24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ak sa tvoje trápenia a radosti nestanú veľkými, svet sa stane malým.

~Chalíl Džabrán ~

03.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť800 reakcie0
(Share 306 0)


Téma: Modlitba nám pomáha vidieť / Mk 10,46-52

Homília

      Je rozdiel modliť sa a modliť sa. Keď modlitbu beriem len skôr ako trest, keď sa nepomodlím, urazím Pána Boha a budem sa musieť vyznať, nemodlil som sa, ako keď modlitbu beriem ako chvíľu, keď môžem ja, dieťa Boha, svojmu Bohu povedať, čo on vie, ale on to chce počuť aj z mojich úst.
      Je rozdiel, keď sa modlím a chcem tie slová, ktoré recitujem už roky ráno a večer, mať čo najskôr za sebou, a tak splniť príkaz, dodržať zvyk. Naopak, keď sa na tú chviľu teším, ktorá je tak krátka v porovnaní s hodinami dňa, keď chcem Bohu niečo povedať, keď uvažujem, čo mu poviem, o čo ho poprosím, za čo sa mu poďakujem a prečo ho musím odprosiť a na stretnutie s ním si presne rezervujem čas ako na audienciu, prijatie u významného Človeka, vtedy niečo aj získam pre svoju dušu. Keď sa chcem s Bohom stretnúť nie zívajúci, s očami od únavy zatvorenými, ale v snahe pred Boha predstúpiť, ako si to vyžaduje bontón, úcta a veľkosť toho, s kým sa chcem stretnúť, vtedy nám modlitba prinesie radosť.
      Nato nás upozorňuje evanjelista Marek. Slepec Bartimej, Timejov syn, dlho žobral, sedel na okraji cesty, pokiaľ nepočul od ľudí, že prechádza okolo Ježiš z Nazareta. (por. Mk 10,47).
      Táto epizóda z evanjelia je evanjelistom vyrozprávaná tak živo a precítene, že cez detaily chce nás všetkých osloviť.
      Slepec si snáď už zvykol na svoju slepotu. Veď kto a ako mu pomôže? Snáď už všetko urobil on i celá jeho rodina ohľadom získania zraku. Možno mu aj povedali, že je to jeho životný kríž. Musel sa uspokojiť s tým, čo mu niekto povedal na otázku, čo je pred ním, čo v jeho okolí. Nevieme, ČÍ bol slepý od narodenia, alebo až neskôr stratil zrak. Či mal predstavu o tom, čo mu ľudia opisujú, Čo vidia oni. Nevieme, či bol starý, alebo prežil život, o ktorom iní vravia, že je najkrajší a najplodnejší'. Jednoducho je odsunutý na periférii života. Boli zaiste aj takí, ktorí brali jeho chorobu ako trest od Boha za jeho hriech, hoci tajný, alebo hriech rodičov, pre ktorý trpel. Toto všetko sa však mení, keď počuje, že práve v tomto zástupe, čo prechádza okolo, je Ježiš z Nazareta. Možno o ňom počul, že tento Učiteľ lieči, uzdravuje ako nikto iný. Možno práve v tej chvíli Boh Duch Svätý, skôr ako zostúpi na apoštolov, naplní silou viery tohto slepca. Nech to bolo v akejkoľvek pohnútke, Bartimej, Timejov syn, sa správa celkom ináč ako doteraz. Neprosí o almužnu, nemá záujem o okolie, ale v jeho srdci sa objavuje nádej. Doteraz nikdy tak hlasne a rozhodne nekričí. Vie, čo chce a cíti vo vnútri, že tento Ježiš z Nazareta môže spraviť, čo si najviac v živote praje. Chce vidieť! A zástup?
      Namiesto toho, aby jeho prosbu u Ježiša podporili, chcú Bartimeja umlčať. On vo svojom srdci verí! Čo je to? Vie, že tento Ježiš ho môže z jeho životného kríža slepoty vyslobodiť. Odkiaľ vie, že Ježiš je Syn Dávidov? A odkiaľ vedel Peter, keď Kristovi povedal: Ty si Kristus, Syn živého Boha? Boh Duch Svätý ho naplnil. Boh hovorí jeho ústami. Ježiš túto prosbu, v ktorej vidieť vieru, nemôže nevypočuť. Slepec sa vlastne modlí. Prosí Boha, oslovuje ho, verí, že jeho prosbu Boh Syn môže splniť. Ježiš pre ponaučenie a povzbudenie až do konca čias sa tých, čo budú v podobnej situácii, pýta: „Čo chceš, aby som ti urobil?'" (Mk 10,51). To preto, aby človek slobodne a vedome predniesol Bohu svoje prosby. Ježia vie, že slepec nie je ďaleko od vypočutia jeho prosby. Nemožno nepočuť, nevyslyšať, keď v prosbe je toľko viery.
      Hľa, ako veľmi je potrebná viera a ako s ňou v živote treba narábať. Nestačí len povedať -ja verím v Boha - keď skutky hovoria o niečom inom. Tak aj modlitba je pravá vtedy, keď sa plnia Kristove slová: „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, urobím, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť niečo v mojom mene, ja to urobím " (Jn 14 13-14).
      Príklad Bartimeja je toho dôkazom a zároveň upozornením pre nás. Naučiť sa prosiť, hľadať a nedať sa umlčať. Možno slepec tam roky na kraji cesty sedával a žobral. Keď však prišla chvíľa, zaiste prvá a možno i posledná, využil ju. Môže nás to osloviť, že Boh od nás Čaká, aby srne využili každú chvíľu a nedali sa odradiť. Boh chce, aby sme dlhšie a vytrvalejšie prosili. Možno aj prosíme, ale neprosíme s vierou. Prosíme len ústami a srdce je ďaleko. Modlime sa, ale len ústami. Z iného miesta vieme, že iní dvaja slepci tiež prosia Ježiša o uzdravenie. Ten sa ich opýta: „ Veríte, že to môžem urobiť? " (Mt 9,28). Možno v našej modlitbe chce počuť s vierou vypovedané slová ako u tých slepcov: „Áno, Pane" (Mt 9,29).
      Kto s vierou prijíma vôľu Božiu, nikdy tým nestráca. Boh aj bolesť slepoty často dopúšťa na jednotlivcov, aby cez ich vieru zachránil iných nie pre tento svet, ale pre večný.
Jeden nevidiaci rozpráva:
      Vracal som sa domov neskoro večer. Riadim sa svojou palicou. Doma som nebol niekoľko dní. Susedia za ten čas odstránili Živý plot a ja som stratil orientačný bod. Na blízku nebolo nikoho. Bolo to pri moste. Pomaly som sa začal vracať späť, keď ma oslovila žena, či nepotrebujem pomoc.
      Mám dojem, že som stratený, - vravel som žene.
      Aj ja som spozorovala, že máte problém, - odpovedala žena.
      Môžem vás odprevadiť? - spýtala sa divným, trasúcim hlasom, ktorý som až vtedy uvedomil. Súhlasil som. Povedal som jej adresu a priviedla ma až k dverám nášho bytu.
      -Neviem, ako sa vám poďakovať, - vravím žene. Žena ma prekvapila odpoveďou:
      Ja by som sa mala vám poďakovať. Jej hlas už znel pokojnejšie.
      Viete, pred niekoľkými dňami ma opustil manžel. Vo chvíli, keď som sa pri moste s vami stretla, išla som sa vlastne utopiť. Vďaka vám, pane, zanechala som ten úmysel.
      Po týchto slovách odišla. Žena videla, a predsa nevidela. V slepcovi spoznala iný pohľad. Sú ľudia nešťastní a sú Šťastnejší. Spoznala, že sú aj iné hodnoty ako tie Časné. Uvedomila si, že Šťastie nie je za nami, ale v nás. Viera v Boha, ktorá sa udržuje v modlitbe. Modlitba, ktorá dáva nádej, istotu, čo často nič dočasné nemôže nahradiť. Modlitba často pomáha vidieť lepšie, ako vidíme očami tela. Oči duše nemajú farbu, ale majú inú krásu. Vo vyhasnutých očiach tela možno vidieť silu pohľadu duše. Nejeden slepý je šťastnejší ako tí, čo majú zdravé obidve oči. Vie, prečo žije, čo je zmyslom jeho života, kde je jeho cieľ.
      Čo tie nevyspaté oči po prehýrenej noci? Čo hovoria krvou podfarbené oči následkom alkoholu? Čo tie oči, v ktorých už nevidieť nebo, ale ľudskú biedu, hriech? Majú zdravé oči, ale nevidia. Iní majú oči tela choré, a vidia viac, ako si zdraví myslia. Nejeden slepý sa modlí, ale nie o navrátenie zraku pre seba, svoje telo, ale modlí sa o navrátenie zraku duše. Viac má zo života slepý, ktorý verí v Boha, ako ten, čo vidí a jeho oči tela poznajú len hriech.
      Vo väzení v cele smrti sedí kňaz. Čaká na popravu. Navštívi ho šéf ŠTB. Duchovný bol tak zahĺbený do modlitby, že nespozoroval, kedy prišiel. Tu šéf zistil, akého "druhu" je tento väzeň. Dal sa s ním do reči a okrem iného sa ho spýtal:
      - Ako tomu mám rozumieť, že všemohúci Boh sa spýtal Adama: Kde si? -
      Kňaz mu odpovedal: - Do textu Písma je zahrnutá každá doba, každá generácia a každý človek. Preto Boh volá človeka v každom Čase: Kde si? Dal som ti už toľko času, toľko rokov. Čo si s nimi urobil? Kam si sa dostal? Boh môže povedať i takto: Žil si 46 rokov. Čo sa za ten čas s tebou stalo? Kam si to dotiahol? -
      Keď šéf počul počet svojich rokov, strhol sa, položil kňazovi ruku na plece a povedal: - Tak to bude. Dobre si odpovedal. -
      A začal sa triasť od strachu...
      Boh je skutočne Pán času, moci, života i smrti, večnosti.
      Pre neho neplatí priestor, je všadeprítomný, nepočíta čas, lebo je večný.
      Na obraz tohto Boha som stvorený. Dal mi dušu, ktorá ma robí jemu podobným. Táto duša nezomiera. Ako Boh bude večná. Oči tela smrťou vyhasnú, duša svoj pohľad viery nestratí. Práve preto sa mám modliť a udržať oči duše Čisté, zdravé pre Boha. V rozhovore s Bohom pri modlitbe duša získava lieky nad všetky lieky. Istotu, že to, čo robí, je správne a Bohom raz odmenené.
      Apoštol Ján v Knihe zjavenia píše:
      „ ...a uvidí ho každé oko, aj ti, čoho prebodli... " (Zjv 1,7).
      Vtedy ho uvidia í nepriatelia, ale s hrôzou pochopia, kto je on, ale ich ľútosť už bude márna. Cez správanie slepca Bartimeja sa nám dostáva ponaučenia, že keď sa nám dostáva príležitosti stretnúť sa s Ježišom, využime ho na získanie zraku pre svoje duše. Pri slávení najsvätejšej obete svätej omše si dnes toto uvedomujeme. Skoro všetci máme zdravé oči, ale všetci potrebujeme prosiť o uzdravenie očí našej duše. Viac a lepšie vidieť vo svojom živote to, Čo chce od nás Boh. Boh si želá, aby sme mali preňho v modlitbe čas. V modlitbe prežitej, živej, uvedomelej, modlitbe, kde nie sú zapojené len pery Človeka, ale aj myseľ, srdce a tiež všetko, čo nás obklopuje a čo prežívame. Vtedy odídeme z tohto chrámu zdravší. Nepovieme; bolo škoda času, námahy. V duši môžeme pocítiť veľkosť Božej lásky.
      Boh je tu, čaká ma, chce počuť moju prosbu, chce vidieť vieru v mojom srdci. Za to sa chce dať každému celý, a to nie iba teraz, ale po celú večnosť.
      Amen.

11.07.2003 | Čítanosť(3408)
Téma: Povolanie / Modlitba matky
22.04.2004 | Čítanosť(2635)
Téma: Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2580)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2504)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2365)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet