20.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Prší na spravodlivého i nespravodlivého, ale na spravodlivého viac, pretože mu nespravodlivý ukradol dáždnik.”

~JOHN BOWEN ~

03.05.2005 - Miron
čítanosť657 reakcie0
(Share 285 1)


Téma: Sklamanie vyvoláva pochybnosť / Lk 1, 18

Myšlienky... 120/2005

      Môžu zbožní ľudia zakúsiť sklamanie? Na takúto otázku každý odpovie: „Samozrejme, že áno!“ Keď sa však trošku pozmeníme otázku a spýtame sa: „Môžu byť zbožní ľudia sklamaní Bohom?“, už sa zrejme nebudeme až tak ponáhľať s odpoveďou. Môže Boh sklamať človeka? Na jednej strane vyznávame, že Boh je Láska, že je verný a na druhej strane sa kdesi z hĺbky srdca ozýva spomienka na sklamanie vo vzťahu s Bohom. Odpoveď bude teda nejednoznačná a rozpačitá. Ale aká je pravda?
      Rodičia svätého Jána Krstiteľa mohli celkom úprimne povedať, že zažili sklamanie vo vzťahu s Bohom. Obidvaja boli potomkami starobylých izraelských kňazských rodov, ktoré siahali až k Mojžišovi. No viac než významný rodokmeň si zasluhuje pozornosť ich duchovný život, ktorý svätý evanjelista Lukáš chváli uznaním, že „boli spravodliví pred Pánom“ (Lk 1, 6). Mohli by sme povedať, že boli živým príkladom pravej zbožnosti. Napriek tomu však títo zbožní ľudia takmer celý život zápasili so sklamaním, že nemajú deti.
      Ako vieme, že takéto sklamanie bolo prítomné v ich živote? Na konci rozprávania o zvestovaní narodenia Jána Krstiteľa počujeme, ako Alžbeta – už v požehnanom stave – hovorí: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi“ (Lk 1, 25). Neplodnosť bola považovaná za prejav Božej nepriazne, ba dokonca ako trest za nejaký hriech. Zachariáš a Alžbeta žili zbožne, ale s určitým sklamaním v srdci. Neodpadli od Boha, nepreklínali... žili ďalej vo viere, ale sklamanie pripravilo v ich srdciach cestu pre pochybnosti.
      Tento kaz vo viere sa prejavil počas kňazskej služby Zachariáša v chráme. Keď bol na tom najsvätejšom mieste na zemi, Boh poslal anjela Gabriela, aby Zachariášovi odovzdal posolstvo: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján“ (Lk 1, 13). Tento zbožný muž, ktorý vo svojom srdci nosil sklamanie s Bohom, konečne počuje správu, ktorú už dlho túžil počuť. Bude mať syna! A bude to Bohom požehnaný syn, pretože bude naplnený Svätým Duchom. Stane sa Božím nástrojom na prípravu Izraela na príchod Mesiáša. Tento syn bude ako najväčší prorok zo všetkých – Eliáš. Zachariáš by teda mohol jasať od radosti. Ale sklamanie v srdci mu to nedovolí. Zmocnia sa ho pochybnosti. Hovorí: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku“ (Lk 1, 18).
      Zachariáš zoči voči anjelskému zjaveniu zapochyboval.
      Nebuďme však veľmi prísni v súde nad Zachariášom. Tento zbožný človek pre sklamanie nemal silu, aby uveril a prekonal pochybnosti, ktoré mali logický základ. Kto kedy predsa videl, že by takýto starí ľudia mohli mať ešte dieťa? Zachariáš predstavuje v tejto chvíli všetkých ľudí, ktorí síce veria v Boha, ale neveria, že Boh vstupuje do ľudských dejín, do ľudského života, aby tak prejavil svoju moc.
      Zachariáš veril v Boha, ale neveril v najdôležitejšiu vec o Bohu. Neveril, že Boh môže uskutočniť to, čo prisľúbil. S ľahkosťou veril, že Boh je Stvoriteľ neba a zeme, že stvoril všetky tie miliardy hviezd na nočnej oblohe i každé jedno zrnko piesku na zemi. No nedokázal uveriť, že by ten to všemocný Stvoriteľ mohol vzbudiť nový život skrze dvoch starých manželov. Hľa, čo môže spôsobiť sklamanie.
      Nás však skúsenosť Zachariáša a Alžbety – ako aj skúsenosť mnohých ďalších ľudí, ktorých nám predstavuje Sväté písmo – učí dôležitej pravde, ktorá nesmie chýbať v duchovnom živote. Znie takto: Čo Boh sľúbi, to aj naplní!“ V Novom zákone je to anjel Gabriel, ktorý prízvukuje túto pravdu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase“ (Lk 1, 19-20). Posolstvo Gabriela sa naplnilo. Alžbeta počala a Zachariáš onemel. Bol to čas očakávania narodenia vytúženého syna, ale aj čas, kedy pochopili Pánovo konanie a zbavili sa pochybností, ktoré oslabili ich vieru.
      My si môžeme odniesť niekoľko poučení, ktoré nás ochránia pred tým, aby sa do nášho srdca vkradlo sklamanie s Bohom.
      Prvým je, že Boh vždy naplní to, čo sľúbil – nie to, po čom my túžime, chceme alebo snívame. Boh splní to, čo on prisľúbil.
      Druhé poučenie spočíva v poznaní, že Boh napĺňa svoje prisľúbenia v čase, ktorý je najvhodnejší, aj keď nám sa zdá, že to trvá dlho a prichádza to v nevhodnom čase.
      Tretím poučením je, že naplnenie Božích prisľúbení je súčasťou Božieho plánu spásy celého sveta. To znamená, že požehnanie, ktoré sa na nás vylieva, nie je nejakým izolovaným darom, ale skrze nás ovplyvňuje iných.
      Na otázku: „Môžu byť zbožní ľudia sklamaní Bohom?“, môžeme úprimne odpovedať, že áno. No nikdy neide o zradu zo strany Boha. Takéto sklamanie je len následkom našej netrpezlivosti.

      Inšpirácie: Lk 1, 1-25
25.06.2003 | Čítanosť(526)
Téma: Dôvera / Sklamanie
12.06.2003 | Čítanosť(2773)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2567)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2500)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet