15.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nech sa nikto nehanbí vyznať svojho ukrižovaného Krista a nech v plnej dôvere poznamená svoje čelo znakom kríža. Pretože znak kríža je postrachom pre diabla a pečaťou pre veriaceho, lieči nemoc, protiví sa zlému duchu.

~sv. Cyril ~

29.04.2005 - Miron
čítanosť991 reakcie0
(Share 255 0)


Téma: Nedeľa uzdravenia slepého / Jn 9, 1-38

Homília

AI      Vedci hovoria, že človek vníma veci najprv ako celok a až potom jednotlivé detaily. Skúsenosť nám potvrdzuje túto pravdu. Veď vždy nájdeme niečo nové, keď sa na vec pozrieme pozornejšie.
KE      Ak sa pozornejšie pozrieme na dnešné rozprávanie o uzdravení slepca, pochopíme, že tým skutočným zázrakom nie je otvorenie očí pre vnímanie tohto sveta, ale otvorenie človeka pre Boha.
DI      Pre tohto slepca to bol skutočne výnimočný deň. Bol slepý od narodenia. Vidieť – to pre neho znamenalo úplne novú kvalitu života spojenú s obrovskou radosťou, ktorú si nevieme predstaviť. Odrazu všetko, čo spoznával ostatnými zmyslami, nadobudlo jasné a presné kontúry. Táto nová kvalita života je však iba slabým predobrazom zmeny, ktorá sa udiala v jeho duši vo chvíli, keď vyznal: „Verím, Pane“ ( Jn 9, 38).
      Farizeji však k celej záležitosti zaujali priam nepochopiteľný postoj. Vypočúvali najprv uzdraveného slepca. Keďže neverili, že bol od narodenia slepý, predvolali si aj jeho rodičov. Títo zo strachu pred farizejmi síce potvrdzujú, že sa narodil slepý, ale odmietajú komentovať jeho uzdravenie. Znovu teda predvolávajú uzdraveného. Ten odpovedá jasne na otázky a argumentuje takým spôsob, že už nemôžu nič namietať. Preto siahajú k hanobeniu a vyhrážkam.
      Je jasné, že sa tu vymenili úlohy. Slepec v duchovnej úrovni sa stal vidiacim, farizeji však ešte viac slepými.
PAR      Táto situácia však nebola vôbec výnimočná. I v tomto prípade sa naplnilo proroctvo staručkého Simeona o Kristovi: „On je ustanovený na pád a povstanie premnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ ( Lk 2, 34). Ľudstvo po stretnutí s Ježišom Kristom sa rozdeľuje na dva tábory: jedni ho prijímajú a tí druhí odmietajú. Okolo roku 90 sa židovské autority rozhodli, že vylúčia zo židovského spoločenstva všetkých, ktorí verejne vyznávajú Krista ako Mesiáša. Variácie takéhoto odmietnutia nachádzame vo všetkých dobách a zvlášť v našom dvadsiatom storočí. Ba dokonca i medzi kresťanmi zaznamenávame podobné napätie: ak sa človek snaží horlivým spôsobom nasledovať Krista, neraz ho sprevádza nepochopenie a podozrievavosť tých kresťanov, ktorým sa v dnešnej dobe dáva prívlastok – matrikoví alebo papieroví kresťania.
      Voči tomuto „odporu“ však nesmieme byť ľahostajní. Diskusia však vo väčšine prípadov je neplodná. To nám jasne ukazuje dnešné evanjelium. Môžeme však vydávať svedectvo pekným prežívaním svojej viery. Toto môže a častokrát vyvolá zamyslenie, ktoré vedie k zmene postoja tých, ktorí ešte neprijali Krista.
MY      Vo viedenskom rozhlase páter Aloiz Faltina rozprával tento prípad: Novopokrstený dospelý muž sa stretne so svojím priateľom ateistom. Ateista mu s posmechom vraví: „Počúvam, že si sa pridal k Ježišovi. A vedel by si mi tak niečo o ňom povedať? Napríklad: v akých politických pomeroch žil, a k akej strane patril, aké školy vychodil, aké mal vzdelanie, aký svet bol vtedy, koľko obyvateľov žilo vtedy na svete a koľkí ľudia ho prijali?“
      Novokresťan ho prerušil: „Nedávaj mi o Ježišovi také otázky, ja ti na ne neviem odpovedať, ale viem, o Ježišovi niečo dôležitejšie, ba najdôležitejšie, a to, že Ježiš je mocný. Ty vieš, že som bol notorickým alkoholikom. Prepíjal som výplatu. Mlátil som ženu a deti. Žili sme žobrácky život. Nezostalo na stravu, na oblečenie, na obutie, na bytové zariadenie. Bolo to peklo v našej rodine. A bol som nepolepšiteľný. Čiže nebolo mi pomoci.
      Priatelia ma však oboznámili s Ježišom. Ja som si obľúbil Ježiša, dal som sa poučiť vo viere a dal som sa pokrstiť. A teraz každú nedeľu prijímam Ježiša s celou rodinou a môj život sa celkom zmenil. Zanechal som alkohol. Som výborný v rodine. Som výborný na pracovisku. Ježiš je mi svetlom a silou a sme šťastní v rodine. Čo na to povieš?“
      Ateista onemel. Čo mohol povedať proti takejto úžasnej skutočnosti? A koľko takýchto a podobných obrátení a polepšení spôsobuje mocný Ježiš na svete! (VRABLEC, J.: V službe Slova B. Rím : SÚSCM, 1990, s. 197.)
ADE      Pristúpme dnes k nášmu mocnému Bohu a prosme: „Pane, otvor naplno oči našej duše, aby sme mohli žiť vo svetle viery a radostne ťa ohlasovať po celý náš život.“

      Inšpirácie: Jn 9, 1-41
20.06.2003 | Čítanosť(2846)
Téma: Krst / Jn 9, 1-38
20.06.2003 | Čítanosť(2620)
Téma: Krst / Jn 9, 1-38
28.05.2011 | Čítanosť(2367)
Téma: Jn 9, 7 / Poslušnosť /
12.06.2003 | Čítanosť(2111)
Jn 9, 1-41


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet