabĺčko, aké je krásne. O chvíľu ochutnáme, aké je sladké. To náš nebeský Otec má nás tak rád, že chcel, aby sa takéto jablká urodili a jedli ich deti. A ešte viac nás má rád, keď nám poslal na zem svojho Syna. Pána Ježiša. Poďakujme sa za to nebeskému Otcovi:
      - Otče náš, ďakujeme ti za jabĺčka. Ďakujeme ti za Ježiška. Ďakujeme ti, že nás miluješ. My obidve milujeme teba i tvojho Syna, Ježiša Krista. A teraz už zjeme jabĺčko a presvedčíme sa, aký si dobrý k nám, Otče náš nebeský. -
      Takáto modlitba vlastnými slovami, kde nezostávame len pri bezduchom vyrieknutí slov, ale slová prežívame, rozumom si ich odôvodňujeme a vychádzajú z nášho vnútra, presvedčenia, stáva sa radosťou a potešením.
      Takto sa môžeme naučiť modliť sa Častejšie cez deň, pri rôznych príležitostiach, činnosti, keď na chvíľu prerušíme prácu a dokážeme takto prežiť radosť, vďačnosť, veľkosť svojej viny a oslavu Boha.
      Povedzte, môže mať rodič radosť z modlitby, keď len dieťa núti modliť sa a ono ho nevidí na kolenách, mať zopäté ruky, ísť častejšie ku sviatostiam, či aktívne spevom sa zapojiť do slávenia svätej omše? Mnohí rodičia si povedali; dali sme deti na prijímanie, na birmovku a máme to z krku. Och, aká to zrada na svojom vlastnom šťastí! Cítime ten nevďak voči Bohu? Chápeme, prečo je toľko zla práve pre absenciu zážitku z modlitby?
      Nechceme stavať na takom správaní ako apoštoli, ktorí sa dohadovali, ktorý z nich je väčší. Vieme, že väčší je ten, kto sa z čistého srdca v zbožnosti a láske pravidelne približuje k Bohu cez modlitbu. Tam totiž nachádza kúsok neba.
      V časopise Život anketa o zážitku z klinickej smrti často opisuje čosi krásne, prijemné, a predsa sa to nedá prirovnať k tomu skutočnému dobru, odmene, čo Boh pripravil tým, ktorí vytrvajú v konaní dobra až do konca.
      Dedko správne vysvetlil Petre, že aj z modlitby sa dá vyrásť. Veď koľkí aj z nás sa vieme pomodliť len Otče náš a Zdravas Mária, a viac ani slovo. A to je skutočne málo.
      Amen.

11.07.2003 | Čítanosť(3443)
Téma: Povolanie / Modlitba matky
22.04.2004 | Čítanosť(2672)
Téma: Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2608)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2542)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2429)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet