17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ničoho sa neboj. Všetko prechádza, Boh sa však nemení. Trpezlivosť všetko dosiahne. Kto má Boha, nič mu nechýba. Iba Boh stačí.”

~Sv. Terézia z Avily~

03.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť721 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: Odmena za modlitbu / Mk 10, 35-45

Homília

      Nesmieme sa čudovať, keď nám dieťa povie:
-      Prečo sa musím modliť? -
      Veď neraz aj sami si často povieme:
-      Načo toľko sa modliť? -
      Naše otázky sa totiž viažu na veci pominuteľné. Keď niečo spravím, tak právom čakám aj nejakú odmenu.
      Ale dnešné evanjelium nás chce upozorniť na nesprávne chápanie odmeny tu na zemi v porovnaní s odmenou, ktorú nám pripravil Boh vo večnosti.
      Aj dvaja z Dvanástich predkladajú Ježišovi prosbu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici" (Mk 10,37).
      Ježiš porozumel prosbe Jána a brata Jakuba. Prosia Ježiša, aby mohli byť stále v jeho blízkosti. Neprosia teda o nejaké ministerské kreslo, titul alebo hodnosť, čo nesprávne pochopili ostatní apoštoli, keď sa na bratov nahnevali. Oni totiž v prosbe bratov videli svoje odsunutie stranou v udeľovaní odmeny od Ježiša v jeho Kráľovstve.
      Títo desiati sú totiž stále pod nesprávnym vplyvom učiteľov národa, ktorí zasa pod vplyvom ťažkostí, v ktorých sa ocitol ich národ, veď sú pod jarmom nenávidených okupantov Rimanov. Predstavujú si, že očakávaný Mesiáš sa prejaví ako vladár tohto sveta. Myslia si totiž, že on pozbaví národ týchto nenávidených Rimanov a zavládne na svete veľká ríša Kristovho kráľovstva na zemi. Keď neporozumeli, či nechceli porozumieť slovám, ktoré dal Ježiš Jánovi a Jakubovi ako odpoveď na ich prosbu, Ježiš si berie učeníkov okolo seba a podáva im vysvetlenie ešte rukolapnejšie. Inými slovami im mohol Ježiš povedať takto: Bratia, mne nejde o moc, slávu a kráľovstvo tu na zemi. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta" (Jn 18,36). Mne ide o Kráľovstvo, kde ľudská duša obsiahne to, čo môj Otec pripravil tým, ktorí vytrvajú v konaní dobra až do konca. Mne ide o duchovné Kráľovstvo. Ján a Jakub prosia, aby boli blízo mňa v tomto Kráľovstve. Mňa to teší. Nie je to však moja záležitosť, ale Otcova, ktorý túto odmenu dáva tým, čo vytrvajú v skúškach, v pití kalicha, utrpenia až do konca. Keď Ján a Jakub chcú prijať tento kalich, chcú trpieť so mnou a vytrvať do konca a splnia to, zaiste získajú odmenu.
      Vy, ktorí túžite po poctách, moci a sláve, tu na zemi, keď sa hneváte na týchto bratov, uvedomte si, že ja nestojím o takú moc, keď je na úkor iných. Tu na zemi sú vladári, mocní tohto sveta, ale na úkor bolestí, sĺz a útrap iných. Ja chcem dať radosť a šťastie všetkým. V mojom Kráľovstve je dosť miesta pre každého. Ja som prišiel vykúpiť a spasiť všetkých. Raz pochopíte, že slúžiť znamená panovať. Z udalosti je vidieť, že apoštoli ešte nerozumeli slovám o Božom kráľovstve Pána Ježiša. V Božom kráľovstve budú platiť iné zákony ako tu na zemi. A kto sa chce dostať do Kristovho kráľovstva, musí nasledovať Krista tu na zemi. V čom? On hovorí: „Lebo ani Syn človeka neprišiel aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých" (Mk 10,45).
      Ježiš i napriek tomu, že zobral podobu človeka, on večný, všadeprítomný, všemohúci, svätý Boh, neprestal mať účasť na sláve svojho Otca a Ducha Svätého. Predsa ho vidíme posluhovať apoštolom. Vo večeradle si už Peter ako jediný uvedomí správanie Ježiša, ktorý umýva nohy učeníkom a on jediný si nechce dať umyť nohy. Pán Ježiš na konci im povie, že si majú navzájom posluhovať. Teda ten, čo slúži, sa stáva v Božích očiach mocný a slávny, hoci v očiach sveta neznamená nič. V tom je rozdiel medzi svetom a Božím kráľovstvom.
      Tu môžeme pozorovať aj veľkosť a význam modlitby v našom živote. Modlitba sa často podceňuje. Tí, ktorí viac času venujú účasti na svätej omši, pozornosti modlitbe, či životu Cirkvi, sú pokladaní za hlupákov. Áno, keď chce mať človek tu na zemi moc, slávu, uznanie a pocty, musí mať veľa peňazí. Musí drieť, zriekať sa načas pohodlia, rozkoše, aby potom plnším dúškom toto dostal.
      Starozákonný kazateľ o tom poznamenal: „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť" (Kaz 12,8). Ježiš sa dlho a často modlil a naučil i apoštolov modliť sa. Modlitba sa stáva príležitosťou získať odmenu, nie tu na zemi, ale vo večnosti. Kto sa viac modlí, kto venuje viac času modlitbe, námahe a obetám pre Krista, zaiste dostane aj väčšiu odmenu od Boha v nebi. Bude bližšie pri Kristovi, ako prosili Jakub a Ján od Ježiša.
      Touto myšlienkou sa zapodievala aj Terezka Ježiškova. Aj ona chcela byť blízo Pána Ježiša.
      Terezka bola chorá. Uvažovala, že Pán Ježiš, ktorý je spravodlivý, nemôže dať každému rovnakú odmenu v nebi, keď tu na zemi nie všetci rovnako si plnili svoje povinnosti. Ako o tom uvažovala, napadla ju myšlienka, či potom tí, čo budú v nebi a budú mať menší stupeň slávy, budú Šťastní? Jej staršia sestra Pavlína chodí okolo sestry Terezky ako matka, ktorá je už ako mŕtva. Terezka sa preto pýta na to Pavlínky. Pavlínka nič nehovorí, ale za chvíľu sa vráti k chorej Terezke a prinesie so sebou veľký a malý pohár. Obidva naplní vodou tak, že sa až prelievajú. Potom prinesie ešte ďalší pohár a chce naliať vodu do týchto plných pohárov. Terezka hovorí, že sa už nezmestí ani do jedného pohára ani kvapka vody. Terezka má len šesť rokov - a pochopila.
      V nebi bude každý vrchovaté spokojný s tým, čo dostane od Boha. Každý bude pozerať na Pána Boha, ale nikto nikomu nebude závidieť. Ten, čo má väčší stupeň slávy, nebude sa vyvyšovať nad toho, ktorý má menší preto, lebo si za života na zemi zaslúžil väčší.
      Podobný príklad na zamyslenie.
      Boli dvaja bratia. Jeden bol už vojak a druhý bol dvojročný chlapec. Keď prišiel vojak domov, brat si obliekol jeho kabát. Vláčil sa mu po zemi, ale chlapček bol šťastný, že je vojak. Keď brat odišiel znova do kasární, malý brat začal veľmi plakať. Nič neostávalo mame, len kúpiť mu podobný malý kabátik.
      Chlapec si obliekol kabát a bol Šťastný. Jemu stačil ku šťastiu malý kabát. Nezávidel bratovi na vojne jeho veľký kabát.
      Tak to bude aj v nebi. Kto si na zemi vyslúži len malý stupeň slávy, v nebi bude šťastný a nebude závidieť tým, ktorí majú vyšší stupeň slávy. Je na každom jednom z nás, na našej slobodnej vôli a rozume, aký stav blaženosti si chceme zaslúžiť. Nehovorme, že sa uspokojíme aj s tým najmenším, lebo by sa mohlo stať, žeby sme opovrhli Božou láskou a mohli by sme stratiť už aj to, čo vlastníme. Vieme, že aj jeden ťažký hriech, spáchaný vedome a dobrovoľne, ruší všetky naše predchádzajúce zásluhy.
      Zostaňme ešte pri Terezke.
      Raz kráčala s otcom za noci a pýta sa otca: - Otecko, pozri, tam je skupina hviezd. - Otec sa pozrie tým smerom a povie Terezke: - To je súhvezdie Orión. - Vieme, že Orión vytvára písmeno T. Terezka potiahne otca za rukáv: - Ocko, pozri, tam je napísané moje meno! - Otec musel Terezku dobre chytiť za ruku a viesť ju, pretože stále pozerala na nebo a nepozerala na zem.
      Áno, sú ľudia, ktorí si robia posmech z Božích vecí a ironizujú ich. Chcú si vytvoriť nebo na zemi.
Nemecký básnik K. Heine pred rokmi napísal báseň, ironizujúcu nebo. Na nebo sa však vzťahujú slová jednej bájky.
      Jeden lišiak chcel byť múdry. Chcel letieť na mesiac. Chcel osláviť celý líščí rod. Podarí sa mu to? Keď raz nadišla tá správna chvíľa a na nebi sa objavil veľký mesiac, zobral si čiapku s červeným futrom a pribehol ku jazeru. Mesiac sa odrážal na hladine jazera. - Už ho mám! - pomyslel si lišiak. A ako blázon
skočí do jazera. Čiapku stratil a mesiac nedobyl. Chyba!
      Tak isto sa mýlia všetci, ktorí chcú nájsť raj na zemi. Apoštol Pavol radí Kolosanom aj nám: „ Myslite na to, čo je hore, nie na to, Čo je na zemi! " (Kol 3,2).
      Modlitba otvára bránu neba. Stáva sa zárukou, že odmena nás neminie, keď vytrváme v oslave Boha tu na zemi. Veríme, že Boh nielen všetko vie, je vševediaci, ale je aj spravodlivý a odmení našu snahu získať nebo vo večnosti. Povzbudzujme sa navzájom k dobrej modlitbe, ktorá sa stáva pre nás zdrojom milostí a požehnania tu na zemi a raz vo večnosti odmenou, keď budeme vidieť Boha z tváre do tváre. Chráňme seba i slabších, ako aj deti od tých, čo nemiestnymi poznámkami, výsmechom ako lišiaci chcú získať nebo. Ochráňme ich a pomôžeme im i sebe možnosť získať vyšší stupeň slávy v stave blaženosti. O to prosme Boha i cez dnešnú eucharistickú slávnosť.
      Keď raz aj vás napadne myšlienka - prečo sa modliť, čo z toho mám -už vieme, že Boh chystá odmenu vo svojom Kráľovstve. Tým, čo veľa dal, bude aj veľa od nich žiadať, aby im dal vyšší stupeň slávy. Tí, čo dostali menej, nemusia mať pocit krivdy. Boh len toľko bude od nich požadovať, na Čo mali a čo využili. Tak spoznáme, že slová Jána a Jakuba sú namieste, že túžba obsiahnuť stav blízky Ježišovi je v našej moci a rukách.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2528)
Mk 10, 1-16
12.06.2003 | Čítanosť(2251)
Mk 10, 17-27
12.06.2003 | Čítanosť(2106)
Mk 10, 35-45


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet