21.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Len raz Boh prišiel na zem, stal sa človekom a dal sa ukrižovať! Mne táto úvaha dáva veľkú silu, aby som s radosťou prijímala ten malý kríž, ktorý ma stále sprevádza.

~Chiara Lubichová~

21.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1937 reakcie0
(Share 361 0)


Téma: Uvedomujeme si hodnotu Eucharistie? / Eucharistia / Jn 6,51-58

Homília

      V Cirkvi máme mnoho slávností a mnohé modlitby. Nič sa však nevyrovná sláveniu svätej omše. I napriek tomu svätá omša mnohým zovšednela a ešte viacerým sa stala stretnutím s Kristom bez toho, že by pristúpili k oltáru a prijali jeho Telo. Tak sa potom stáva, že ich svätá omša ešte viac unavuje, stáva sa bremenom a neprináša im to, čo nám chce cez ňu Pán Ježiš dať.
      Svätý Mikuláš z Flüe mal raz pri slávení svätej omše zaujímavý a aj pre nás poučný zážitok.
      Keď slávil svätú omšu, videl, ako mu z oltára vyrástol strom s prekrásnymi kvetmi, ktoré padali na prítomných. Povšimol si, že na jedných ostali kvety svieže a krásne, a na druhých rýchlo zvädli.
      Svätec videl v tom Božie napomenutie.
      Boh chce dať každému prítomnému svoje milosti, keď sa zúčastní na svätej omši nábožne, aktívne a tiež pristúpi k Eucharistii.
      Ježiš v dnešnom evanjeliu poukazuje práve na toto, keď hovorí: „Ja som Živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6,51).
      Zástup, ktorý našiel Ježiša v Kafarnaumskej synagóge po zázračnom rozmnožení chleba, nechápal ešte, aký úžasný historický dej vtedy začal. Oni prichádzajú za Ježišom, aby sa zadarmo najedli. Ježiš ich chce znova nasýtiť, ale už nie takým chlebom, po ktorom by znova pocítili hlad, ale chlebom -svojím vlastným Telom - ktorý im má otvoriť cestu k večnej hostine v Božom kráľovstve. Vidí ľudí túžiacich po nasýtení sa a on ich chce skutočne aj nasýtiť.
      Ježiš pozná tajomstvo svojho poslania, že chce všetkých ľudí vykúpiť, spasiť a tiež, že chce s nami stále byť. Každému chce byť až do konca čias poruke, preto začína na to pripravovať aj tento hladný zástup. Telesný hlad je vec zlá a nepríjemná.
      Ježiš pozná aj hlad - túžbu svojho národa po očakávanom Mesiášovi, On, ich Boh, je už medzi nimi. Počína si tak, ako nikto pred ním; robí divy, znamenia a zázraky, a oní ho neprijímajú. Pokladajú ho stále za jedného z nich, hoci nerozumejú tomu, čo sa deje jeho rukami.
      Ježiš vie, Že jeho vlastný národ ho neprijme ako očakávaného Mesiáša, a napriek tomu chce zostať medzi nimi, aby raz ich synovia a vnuci mohli ho spoznať, avšak nie ako človeka, ale pod spôsobom chleba.
      Ježiš vie, že hlad po Bohu je oveľa bolestnejší ako hlad tela, a preto vo svojej múdrosti chce dať ľudom dar, cez ktorý by ostal medzi nami prítomný. Nielenže nás naučí najkrajšiu modlitbu Otčenáš, kde v jednej prosbe sa hovorí - chlieb náš každodenný daj nám dnes - ale praje si, aby sme aj chlieb -jeho Telo Často prijímali ako posilu do večnosti: „ ...Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6,51). Tento pokrm je pre každého človeka, ktorý chce žiť naveky. Chápeme to aj tak, že kto vedome a dobrovoľne odmietne túto posilu z Eucharistie, znamená to asi toľko, akoby sa zriekal života.
      Ako denne potrebuje človek posilu pre svoje telo, tak denne potrebuje posilu aj pre svoju dušu. Ježiš nielen ako Boh, ale aj ako človek pozná, Čo potrebujeme, a preto poukazujúc na veci pominuteľné chce zdôrazniť veci večné. Na základe poznaní potreby chleba pre telesný život poukazuje, že pre večný život je tiež potrebný chlieb, nie však pestovaný ľudským umom a prácou ľudských rúk, ale darovaný samým Darcom, ktorý sa v ňom dáva. Tak náväzne na tieto slová chce Ježiš pri Poslednej večeri zdôrazniť potrebu a význam slávenia svätej omše: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo“ (Mt 26,26), a: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26,27-28).
      Evanjelista Lukáš zaznamenáva v evanjeliu príkaz Krista daný apoštolom a kňazom až do konca sveta: „ ...Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22,19).
      Od prvých dôb sa stala svätá omša ústrednou bohoslužbou Cirkvi. Za dvetisíc rokov prešla určitým vývinom, čo sa týka jej štruktúry zloženia, ale podstata je vždy tá istá a nemeniteľná. Pri slávení každej svätej omše v rukách platne vysväteného kňaza sa mení chlieb na Telo Krista a víno na Krv Kristovu. Pri slávení tejto vrcholnej obety je potrebné, aby každý účastník sa sám vedome a dobrovoľne čo najaktívnejšie zapojil do tejto obety.
      Máme si uvedomiť, že slávenie liturgie nie je len vec kňaza, hoci ten predsedá tomu zhromaždeniu, ale aj veriaci svojou aktívnou prítomnosťou, spevom, odpoveďami, gestami, ako je státie, kľačanie, podávanie rúk, môžu pridať k vonkajšej, ale i vnútornej hodnote tejto slávnostnej liturgie. Z toho potom vychádza aj ovocie. Veď kto aktívne prežíva slávenie svätej omše; spieva, modlí sa, zbytočne sa neobzerá, nenudí sa a tiež pristúpi ku stolu Pána a prijme Krista, odnesie si z liturgie viac ako pasívny účastník svätej omše.
      Svätá omša je vec celospoločenská. To znamená, že z každej svätej omše, nech sa slávi kdekoľvek na svete, má na jej ovocí účasť každý veriaci kresťan. Preto si máme uvedomiť, že pri slávení svätej omše sme spojení všetci veriaci celého- sveta a tiež aj s tými, čo nás predišli do večnosti. Liturgia svätej omše je tak stavaná, že máme pocítiť silu spoločenstva so všetkými bratmi a sestrami. Tam odpadajú všetky tituly, hodnosti a postavenia, vek, farba pleti, jazyk či národnosť. Slávenie svätej omše je znakom novej spoločnosti v skutočnom spoločenstve.
      Čo sa týka názvu, tak apoštol Pavol hovorí o stole Pánovom (por. 1 Kor 10,21) a v Skutkoch apoštolských sa používa výraz lámanie chleba (por. Sk 2,42-46). Dnes je všeobecne zaužívaný názov „slávnosť Eucharistie“, čo znamená „vzdávanie vďaky“. Všeobecne rozšírený názov pre Eucharistiu je „svätá omša“. Tento názov pochádza asi zo záverečnej formuly svätej omše: „Ite, missa est“ - „Iďte, ste prepustení“. Svätá omša je tiež pamiatka na rozlúčku s apoštolmi, ale zároveň aj túžba Krista byť stále s nami. Znova a znova sa s ním stretávať a tiež prijímať jeho Telo. Svätá omša je tiež chápaná ako hostina. Spočiatku bolo lámanie chleba spojené so skutočným stolovaním, agapom. Niekoľkí účastníci, ešte malé spoločenstvá, sedeli okolo stola. Na začiatku alebo na konci stolovania sa splnil príkaz.: „Toto robte na moju pamiatku „ (Lk 22,19) - slávila sa večera Pánova.
      Dnes už nie je také ľahké vo veľkých kostoloch rozpoznať pod slávnostným rámcom modlitieb a ceremónií pôvodnú podobu hostiny. Toto podstatné zostáva. V strede diania je obetný stôl, najmä v stredoveku bohato ozdobený, a tiež na čelnom mieste s obrazovou stenou znázorňujúcou patróna kostola.
V prvých dobách to vyzeralo asi tak, ako sa to uskutočňuje v dnešnej dobe po koncile, keď obnovená liturgia kladie dôraz, aby na oltár videl každý a aby každý mohol sa aktívne zapojiť do slávenia svätej omše.
      Preto dnes sa už nestavajú oltáre tak, aby kňaz bol chrbtom k ľudu a sám slávil liturgiu, a ľudia sa za ten čas modlili ruženec či niečo iné, ale dnes už v reči ľudu a tvárou k sebe všetci slávime túto nekrvavú obetu Golgoty, kde prichádza znova Kristus medzi nás, aby sa obetoval znova a znova za nás svojmu Otcovi. V rímskom obrade prijímame pod spôsobom chleba, ale sú slávnosti, kde prijímame pod obojím. Kto však prijíma pod jedným spôsobom, prijíma celého Krista. To všetko sa deje len z praktických dôvodov, napríklad ľahšie sa uchováva Telo Pána Ježiša ako Krv. Niektoré východné cirkvi, napríklad naši bratia gréckokatolíci, si uchovali aj dnes toto prijímanie pod obojím spôsobom. Keď hovoríme o svätej omši ako o hostine, musíme si povedať aj to, prečo si Kristus zvolil znak svojej prítomnosti práve ako jedlo. Jedlo je posila a zároveň možnosť prežiť pri stolovaní spoločenstvo. Tak Eucharistia neživí naše telo, ale je to potrava pre večný život. Tak si to prial aj v dnešnom evanjeliu Pán Ježiš, keď povedal: „Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6,51).
      Tu si uvedomujeme myšlienku Pána Ježiša, že skutočne potrebujeme posilu na cestu do večnosti. Stolovanie, slávenie svätej omše je zároveň pre nás znakom spolupatričnosti. Vieme, že napríklad obed, hostina zbližuje ľudí.
      Kristus nás pozýva na hostinu. Jeho myšlienky, duch, sila láska získavajú, keď sa správne zúčastňujeme na tejto hostine. Ak si môžeme niečo odniesť na zamyslenie do praxe každodenného života, tak sa stotožníme s niečím nasledujúcim.
      Slnko stvoril Pán Boh, ale ono každý deň znova vychádza a kto sa chce zohnať, musí sa slniť. Kto chce pookriať pri Kristovi, musí sa znova a znova, pokiaľ je tu na zemi, stretávať sa s ním pri svätej omši.
      Alebo iné zamyslenie:
      Spomína si kňaz, keď ako chlapec bol svedkom smrti svojho suseda, už staršieho človeka. Starký ťažko a vážne ochorel. Rýchlo poslali pre kňaza. Aké boli dlhé minúty, kým prišiel kňaz, hoci sa rýchlo ponáhľal. Konečne ho zbadali. Vtedy vyšiel z izby syn starkého a povedal, že je už neskoro. Ako to smutne znelo: Je neskoro! Všetci mlčali. Len manželka zosnulého poznamenala: - Ja som sa tohto obávala, pretože on vždy chodieval na svätú omšu neskoro. - A dodala: - Kto nemá čas na Pána Boha, ani Boh nebude mať čas v poslednej hodine života. -
      Je to však zlá predstava o Bohu. A do tretice spomeniem ešte jeden prípad:
      - Bez svätej omše si neviem predstaviť nedeľu i celý svoj život na podnet jedného sna. -
      Mesiace nebol v kostole. Šiel do kostola a keď sa obzrel, videl za sebou kráčať svojho anjela strážcu. Preto sa zastavil a pýtal sa, prečo ide za ním. Anjel mu odpovedal, že ho poslal Pán Boh, aby spočítal všetky kroky do kostola, lebo mu ich chce odmeniť. Po tomto sne si uvedomil, že ho Pán Boh chcel upozorniť na jeho kresťanské povinností. Odvtedy nevynechá ani jednu svätú omšu.
      Svätá omša. Čo sa jej vyrovná? Práve preto si jej význam dnes pripomíname v slovách Pána Ježiša: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6,58). Amen.
13.03.2007 | Čítanosť(5390)
Téma: Prvé sväté prijímanie
20.06.2003 | Čítanosť(3723)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
20.04.2004 | Čítanosť(2724)
Téma: Eucharistia
25.06.2003 | Čítanosť(2175)
Téma: Eucharistia
12.06.2003 | Čítanosť(9133)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2662)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2550)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet