21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Byť kresťanom a vidieť trpiaceho brata bez toho, aby sme vedeli trpieť s ním, znamená byť bez lásky a byť kresťanom iba podľa mena.”

~SV. VINCENT DE PAUL ~

03.05.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1027 reakcie0
(Share 347 0)


Téma: Zoslanie Ducha Svätého / Turice / Modlime sa v Duchu Svätom / Jn 20,19-23

Homília

      Nie je to nič zvláštne, že tí, čo začínajú duchovný život, dostávajú sa do ťažkostí pri modlitbe, nie tak s textom, ten sa rýchlo naučia, ale ťažkosť im robí modlitbu prežiť, mať z nej zážitok, cítiť z nej úžitok, dať sa ňou osloviť. Nieje na Škodu pre začiatočníkov okrem iného poukázať, aby sme si Pána Ježiša predstavili: deti ako spolužiaka a priateľa, tí skôr narodení ako mladého muža, učiteľa, v ktorom máme vidieť nášho Boha, druhú božskú osobu. Podobne si vieme osvojiť pojem Stvoriteľa Boha Otca a zaujať k nemu vzťah, postoj, alebo naše predstavy. Čo však sa skrýva pri slovách, keď vzdávame chválu Najsvätejšej Trojici: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému... Čo sa skrýva v slovách modlitby Anjel Pána: A ona počala z Ducha Svätého? A tiež pri slovách Apoštolského vyznania viery: ...ktorý sa počal z Ducha Svätého?
      V nejednej mysli a nielen u začínajúceho kresťana, vynárajú sa otázky okolo tretej božskej osoby - Ducha Svätého, ale aj pri počúvaní slov Pána Ježiša, keď po svojom zmŕtvychvstaní dva razy oslovuje apoštolov: „Pokoj vám!“ a dodáva: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,19-22).
      Nie pokoj, ale akýsi vnútorný nepokoj vzniká vo vnútri nejedného kresťana. Nie je zriedkavosťou, že keď nepozná aspoň z čiastky, pretože úplne nikto nemôže poznať tajomstvo Boha v Duchu Svätom, tak duchovný život nielenže nepokračuje, ďalej sa nerozvíja, ale v mnohých prípadoch zaniká,
      Prečo sa mnohí prestávajú modliť? Prečo modlitbu považujú za bezduchú, ktorá im nič nedáva, neoslovuje ich, neobohacuje a povedia i takto: Škoda času venovať modlitbe, aj tak ma nikto nepočuje, čo za „duch“?
      Preto je potrebné vedieť, keď sa chceme s úžitkom modliť, čo najviac o Duchu Svätom a dať sa mu do dispozície.
      Už v druhom verši Prvej knihy Mojžišovej - Genezis čítame: „ ...Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (1 Mojž 1,2). Text nás učí o tom, že Boh sa od samého začiatku stará o zem. Nad neusporiadanou hmotou sa vznášal ako orol „Duch Boží“. Už tu vidíme Boha, ktorý svojou činnosťou sám od seba dáva hmote význam a zmysel. V príbehu o Jozefovi Egyptskom vieme, že bol vždy ctiteľom jedného a pravého Boha aj v tých najťažších chvíľach, nielen keď ho bratia vhodili do cisterny, ale aj vo väzení. Keď vyloží sen faraónovi, ten sa o ňom vyjadrí, že je v ňom čosi, čo sa nedá vysvetliť, čo bolo neznáme, čo sa však prejavilo tak, že to mohli iní zmyslami poznať.
      V Knihe sudcov čítame: „...na Gedeona zostúpil Pánov duch“ (Sdc 6,34). Boh sa cez Gedeona postaral, aby s malou skupinou vojakov premohol Madiánčanov, ktorí bez zbrane, len s trúbami a fakľami, ktoré mali najprv skryté v džbánoch a ktoré na rozkaz Gedeona rozbili, a tak v noci vznikol zmätok v nepriateľskom tábore a sami bojovali proti sebe. Ako ináč vysvetliť počínanie Samuela, kráľov Šavla a Dávida a ďalších prorokov, mužov a vodcov, ktorí viedli národ Židov až k príchodu Ježiša Krista, ak nie zásahom Boha cez Ducha Svätého? Národ Židov veril len v jedného Boha. Keď sa z času na Čas dal zviesť a klaňal sa cudzím, falošným bohom, Boh ich nielen trestal, ale učil, vychovával, hoci sa zdá pri čítaní Starého zákona, že veľmi tvrdo.
      Príchodom Vykupiteľa na svet sa nám dostáva vysvetlenia o tejto tajomnej sile, ktorá viedla národ Židov až po narodenie Krista. Pri zvestovaní anjela Panne Márii sa odkrýva záves tajomstva. Mária ešte nerozumie, ale verná Bohu dáva súhlas na započatie diela, v ktorom sa celkom prejaví láska Boha k ľuďom. Veď ako ináč porozumieť slovám a udalosti v Zachariášovom dome? „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý“ (Lk 1,41). Bol to Boh, ktorý sa dáva viditeľne poznať svetu.
      Podobne to vidíme pri narodení Jána Krstiteľa, keď u Zachariáša prestáva nemota. „Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval“ (Lk 1,67). Kto iný, ak nie sám Boh dáva sa poznať ľuďom? Lukáš opisuje aj udalosť krstu Pána Ježiša: Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „ Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Lk 3,21-22). Ježiš žije štyridsať dní na púšti a je: „ ...plný Ducha Svätého „ (Lk 4,1), to znamená stále spojený s Otcom, a to práve silou, ktorá povie pokušiteľovi: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha“ (Lk 4,12).
      Počas verejného účinkovania Ježiš povie: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás... V ten deň poznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás... Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,15-26). A tu Pán Ježiš povie slová toho istého obsahu, ktoré sme počuli v evanjeliu, ktoré povedal po zmŕtvychvstaní. On však už pred svojím umučením a smrťou povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn 14,27). Keď sa Pán Ježiš lúči s apoštolmi, povie: „ ...ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami... až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8).
      Na päťdesiaty deň po Veľkej noci všetkých zhromaždených naplnil Duch Svätý. Neboli to len ohnivé jazyky nad ich hlavami, ani to, že začali hovoriť cudzími jazykmi, ani dar uzdravovania, kriesenia z mŕtvych, prorokovanie, ale najmä sila v ich vnútri, duší, ktorá z jednoduchých ľudí robí nebojácnych, verných a odvážnych, vždy a všade oddaných vyznávačov učenia Ježiša Krista.
      Tieto a ďalšie dary dáva Boh viditeľne najavo v prvých rokoch Cirkvi, aby začalo toto malé spoločenstvo rásť. To neznamená, že dnes Duch Svätý sa nemôže takto prejaviť cez niektorého brata alebo sestru. Môže. Dnes však nie je tak potrebné a užitočné a nebolo by to ani prospešné pre našu spásu. Duch Svätý však účinkuje aj dnes. Na to nás dnes v praxi upozorňuje dnešné evanjelium: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22-23).
      Sami sa môžeme presvedčiť, čo spôsobuje viera v jedného Boha, keď po našom vyznaní sa z hriechov prichádza sila, ktorá spôsobuje pokoj v našom vnútri, v duší. To je celkom iné ako pokoj, ktorý chce dať tento svet. V tom pokoji cítime veľkú silu, o ktorej sa nedá zmyslami presvedčiť. Vidíme len kňaza, jeho žehnajúcu ruku, počujeme jeho tichý hlas modlitby, a predsa v našom vnútri sa topia ľady, trhajú sa putá, ničí zlo a vzniká radostnejší pohľad do budúcnosti. Tu vidíme lásku Boha k nám. Boha, ktorého Ján nazval: „ ...Boh je láska“ (1 Jn 4,8). To nieje všetko, kde môžeme pocítiť lásku Boha. Keď zachovávame prikázania, plníme Ježišove slová. S láskou Boha sa môžeme stretnúť tak často, ako to len chceme. Je to pri našej modlitbe, keď si pri nej uvedomujeme, že nie sme sami a Že naše slová majú adresáta - Boha, ktorého si nemusíme ani predstaviť ako kamaráta, priateľa, mladého muža alebo učiteľa, a dostáva sa nám odmeny, ktorá sa nedá fyzicky merať, ale ktorú možno pocítiť.
      Áno, keď sa modlíme, nikdy nie sme sami. Všadeprítomný Boh je v nás a my sme v ňom. Každé naše slovo lásky obrátené k nemu, či je to prosba, poďakovanie, odprosenie, alebo jednoducho naša oslava Boha, neostáva bez povšimnutia, odmeny, požehnania. Naša horlivosť je Bohom odmenená. Veď sám to povedal: „A kto by vám dal piť čo len pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu“ (Mk 9,41).
      Modlitba je viac ako pohár vody. Modliť nás naučil sám Ježiš Kristus a praje si, aby sme ho prosili. On odmení, aj keď nie vždy tak, ako by sme chceli a čo by sme si priali, ale dá nám, našej duši, prípadne tomu, za koho sa modlíme to, Čo je komu najviac užitočné a potrebné.
      Ako medzi Bohom Otcom a Bohom Synom je neustále spojivo, tretia božská osoba - Duch Svätý, tak aj medzi nami a Ježišom Kristom, našim Vykupiteľom a Spasiteľom, je neustále spojivo - Duch Svätý, ktorý nás, ako to predpovedal Pán Ježiš, bude riadiť až do konca čias. Ježiš povedal: „A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe „ (Mt 21,22).
      Keď sa celkom sústredíme pri modlitbe a keď nechceme presadzovať len seba a svoju vôľu, nie je zriedkavé, že dostávame také pocity, ktoré inde a za iných okolností sú neznáme. Pocit sily, odvahy, radosti, šťastia, ale tiež zadosťučinenia, odpustenia, prípadne upozornenie, výstrahu a tiež poznanie omylu a podobne,
      Modlitba nikomu neuškodila, neublížila. Naopak, nedostatok modlitby, skrátené, vynechané a zanedbané modlitby cítime ako svoju vinu, Škodu, svoj nedostatok. Cíti to nielen veriaci, ale aj ten, čo sa v živote neučil modliť sa, prípadne na to celkom zabudol.
      Duch Svätý má svoje hodnoty, milosti a dary, ktoré nám chce dať a dáva, a to práve cez modlitbu.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2148)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2089)
Jn 20, 11-18
12.06.2003 | Čítanosť(2028)
Jn 20, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet