15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Všetci ľudia sa rodia ako pravdovravní, ale zomierajú ako klamári.

~Vauvernargues~

03.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť707 reakcie0
(Share 231 0)


Téma: Krása ruženca / Sk 1,12-14

Homília

      Vynikajúci odborníci a znalci vo svojom odbore získavajú u iných vážnosť a rešpekt. Svoju prácu Často spájajú s oddychom a je naplnením celého ich života. Veľmi Často dokážu zanietene a zaujímavo o tom rozprávať celé hodiny. Tí, čo ich počúvajú, cítia, že sa z ich skúseností, vedomostí a zručnosti dostáva aj im. Často sa stáva, že títo odborníci, znalci sú jednoduchí a skromní ľudia, navonok ničím mimoriadnym sa neprejavujú, a predsa kto žije v ich blízkosti, veľmi rýchlo sa môže presvedčiť o ich veľkosti. Keď toto môžeme povedať o ľuďoch, ktorí dokážu mať zanietený vzťah k veciam dočasným, tuzemským, pominuteľným, čo povieme o nás, kresťanoch, ktorí sme pozvaní k veciam a udalostiam, ktoré majú prejsť cez hranice smrti až do večnosti?
      Nemali by sme sa zastaviť pri slovách zo Skutkov apoštolských, ktoré opisujú činnosť apoštolov?
„ Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi" (Sk 1,14).
      Text nás vedie do čias krátko po nanebovstúpení Pána Ježiša. Apoštoli spolu s Pannou Máriou a ženami po nanebovstúpení Pána Ježiša sa vrátia z
      Olivovej hory do večeradla. Ich oči už nevidia Pána Ježiša. Mária nevidí svojho Syna. Apoštoli nevidia svojho Majstra. Ženy, ktoré sprevádzajú posledné mesiace Ježiša, už nevidia toho, ktorý si získal ich srdcia. Všetci však poznajú, čo si od nich praje. Naučil ich modliť sa.
Teraz, keď Ježiš odišiel a oni ostali sami, práve cez modlitbu cítia, že je blízo nich. Nevidia ho telesnými očami, a predsa pri modlitbe ho vidia očami viery. Ich ústa opakujú slová, ktoré ich naučil Ježiš a všetci prítomní vo večeradle vidia udalosti, ktoré za tri roky s Ježišom prežili. Modlitba sa stáva pre nich čímsi nenahraditeľným, pretože počas nej viac ako inokedy si uvedomujú a prežívajú blízkosť Krista.
      Od týchto chvíľ môžeme hovoriť, že kresťanský svet začína poznávať modlitbu ruženca. Prečo? Veriaci kresťania, čo uverili v božstvo Ježiša Krista a veľkosť materstva Panny Márie, práve pri modlitbe si predstavovali a znova a znova prežívali niektoré udalosti z ich života. Sprítomňovanie týchto udalostí im pomáhalo ľahšie a plnšie prežiť spoločenstvo s nimi v modlitbe, v rozhovore s nimi. Takto sa modlitba svätého ruženca stáročiami vyvíja.
      Svätý Dominik v XII. storočí za pomoci zvláštnej milosti Panna Márie to, čo v Cirkvi akosi tlelo od prvopočiatku, to on zocelil a vytiahol ako "zázračnú zbraň proti peklu", to znamená rozjímavý ruženec. Túto modlitbu začal šíriť svojimi kázňami a po ňom jeho duchovní synovia a dcéry. Tak vzniklo medzi ľuďmi modlitbové hnutie, keď namiesto 150 žalmov, ktoré sa väčšinou modlia kňazi a zasvätené osoby v žaltári, vzniká žaltár pre všetkých ľudí bez rozdielu veku a vzdelania. Tak v XV. storočí sa zo Zdravasov vytvárajú desiatky a ku každému desiatku sa pripája niektoré tajomstvo, to znamená udalosť zo Života Pána Ježiša a Panny Márie.
      Život Pána Ježiša a Panny Márie bol v mnohom podobný nášmu. Aj oni prežívali udalosti radostné i bolestné. Tak vznikli tri ružence; keď v prvom Radostnom si v modlitbe pripomíname radostné udalosti zo života Pána Ježiša a Panny Márie od zvestovania anjela Gabriela, návštevu Panny Márie u Alžbety, narodenie Pána Ježiša v Betleheme, jeho obetovanie v chráme ako predpisoval Mojžišov zákon a tiež na udalosť, keď Panna Mária a Jozef po troch dňoch hľadania našli Pána Ježiša v chráme. Pán Ježiš prišiel na svet preto, aby nás vykúpil a spasil. V tom mu pomohla i Panna Mária, keď dala súhlas, že sa stane Ježišovou matkou.
      Na svoje vykúpenie si spomíname v Bolestnom ruženci. V modlitbe Zdravasov rozjímame o Ježišovom potení sa krvou v Getsemanskej záhrade, o jeho bičovaní, tŕním korunovaní, o bolestných udalostiach na krížovej ceste, ba i o vrchole, keď za hradbami Jeruzalema, obklopený dvoma lotrami, zomiera na kríži. Je samozrejmé, že po bolestných udalostiach, ktoré sa stali pre nás nádejou, Čo prarodičia v raji stratili hriechom, môže nastať nová doba a nasledujú spomienky na udalosti, ktoré preslávili Krista a Pannu Máriu a ktoré sa pre nás stavajú vzpruhou, že keď aj my vytrváme v plnení slov a príkazov Pána Ježiša, budeme odmenení večným životom.
      Tak v Slávnostnom ruženci oslavujeme zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, jeho nanebovstúpenie, udalosť zoslania Ducha Svätého, ktorý po nanebovstúpení Pána Ježiša sa nám, ktorí sme uverili v Krista, stáva posilou pre náš život. Duch Svätý riadi Cirkev. A tak oslavujeme Pannu Máriu tým, že si pripomínanie jej vzatie do neba s telom i dušou, pretože nielen svojím súhlasom dala začiatok vykúpeniu ľudstva, ale aj svojím životom dokázala vernosť Bohu v osobe Ježiša Krista. Preto jej patrí odmena a naša oslava, keď ju Ježiš korunuje za Kráľovnú zeme a neba, na znamenie pre nás, aby sme v nej videli veľkú orodovníčku a sprostredkovateľku milostí, ktoré ináč nemôžeme dosiahnuť.
      O sile tejto modlitby svedčia dejiny Cirkvi. To, čo sa udialo pri Lepante roku 1571, keď svet sa modlí na príkaz pápeža Pia V., o víťazstve nad nepriateľmi Cirkvi, keď vojská Cirkvi boli čo do počtu oveľa slabšie ako vojská mohamedánov, to sa opakuje denne v dušiach. Človek dostáva cez modlitbu ruženca víťazstvo nad diablom. Tu vidíme aj zmysel obrazu, keď Panna Mária Nepoškvrnená stojí na hlave hada. Mária a ruženec sú od seba dva neodmysliteľné pojmy. Striedajú sa storočia.
      Modlitba ruženca však nestráca na aktuálnosti, časovosti a sile. Modlitba neprestáva byť zdrojom milostí. O tom hovoria všetky zjavenia Panny Márie. V Lurdoch pri Massabiellskej jaskyni svätá Bernadeta berie po príklade krásnej ženy, o ktorej ešte nevedela, že je to Panna Mária, ruženec do rúk a modlí sa. Vo Fatime traja pastieri Ferko, Hiacynta a Lucia od Panny Márie dostávajú príkaz, aby celý svet sa modlil ruženec a robil pokánie. A čo nové zjavenia? Panna Mária prosí a vyzýva svet k modlitbe a pokániu za hriechy sveta.
      Poslední pápeži k tomuto posolstvu zaujímajú najsprávnejšie stanovisko. Po ich príklade si uvedomujeme aj my, že modlitba svätého ruženca sa stala aj pre nás neodmysliteľnou súčasťou duchovného života. Pretože sme slabí, tak nám Cirkev dnes pripomína sviatkom Ružencovej Panny Márie, aby sme pokračovali v rozjímaní nad udalosťami zo života Panny Márie a Pána Ježiša pri modlení Zdravasov. Toto rozjímanie nám oživuje udalosti z ich života a zároveň sa presviedčame o ovocí plynúcom z tohto rozhovoru. Nie je to pre nás len bezduché recitovanie, ale rozmýšľaním a vžívaním sa do jednotlivých udalostí môžeme vnášať svoje životné radosti, bolesti a tiež úctu a lásku k Ježišovi a Márii.
      Bolo by smutné pre každého z nás, keby sme od iných počuli a zvlášť sami v sebe cítili, že nie sme odborníci na túto modlitbu. Nech modlitba ruženca je pre nás neodmysliteľnou súčasťou duchovného života. Nech pomocou nej rastieme v láske k Bohu a k Panne Márii.
      Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(1231)
Téma: Chrám / Sk 1, 12-14
20.06.2003 | Čítanosť(1124)
Téma: Vzkriesenie / Sk 1, 3
12.06.2003 | Čítanosť(1616)
Sk 1, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(1581)
Sk 1, 12-26


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet