17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ľahšie je konať charitatívne skutky, než byť spravodlivý.”

~ARTURO GRAF ~

29.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1098 reakcie0
(Share 323 0)


Téma: Ticho neznamená nečinnosť / Mk 6, 30-34

Homília

      Pozoroval niekto z vás počas letných nocí krásu oblohy? Pozeral niekto počas týchto dní na naše polia? Áno? Mali ste pocit, Že to ticho večera či noci, keď ste sledovali oblohu, bolo bez pohybu? Aj keď sa nám zdá, že nebeské telesá stoja na jednom mieste, že sú v kľude a pokoji, vieme, že je to len zdanie. Práve naopak, rútia sa úžasnou rýchlosťou vesmírom. Podobne je to s rastom rastlín. Aj v nich je život; rastú, menia sa, zväčšujú sa. A to Í napriek tomu, že nevydávajú žiaden zvuk.
      Mnohí ľudia si myslia, že rekreácia je zbytočná. Vraj sa leňoší, nič neprodukuje a nič nové sa netvorí. Predsa je to veľký omyl.
      Preto je potrebné zopakovať si myšlienku Pána Ježiša z evanjelia: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6,31).
      Ak si niekto dá tú námahu, zistí, že všetci evanjelisti zachytili tieto slová (por. Jn 6,1-15; Mt 14,13-21; Lk 9,10-17; Mk 6,30-34). Ježiš vedel, prečo radí apoštolom túto zmenu v ich živote. Vrátili sa z prvej misijnej cesty, na ktorú ich pred časom poslal sám Ježiš, aby si v konkrétnom živote vyskúšali slová, ktoré doteraz počuli z úst svojho Majstra. Ich návrat bol radostný. Každý hovorí Ježišovi radostnú zvesť, čo všetko robili a učili. To je len začiatok. Ježiš ako druhá božská osoba vie, Čo ich čaká. Vie, že pre jeho
Evanjelium všetci zomrú mučeníckou smrťou až na Jána, ktorý si tiež mnoho vytrpí. Všetci však budú zomierať šťastní, pretože každý z nich spozná krásu učenia Ježiša Krista a viac ako svoj život si bude ceniť poslanie, ktorým ich poverí ich Majster. Ježiš chce, aby si aj odpočinuli. Sú len ľudia, potrebujú získať nové sily, oduševniť sa. Odchádzajú do ticha, kde sa často sami zhovárali, kde Ježiš vysvetľoval apoštolom slová, ktoré nehovorili verejne. Ježiš ako Boh vie, že na tom mieste ich už čaká zástup ľudí, žíznivých po Božom slove. Chce tak apoštolom naznačiť, že už nikdy nebudú samí. Marek túto vec zaznamenal slovami: „Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam“ (Mk 6,34).
      Duchovný život nemá prázdniny. Aspoň nie také, ako napísal malý školák Ježiškovi:
      Milý Ježiško!
      Začínajú prázdniny a ja som smutný. Ostatní spolužiaci idú na prázdniny, len ja nie. Zas pôjdem do pionierskeho tábora a k tete. Nebudem môcť ísť do kostola a tiež nebudem sa môcť modliť ako doma. Aj ockovi som povedal, že chcem byť radšej doma, ale otec povedal, že cez prázdniny nemusím chodiť do kostola, že prázdniny sú aj v nebi. A ja viem, že nie! Odpusť mi, Ježiško, že nebudem môcť chodiť do kostola, pretože teta v meste tiež tam nechodí. Samého ma nepustí, hoci kostol nieje ďaleko. Ja Ti však sľubujem, Ježiško, že v nedeľu budem ešte viac myslieť na Teba.
      Tvoj Janko
      Prázdniny sú skutočne potrebné na oddych a zregenerovanie tvorčích síl. Človek nieje stroj, ani zvieratko. Človek často viac dbá na stroj, zviera ako na svoju dušu. Nikomu z nás sa nebráni v rámci svojich možností a príležitostí na oddych. Keď nám je to len trochu možné, mali by sme venovať aspoň deň, tri, pre svoju dušu. Po tieto dni odchádzajú mnohí mladší i starší kresťania do ticha v rámci dovolenky či prázdnin na duchovné cvičenia. Kto ich už absolvoval, nikdy nepovie, že to boli stratené dni, prípadne, škoda investícií. Kto nemá možnosť, bolo by pekné pod vplyvom slov Pána Ježiša z dnešného evanjelia urobiť si sám malé duchovné cvičenia, keď v tichu a v čo najmenšom vyrušovaní svetom, bez novín, televízie a rozhlasu stráviť čas tým, že sa bude viac modliť, cez deň si nájde čas na svätú omšu, bude si niečo duchovné čítať a zamyslí sa nad svojou dušou; v čom sa vylepšiť, skvalitniť. Čoho sa zriecť, prípadne s Čím sa rázne vo svojom živote rozísť, Bolo by dobre v tomto čase si vykonať aj podrobnejšiu sviatosť zmierenia, akúsi ročnú svätú spoveď, hoci chodíme ku sviatosti zmierenia Častejšie počas roka. Takto prežité dni sú dni požehnané a mnohonásobne sa vrátia v ďalšom živote.
      Keď Pán Ježiš videl zástupy, ktoré sa mu zdali ako ovce bez pastiera, prerušil pôvodný úmysel a venoval sa zástupu, učil ich mnohým veciam. Tieto slová sa tiež môžu pre nás stať oslovením. Veď aj v našom okolí sa dá v tieto dni v mnohom napomôcť. Prichádzajú vnuci na prázdniny. Venovať sa im i na úkor svojho oddychu v tom zmysle, že sa im umožní väčší kontakt s Pánom Bohom. Nejedna babička takto môže bez násilia, milým oslovením získať svoje vnúča na každodennú svätú omšu, Či pristupovanie ku sviatostiam.
      Mnohí kresťania v tieto dni bez nároku na odmenu prenajímajú svoje chaty, chalupy na duchovné cvičenia, na rekreácie, kde sa v malých skupinkách účastníci snažia prehĺbiť vo Svätom písme, v modlitbe a podobne.
      Sám si spomínam na takéto stretnutie pod Levočskou horou, kde za totality sme si rok čo rok vykonali týždenné duchovné cvičenia. Boli sme skupina mladých mužov, ktorí v nádhernom prostredí spájali príjemné s užitočným. Často nám v tom pomáhal majiteľ chaty tým, že sa staral o našu stravu, aby sme ničím, a tiež nikým neboli rušení. Sú to chvíle, na ktoré sa nedá zabudnúť. Aj keď sa niekomu môže zdať, že tých niekoľko dní nič viditeľné neprodukuje, je to omyl.
      Čo náš duchovný život?
      Keď vieme, že telo je len dočasu, ale naša duša je večná, potrebujeme preto aj viac pozornosti venovať svojej duši. Aj CIC prikazuje kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám, aby aspoň niekoľko dní, tri až sedem do roka, prežili v tichu na duchovných cvičeniach. Keď sa človek venuje sám sebe, svojej duši, nachádza nielen telesné uvoľnenie, ale čerpá sily a aj duša získava milosti a posilu. Vieme, že Cirkev má skoro dvetisíc rokov trvajúce skúsenosti, preto doporučuje takéto dni, a tak by ich nikto z nás nemal podceniť. Je pravdou, že o nás, Slovákoch, sa hovorí, že sme národ, ktorý sa rekreuje v práci a prácou, často ťažšou, ako má tú úradnú, a práve preto by sme si mali pozrieť tabuľky ochorení na infarkt, porážku a rakovinu. Náš národ patrí medzi tie kultúrne krajiny, v ktorých sa muži a ženy dožívajú najnižšieho veku. Tieto choroby sú našou metlou. Nesprávna životospráva, nesprávny rytmus života, neustály zhon, napätie a nespokojnosť sú nepriatelia, ktorí nás oberajú o roky spokojnejšieho a radostnejšieho života. To neznamená, že Kristus učí záhaľke, lenivosti... Nie! Keď však niekto robí len preto, aby mal viac, nevie sa uskromniť, dopúšťa sa aj hriechu proti piatemu Božiemu príkazu -Nezabiješ!
      „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6,31), sú výzvou aj pre nás. Môžeme ich aj podoprieť ďalšími slovami Pána Ježiša: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a Čo je Božie, Bohu“ (Mk 12,17). Keď sme cez rok zaujatí povinnosťami a zodpovednosťou za veci tohoto sveta, hoci pominuteľné a dočasné, máme si nájsť aspoň niekoľko dní na svoju dušu, ktorá má žiť večne. Uvedomujeme si, že podceňovať svoju vlastnú dušu by bol nerozumný hazard, ktorý by si zaslúžil právom trest. My nechceme trpieť tu na zemi, a tým viac nechceme znášať ani múky očisťovania po svojej smrti za svoj nerozumný vzťah k vlastnej duši.
      Spomínam si na slzy mužov, ktorí sa so mnou lúčili po trojdňových duchovných cvičeniach. Hovorili, že to bola predsieň do neba. V tichu a v mlčaní, navonok v akejsi nečinnosti sa odohrávali konverzie k Bohu. Keď si uvedomovali veľkosť a dobrotu Boha, ktorú nám preukazuje cez svojho Syna, Ježiša Krista.
      Chlapci, dievčatá, mladí priatelia, sestry a bratia! Zamyslime sa nad slovami Pána Ježiša. Aj nás vyzýva, aby sme si našli niekoľko dní len pre neho a pre našu dušu. Ježiš nás cez tento čas chce obdarovať milosťami, ktoré inde nemôžeme a nedokážeme obsiahnuť.
      Príroda, ktorá v nás vyvoláva krásu a nevidíme jej pohyb, je len dočasu, ale naša duša je večná. Boh nám ju dal pri našom počatí a praje si, aby sme ju odovzdali vo chvíli našej smrti čistú, svätú a nepoškvrnenú. Amen.

25.06.2003 | Čítanosť(1047)
Téma: Mlčanie / Ticho
25.06.2003 | Čítanosť(1017)
Téma: Mlčanie / Ticho
25.06.2003 | Čítanosť(515)
Téma: Ticho
12.06.2003 | Čítanosť(2834)
Mk 6, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2823)
Mk 6, 1-13
12.06.2003 | Čítanosť(2413)
Mk 6, 30-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet