21.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Človek snažiaci sa o veľkosť, necíti malé potreby.

~R. W. Emerson ~

03.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť920 reakcie0
(Share 211 0)


Téma: Situačná modlitba / Mk 7, 31-37

Homília

      Hádam dnes viac ako inokedy sa ozýva hlas apoštolov:
      „Pane, nauč nás modliť sa... " (Lk 11,1).
      Najväčším nepriateľom modlitby je neprirodzenosť, povýšenectvo, vyberané slová, neživotné postoje...
      Naša modlitba musí byť reálne prežívanie prítomnosti Boha. Nie div, že modlitba sa nám v takom stave stane ťarchou. Buďme ľuďmi pri modlitbe.
      Modlitba má vyrásť z našej prirodzenej situácie, ľudí, ktorí prežívajú radosť i žiaľ v spojení s Kristom. Musíme mať dôveru v Boha, že sa mu ideme zveriť so všetkým. Keď sme ustarostení, rozprávame o starostiach a pokladali by sme za neúprimnosť a znásilnenie našej osobnosti vystrájať žarty, keď sa nám srdce zviera od úzkosti. Iba pred nediskrétnymi a neznámymi ľuďmi zakrývame svoju pravú tvár a ostávame v medziach slušnosti.
      Modlitba musí niesť pečať intímneho spojenia s Bohom.
      Na to nás upozorňujú aj slová Pána Ježiša, ktoré povedal hluchonemému: „Effeta", čo znamená: "Otvor sa!" (Mk 7,34).
      Ukážme si to na príkladoch:
      Niekto sa domov vráti premoknutý a v zlej nálade. Keď príde čas jeho zvyčajnej modlitby, povie si: - Dnes nemám na modlitbu nijaké predpoklady - a ide spať bez modlitby, alebo si vykoná svoju večernú modlitbu tak ako včera, pred týždňom, čo je dôkazom, že medzi jeho životom a jeho modlitbou niet nijakého vzťahu. Alebo si povie: - Bože môj, vraciam sa domov uzimený, premoknutý a rozhnevaný, nemám chuť okrem nadávania do ničoho, aj teba som chcel nechať stranou, ako keby si bol ty, Ježišu, na vine. Dovoľ, Bože môj, aby som sa s tebou porozprával i napriek môjmu vnútornému rozčarovaniu. Dovoľ, aby som vyslovil modlitbu, čo si nás naučil... -
      A iba po tomto a podobnom úvode si vykoná modlitbu. Kto takto koná, má správny pojem o modlitbe a o Bohu. Boh nieje pre neho osobnosťou len nekonečne veľkou, ale je aj nekonečne blízkou. Modlitba je pre neho adoráciou, prejavom úcty a oddanosti, ale i synovskej dôvery a rodinnej intimity.
      Inokedy sa vráti domov obťažený hriechom. Bolo by veľkou neúprimnosťou začať a skončiť modlitbu tak ako vždy. Najprv treba dať do poriadku naštrbený vzťah k Bohu, obrátiť sa k nemu, poprosiť ho úprimne o odpustenie, prísľub, že dáme vynáhradu za svoje nedobré správanie sa atď... Potom sa na neho obráťme zvyčajnou modlitbou.
      Niekedy sa ocitneme v situácii, že nám srdce prekypuje citmi v takej prudkosti, že nie sme ich schopní regulovať. Čo je prirodzenejšie v tomto prípade, ako rozprávať Pánu-Bohu o tom, čo nás zaujíma? Nie je natoľko dôležitý predmet nášho rozhovoru s ním, ako sám rozhovor.
      No môže sa nám stať i to, že sa ocitneme v takom zúfalom položení, že nebudeme schopní ani reči, ba ani súvislého pokojného myslenia. Vtedy je najlepšie vykonať si modlitbu v úplnej tichosti. Kľaknem si, alebo si stanem pod kríž, zopnem ruky, prežehnám sa a nepoviem vari ani jedno slovo, snáď iba jedno: - Bože môj, čo robiť? - Zotrvám nejaký čas v tomto stave pred Bohom a Otcom. Ani voči našim rodičom a priateľom sa nezachovám ináč. Akou potechou je v týchto chvíľach povedomie, že Boh všetko vidí a že má pre nás napriek všetkému otcovské srdce, že nás neodvrhne ani vtedy, keď nás všetci opustili.
      Dokonca je možné v modlitbe aj pohovoriť si o niečom. Boh odpovie skrze hlas svedomia, alebo iným spôsobom.
      Znova niekoľko príkladov:
      Niekto pozerá v televízii futbalový zápas. Jeho mužstvo zvíťazilo. Od radosti sa nevie vmestiť do kože. Svoje zadosťučinenie vyjadrí Spasiteľovi aj v modlitbe. Možno začuje jeho slovo: Pozri, aký si jednoduchý! Všetko je pre teba v poriadku, keď vyhrá tvoje mužstvo. Nič nemá však pre teba cenu vtedy, keď prehrá. Hru treba vidieť v jej podstate a v zástoji, ktorý reálne zaujíma v živote človeka. Nie je správne dať sa ňou úplne ovládať. Hra musí pre teba ostať hrou. Urobil si zle, ak si pre tento zápas zanedbal rodinu, prácu, apoštolát. Je to pomerne veľká cena za hru.
      Alebo čo taký nepokoj v rodine? Rozvadení členovia sa ukladajú na odpočinok. Bolo by to znakom neživotností začať modlitbu napríklad bez tejto otázky: - Pane, čo ty na to? Konal som správne? - Koľkokrát začujeme hlas. Pozri, čiastočne si mal aj ty chybu. Vieš dobre, že nemá zmysel rozprávať, keď je niekto podráždený, keď nie je schopný prijať tvoje argumenty. Tvoje slová boli olejom na oheň... Teraz ťa vidia modliť sa. Daj im znak svojej dobrej vôle. Povedz im úprimným hlasom: - Dobrú noc! -Takto spoznajú, že v tvojom srdci nie je nenávisť. Koľko problémov vie vyriešiť takto pochopená a so životom spätá modlitba!
      Je úplne nemožné, aby niekto ostal zlým, alebo nestaval sa zo dňa na deň lepším, ak sa nechá sledovať Božím okom a jeho slovom karhať a upriamovať. Modlitba sa tak stane niečím nepostrádateľným ako rozhovor s rodičmi, priateľmi, poradcami, skrátka s ľuďmi, od lásky ktorých závisí náš zdravý psychický život. Aj zdanlivo neprekonateľná ťažkosť, najmä u začiatočníkov, že Boh ostáva nedostupný ľudským očiam a ušiam, stráca pomaly na svojej váhe.
      Krásna legenda hovorí, ako Pán Boh poveril anjela, aby išiel skúmať na zem, prečo je toľko biedy a nedostatku vo svete.
      Poslušný anjel chodí po svete, hľadá prameň všetkého zla. ale nadarmo. Konečne celý ustatý, sadne si k spovednici a načúva. Prichádzajú k nej veľkí i malí hriešnici. Tu príde jeden a hovorí: - Nemodlil som sa. - Príde druhý, aj on sa obviňuje, tretí... rad radom, všetci na seba žalujú. Anjel sa ponáhľa k Pánovi a hovorí: - Pane, príčinou všetkého zla na zemi je, že sa ľudia nemodlia. -
      Pane, nauč nás modliť sa!
      Takto prosili apoštoli Pána Ježiša, keď ho videli, ako on strávil čas na modlitbe. Jeho príklad ich priťahoval. Aj oni chceli prežiť pekné chvíle pri modlitbe.
      Tertulian vo svojich spisoch píše: - Modlitba je jediná moc, pred ktorou sa aj Boh skloní. -
      Áno, bratia a sestry, Pán Boh nám zanechal veľkú milosť. Sme obdarení slobodnou vôľou. Nikto z nás sa nemôže vyhovárať, že on nedostal do daru nábožnosť. Sestra, brat, dostal si ale poznanie, že modlitba je maják, že v modlitbe sa dá získať bohatstvo. Pán Ježiš nás povzbudzuje; modlite sa a proste, klopte, volajte, žiadajte! Za tým všetkým stojí, že budeme vyslyšaní a naše prosby sa splnia. Nechcime všetko naraz, okamžite. Neobchodujme s Bohom! Boh je dobrý a láskavý.
      Posmešný vedec Renan letoval na dedine. Raz na prechádzke sa stretol s procesiou. Keď prišiel k nemu chlapec, ktorý niesol kríž, Renan sňal klobúk z hlavy a hlboko sa poklonil. Priateľ sa ho pýta, či to urobil z nábožnosti, alebo z presvedčenia. Renan odpovedal: - Ani ma nenapadne! My sa s Kristom pozdravujeme, ale sa nerozprávame. -
      Koľko duší sa chová ako Renan! Kedy-tedy, na pohrebe, svadbe, pri krste pozdravia Krista, ale vážne sa s ním nerozprávajú. Hľa, a títo kresťania chcú, aby boli vyslyšaní pri každej príležitosti, keď sa s ním stretnú, alebo sa pomodlia nejakú modlitbu. Buď som kresťan a to taký, ktorý to opravdivo myslí s Kristom a modlitbou, alebo nerobím hanbu Kristovi a Cirkvi a sám seba nevystavujem na posmech. Koľko kresťanov pohoršilo, dalo podnet iným k odpadu pre svoje nekresťanské správanie! Človek je na pochybách a od toho, od ktorého to najmenej Čaká, od kresťana, nedostane príklad, povzbudenie, ale priam naopak, ten ho ešte nahovorí na hriech. Kde je modlitba u takého kresťana?!
      Uvedomujeme si, že modlitba je dýchanie duše. Zastavte dýchanie telu - a zomriete za krátky Čas. Prestaňte sa modliť - a ste kresťania karikatúry, posmechu a len na škodu. Prestaňte sa modliť - a duša zahynie v okovách ťažkého hriechu!
      Pavol apoštol dôrazne napomína: - Modlite sa neprestajne! -Čo je motor pre lietadlo, to je modlitba pre dušu, stvorenú k letu do neba.
      Kto vypne motor modlitby - padne, zrúti sa i keby bol už v závratnej výške duchovnosti, dokonalosti, padne do pekelnej priepasti. Kto sa nemodlí - padne, i keby to bol pápež, biskup, farár, prezident, úradník, dievča.
      Že nemáš čas? Práve vtedy, keď máš najviac práce, vtedy sa môžeš modliť najviac! Vzbuď v sebe dobrý úmysel: Ó, môj Bože, všetko z lásky k tebe! A všetky tvoje práce budú modlitbou; každé slovo, každý krok, vzdych, každá kvapka potu, radosť a žiaľ, celý tvoj život bude stálou modlitbou. Pán Boh nemeria našu modlitbu podľa dĺžky trvania, ale podľa vrúcnosti! Modlitba je svätá vec. Preto si z modlitby nerobme žarty!
      Chlapci spáchali lúpež vlámaním. Bezpečnosť zlodejov našla. Boli to dvaja chlapci z jednej partie. Sudca sa ich pýtal, ako to bolo, že ich kamaráti o tom nevedeli. Chlapci sklonili hlavy a mlčali. Konečne jeden z nich pomaly začal:
      Mysleli sme si, že ten, čo sa modlí, nešiel by kradnúť, ani by s tým nesúhlasil.
      Nuž a či vy sa nemodlievate?
      Nie! Kamaráti sa nám smiali, že niet pekla, ani neba. Modlia sa len staré babky...
      Takto to býva často aj u nás. Koľko uštipačných poznámok odznej e na tých, čo chodievajú pravidelne na svätú omšu?! Drahí moji, zleje na svete a bude dotiaľ zle, dokiaľ sa ľudia nebudú modliť.
      Kto sa dobre modlí, dobre žije. A kto dobre žije, dobre umrie. Kto dobre zomiera, bezpečne kráča do večného života.
      Modlime sa, bratia a sestry, spoločne jeden za druhého. Modlitba je drahým dedičstvom našich otcov, našich predkov, ktoré si vážime a podľa ktorých chceme žiť a raz zomrieť, a ako horiacu sviecu odovzdať ju deťom a našej mládeži.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2342)
Mk 7, 24-30
12.06.2003 | Čítanosť(2190)
Mk 7, 14-23
12.06.2003 | Čítanosť(1926)
Mk 7, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet