17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Bez dýchania nijaký život, bez jedenia nijaký vzrast, bez koreňa nijaký strom, bez modlitby nijaký zmysel života.

~sv. Augustín~

03.05.2005 - Miron
čítanosť1562 reakcie0
(Share 245 0)


Nanebovstúpenie Pána / Lk 24, 36-53

Homília

AI      Už sa vám stalo, že ste v nejakej slávnostnej chvíli zabudli na svoje povinnosti? Predpokladám, že by ste mi odpovedali kladne. Niektoré mimoriadne udalosti dokážu človeka uchvátiť natoľko, že prestane vnímať povinnosti všedného dňa.
KE      Podobné nebezpečenstvo na nás striehne aj dnes, keď sme uchvátení pohľadom na vzkrieseného Pána, ktorý pred zrakmi apoštolov vstupuje do neba. V takomto rozpoložení je ľahko opomenúť úlohu, ktorú Ježiš Kristus dal apoštolom i nám: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15).
DI      Tento misijný príkaz nám pekne približuje viac či menej známe rozprávanie o tom, čo sa dialo v nebi po nanebovstúpení Ježiša Krista. Pristúpil k nemu anjel Gabriel a zvedavo si prezeral znaky po umučení. Krútil hlavou a ľútostivo povedal: „Pane, musel si veľmi trpieť.“ „Ó, áno,“ odpovedal Spasiteľ. Gabriel sa spýtal: „A vedia všetci na zemi ako ich miluješ a čo si pre nich urobil?“ „Nie,“ odpovedal Kristus, „nie všetci. Iba pár ľudí v Palestíne.“ „A čo si urobil,“ pokračoval Gabriel, „aby sa o tom každý dozvedel?“ „Požiadal som Petra, Jakuba a ostatných, aby to povedali ďalším a tí zasa ďalším a ďalším, kým sa to nedozvedia všetci.“ Gabriela to veľmi udivilo: „A čo ak Peter, Jakub a tí ostatní sa unavia, alebo zabudnú? Čo ak sa o sto, dvesto rokov nenájde nikto, kto by to povedal ďalším...? Máš nejaký náhradný plán?“ Ježiš Kristus mu odpovedal: „Neurobil som žiaden iný plán... Ja im dôverujem.“
PAR      Aj keď týmto rozprávaním pousmejeme, predsa cítime jeho pravdivé posolstvo a možno, že sme si spomenuli na tých, ktorí nám porozprávali o Ježišovi Kristovi. A aj keby sme chceli, predsa len nedokážeme úplne vymenovať všetkých, ktorí - každý svojou mierou – nás viedli na ceste dozrievania vo viere. Spasiteľov plán funguje... Dôveruje nám a počíta s nami. Dnešný sviatok nás upozorňuje, aby sme pamätali na túto našu povinnosť, aby sme vieru, ktorú sme skrze svedectvo druhých dostali ako dar, darovali ďalej. Táto úloha nás núti prekročiť hranice vlastnej rodiny, či najbližších priateľov, a osloviť i tých viac menej neznámych ľudí, ktorí vstupujú do nášho života.
      Zaiste, nie je to vždy jednoduché. Nie vždy sa dá hneď hovoriť o radostnej zvesti, ktorú nám priniesol náš Spasiteľ. Ale vždy môžeme pripraviť dobrú atmosféru, priateľské vzťahy, ktoré raz umožnia tým druhým otvoriť sa pre evanjelium.
      Rebecca Manley Pippertová vo svojej knihe rozpráva o mladom mužovi – Billovi. Bill bol študentom a patril k tej generácií, ktorá svoju nezávislosť na spoločenských predsudkoch a osobnú slobodu prejavovala odlišným spôsobom obliekania, ktorý ich rodičov privádzal do zúfalstva. Bill všade chodil v tričku a džínsoch, nestaral sa, či ma účes v poriadku alebo nie. Veď to poznáte... K náboženstvu bol ľahostajný, ale predsa raz v jedno nedeľné ráno vkročil takto oblečený do chrámu. Prišiel už trošku neskoro. Všetky miesta boli obsadené a vzadu stálo veľa ľudí. Bez okolkov sa cez nich pretlačil, prišiel úplne dopredu a úplne prirodzene si sadol na zem. Hneď bolo vidieť, že jeho správanie mnohých pohoršilo. No nikto nič neurobil. Po chvíľke však vstal starší muž v obleku a zamieril si to k Billovi. Mnohí si povedali: „Konečne niekto, kto s tým chuligánom urobí poriadok!“ No starší muž urobil niečo, čo prekvapilo všetkých. Keď prišiel k mladíkovi, sadol si k nemu na zem, podal mu ruku a potom držal modlitebnú knižku tak, že obaja sa mohli zapojiť do modlitieb. (Podľa: Lee Griess, Taking The Risk Out Of Dying.)
MY      Zaiste cítime, že toto gesto staršieho muža pripravilo dobrý základ, pre budúce zvestovanie evanjelia.
      Ak si osvojíme umenie vytvárať dobrú atmosféru, v ktorej sa ľudia cítia milovaní a prijímaní, potom budeme môcť rozprávať o Bohu bez obavy, že nás budú považovať za mravokárcov, ktorým vadí všetko, čo sa líši od ich pohľadu na svet. Sv. Lukáš potvrdzuje, že toto umenie prví kresťania ovládali, keď na ich adresu hovorí: „Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu“ (Sk 2, 47).
ADE      Dnes Cirkev oslavuje udalosť nanebovstúpenia a znovu nám pripomína Spasiteľov misijný príkaz. Boh nám dôveruje. Prijmime túto úlohu. Rozprávajme o Bohu všade, kde je to možné. „Až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). A kde to možné zatiaľ nie je, pokúsme sa vytvoriť takú atmosféru, také vzťahy, aby to raz možné bolo. Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2084)
Lk 24, 36-52
12.06.2003 | Čítanosť(1914)
Lk 24, 13-35
12.06.2003 | Čítanosť(1893)
Lk 24, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet