17.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Je to pravda, že o Bohu je ťažko rozprávať, ale ešte ťažšie je o ňom mlčať.

~Charles Journet ~

29.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1351 reakcie0
(Share 301 0)


Téma: Nepohŕdajme modlitbou / Modlitba / Mk 6, 1-6

Homília

      Myslím, že každý z nás má skúsenosť so slovom pohŕdanie. Je to slovo, ktoré spôsobuje bolesť, a to tým viac, čím viac sme niekomu prejavovali svoju lásku v akejkoľvek podobe. Rodičia zaiste poznajú, že pohŕdanie spôsobuje podobnú bolesť v ich duši ako nejaký úraz spojený s bolesťou. Nejednému učiteľovi, kňazovi a vychovávateľovi vypadne slza ľútosti, keď ich snaha, pomoc je odmenená pohŕdaním, nezáujmom, či iným opačným prejavom na ich lásku. Koľko priateľov malo bezsennú noc, keď ho priateľ pošpinil pohŕdaním, nezáujmom. Koľko priateľov malo bezsennú noc, keď priateľ pošpinil pohŕdaním ich roky trvajúce priateľstvo... Tak by sme mohli vymenovať ešte mnoho príkladov. Položme si otázku: A čo naše pohŕdanie Ježišom? Každý hriech, každé vypovedanie poslušnosti a nevďak je urážka Boha.
      Dnešné evanjelium sa tohto nášho problému celkom dotýka, keď Pán Ježiš poznamenáva: „Proroka si všade uctia, len nie v Jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (Mk 6,4).
      Udalosť nás vedie do Nazareta, malého mestečka, kde sa navzájom všetci ľudia poznajú. Po príchode z Egypta sa tam ubytovali Jozef s Máriou a Ježiš tam aj vyrastá. Dosvedčujú to aj slová: „ Vari to nieje tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry? „ (Mk 6,3). Vieme, že to nie sú priami súrodenci Pána Ježiša. Cirkev učí, že Panna Mária bola Pannou a Matkou z vôle Božej, nemala iné dieťa okrem Ježiša, a tak preto „bratia“ Ježišovi môžu byť iba ďalší príbuzní. Jeden z bratov Ježišových, Jakub, má za matku Máriu, matku Kleofášovu (por. Gal 1,19). Pod týmto pojmom rozumieme, že sa jedná o bratrancov a sesternice. Z Písma vieme, Že slovo „bratia“ sa užíva v širšom zmysle. Ako príklad nám dosvedčujú slová Knihy Genezis (13,8,14,10), kde čítame, že Abrahám a jeho synovec Lot sa volajú bratmi. Spomeňme si na priateľstvo mladého Dávida so Saulovým synom Jonatánom. Toto zdanlivé odbočenie je potrebné, pretože mnohí dnes majú nedostačujúce vedomosti, a tak vznikajú nedorozumenia a pochybnosti, ktoré sa prenášajú aj na iné miesta textu Svätého písma.
      Rodáci z Nazareta sa pohoršovali na Ježišovi, keď svojím správaním dokazoval, že je niekto iný. Ježiš to nerobil z pýchy. Rodáci počuli už dosť zaujímavých a nevšedných informácií od tých, čo prechádzali ich mestom. Počuli o zázrakoch, ktoré vykonal v Kafarnaume, Kane Galilejskej, v Naime. Ich oči však pre pýchu neboli schopné vidieť viac, ako len veci hmotné. Preto pohŕdajú Ježišom. Práve to bolo príčinou smutnej poznámky Pána Ježiša. Evanjelista svätý Marek udalosť komentoval slovami: „A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere“ (Mk 6,5-6).
      O sebe s hrdosťou hovoríme, že sme kresťania. To znamená, že sme stúpencami Ježiša Krista. Aké je naše kresťanstvo? Dalo by si splniť niektorú povinnosť zo zvyku, aby som sa vyhol rečiam. Každý sám vo svojom vnútri najlepšie vie, aký má vzťah k Ježišovi. Navonok môžeme robiť všetko, ale Čo naše vnútro? Máme si dnes uvedomiť, že Boh vidí do nášho srdca. Boh vie o našich myšlienkach. Boh, Ježiš Kristus, bude nás súdiť aj za myšlienky. Ani navonok, ale ani v srdci nepohŕdajme Ježišom!
      Medzi najčastejšie pohŕdanie patri vynechaná modlitba. Musíme si uvedomiť aj jej kvalitu. Keď sme kresťania, tak sa od nás právom vyžaduje, aby sme si pravidelne našli čas na rozhovor s Bohom, čo sa uskutočňuje v modlitbe. Pohŕdať modlitbou navonok, alebo vo svojom vnútri znamená, že Ježiš nám nemôže dať tie milosti, ktoré nám chce dať. Pohŕdanie z našej strany spôsobuje ujmu nedozernej hodnoty. Raz zaiste spoznáme, prečo sme znášali toľké utrpenia a ťažkosti. Možno aj preto, lebo sme zanedbali modlitbu. Keď zanedbávame modlitbu, pohŕdame dobrodeniami a podobáme sa obyvateľom Nazareta. Ako tam Ježiš nemohol urobiť nijaký zázrak, tak ani my nie sme svedkami väčších milostí, práve pre pohŕdanie Ježišom v modlitbe. To, čoho sme svedkami, je vyjadrené slovami apoštola, že uzdravil niekoľko chorých a čudoval sa ich nevere. Čí chceme, aby aj o nás platili tieto slová? Platili by, keby sme robili len to, čo sa musí. Aj nás Ježiš“ vyslyší, keď nás navštívi choroba, pripadne nejaké iné nešťastie a my zintenzívnime svoju modlitbu, vzťah k Bohu účasťou na svätých omšiach a pristupovaní ku sviatostiam. To ale nesmie ostať len pri takýchto príležitostiach, keď sme sa ocitli v núdzi. To by spôsobovalo Ježišovi bolesť.
      Text nás vedie k rozhodnému otvoreniu sa pre Ježiša: Prijať ho v našom živote celkom a úplne ako svojho Pána a Boha. Nepoznať ho iba občas, keď to nám vyhovuje, ale Žiť v jeho prítomnosti a svoj život pretkávať stretnutiami s ním v modlitbe.
      Áno, toto sa páči Kristovi. Otvoriť sa mu celí a celkom. Z našej strany vtedy nebude a nesmie byť zrnko pohoršenia. Zo strany Pána Ježiša nebude smutný povzdych a obdaruje nás milosťami, o ktorých si nevieme dnes celkom urobiť správnu predstavu.
      Bol som na pohrebe staršieho kňaza. Už dávno prosil otca biskupa, aby ho uvoľnil z pastorácie, ale vždy dostal tú istú odpoveď: - Počkaj, veď ešte môžeš.-
      Mnohí veriaci sa ku kňazovi obracali chrbtom. Bol starý, hluchý, pre mnohých nemoderný... Na pohrebe tohoto kňaza zažili ponaučenie. Dekan, ktorý sa s ním lúčil, prečítal veriacim z listu na rozlúčku zomrelého kňaza:
      -Viem, milí moji veriaci, že pre môj vek a chorobu som bol mnohým na pohoršenie. Chcem vám však krátko pred svojím odchodom na večnosť, keď sa už pripravujem postaviť pred tvár Toho, ktorému som zasvätil celý svoj život, povedať toto: - Všetky modlitby, chorobu i starobu, všetky milosti som obetoval za vás, aby ste zostali verní Bohu a Cirkvi. -
      Či to nebol druhý Kristus? Veriaci ho nechápali, spôsobovali mu veľké bolesti, ale on ich neprestal mať rád. Aj keď mnohí nestáli o jeho službu, on sa za nich modlil a znášal ťažkosti staroby a choroby. Takýchto prípadov máme mnoho. Nejedna zostarnutá matka a otec cítia pohŕdanie od svojich detí. Oni sa ale za ne modlia. Koľko dobrých rád chcú povedať chorí a starí zdravým a mladým, a tí ich neprijímajú! Sú to veľké devízy milostí.
      Dnes si preto uvedomujeme, že je namieste naše zamyslenie skôr, akoby bolo neskoro, aby sme zabránili bolestiam blížnych spôsobené naším pohŕdaním. Chceme žiť svoj život viery tak, aby sa na nás nevzťahovali tieto slová Pána Ježiša. Naopak, chceme dovoliť Ježišovi, aby cez nás mohli aj iní obdržať milosti a požehnanie. Uvedomujeme si, že Ježia môže odísť z našej rodiny, farnosti i národa, ale môže urobiť i viac zázrakov ako v Nazarete.
      Čo ak je Ježiš už na odchode? Prosíme ťa, Pane, neodchádzaj od nás! Odpusť nám všetko, čím sme ti spôsobili bolesť, najmä pohŕdaním tvojich darov a milostí. Nech sa u nás neopakuje udalosť z Nazareta. My ti to, Pane, sľubujeme.
      Čo dodať na záver? Hádam len to, aby nikto netrpel pohŕdaním zo svojho okolia. Uvedomujeme si slová príslovia: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im“! Amen.

11.07.2003 | Čítanosť(3443)
Téma: Povolanie / Modlitba matky
22.04.2004 | Čítanosť(2673)
Téma: Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2609)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2543)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2429)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet