19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Na to, aby nám Boh väčšmi odhalil svoju vôľu prostredníctvom vnuknutí, treba začať nasledovať najprv to, čo už poznáme.”

~JACQUES PHILIPPE~

21.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1513 reakcie0
(Share 341 0)


Téma: Skvalitnime svoju účasť na Eucharistii / Eucharistia / Jn 6, 24-35

Homília

      Začnime vážnou otázkou: Čo urobíme, keď sa chceme stretnúť naraz s viacerými priateľmi? Odpoveď je jednoduchá. Pozveme si ich k sebe na návštevu. Od nepamäti sa takéto stretnutie spája s pohostením. Snažíme sa ponúknuť priateľom to najlepšie, aby sa u nás dobre cítili. Na druhej strane priatelia nielenže prijmú pozvanie, a tak hostiteľovi preukážu aj svoju lásku, ale záleží im, aby si s ním v pokoji pobudli. Na takejto hostine je hostiteľ prítomný pre každého. Každý ho vidí, počuje Čo hovorí, je mu blízko a môže sa presvedčiť o jeho láske. Ten, kto odmietne pozvanie, prípadne í keď príde, a odmietne pohostenie, škodí si sám sebe. Nepočúva, ničím sa neponúkne, nič si nezoberie, teda keď nechce, nemôže ani odísť obdarený.
      Pán Ježiš nás oslovuje slovami: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6,35).
      Tieto slová odznievajú z úst Pána Ježiša krátko po rozmnožení chlebov a rýb a nasýtení veľkého zástupu ľudí, kde len mužov bolo okolo päťtisíc. Ľudia nájdu Pána Ježiša aj v Kafarnaumskej synagóge. Tu podáva vysvetlenie jeho počínania na púšti a pripravuje ľudí na udalosť, ktorú chystá uskutočniť na Zelený štvrtok. Prisľubuje zázračný pokrm svojho Tela a Krvi. Je to sviatočný chlieb a nápoj. Z výrokov je jasné, že svoj prísľub myslel doslovne, teda reálne, skutočne a nie iba obrazne a duchovne.
      Jedná sa o hostinu, ktorá sa stala viditeľným znakom priateľstva. Ježiš nám ponuka priateľské posedenie, kde sa máme všetci dobre cítiť, kde môžeme jeden druhého navzájom potešiť a kde hostiteľ sa chce venovať všetkým a každému. Táto hostina dokáže zblížiť a upevniť priateľstvo. Pán Ježia je Boh a vie, Že my ľudia potrebujeme takéto priateľstvo a stretnutie. Kto z nás by dokázal vymyslieť niečo lepšie a kvalitnejšie, ako sa stretnúť so svojím Bohom? Veď práve preto sa Pán Ježiš stal Človekom, aby sme pocítili, že nám je blízky. Teda nie iba ľuďom, ktorí ho videli na vlastné oči, prípadne sa ho mohli dotknúť. On chcel zostať blízko človeka do konca čias. Musel preto vymyslieť spôsob, ako sa s ním spojiť. Kristus po takomto spojení s nami veľmi túžil. Keď pri Poslednej večeri ustanovil túto Sviatosť lásky, priznáva sa apoštolom. že sa už nemohol tej chvíle dočkať. Ježiš sa tešil, že bude môcť byť s nami vždy, keď však budeme chcieť my, keď budeme túžiť po jeho láske, keď mu prípadne budeme chcieť lásku prejaviť. On chce byť pripravený a každému z nás dať sa celý. Nikým neopovrhuje, miluje každého. To dokáže neskôr svojou smrťou: „ Nik nemá väčšiu lásku ako len, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Tu vidíme veľkosť Kristovej lásky, ktorá sa nezastavila ani pred sebažertvou. Kto z nás by sa dnes nechcel s Kristom stretnúť ako ľudia z Palestíny pred tisíc rokmi? Každý. Toto je možné, veď sám povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).
      Ježiš myslel vtedy na stretnutie pri modlitbe, keď ho oslovujeme a on nám odpovedá, prípadne, keď mu kladieme otázky. Ďalej sa s ním môžeme stretnúť pri čítaní Svätého písma a pri slávení svätej omše. Každý z nás môže pocítiť jeho blízkosť, osobne sa s ním nakontaktovať. Nikto sa nemusí báť, že Ježíš nebude mať čas. Ježiš dokáže byť v jednej chvíli s každým osobitne. Eucharistia je chvíľa stretnutia, hostiny, daru lásky.
      Môžeme si to vysvetliť na príklade: Ako a čím vieme prejaviť úctu a pozornosť voči priateľovi? Snáď darčekom.
      Predstavte si, že dostanete od priateľa k sviatku knižku. Doma už takúto máte. Vy ale cítite, že táto knižka je predsa trochu iná, hoci má tie isté obrázky, text, vydanie. Darovaná knižka sa líši od tej našej tým, Že je to darček, že je to prejav lásky.
      Tu pred nami na oltári sa prináša obeta chleba a vína. Uvedomujeme si, že to nieje obyčajný chlieb a víno. Keď kňaz povie slová: „ Vezmite a jedzte: toto je moje telo... toto je moja krv...“ (Mt 26,26-28), daruje sa nám Ježiš v podobe chleba a vína.
      Čo sa stalo v tej chvíli, keď kňaz vypovedal tieto slová? Kristova láska a snaha darovať sa nám, premenila sa z chleba na jeho Telo a z vína na jeho Krv.
      Kniha, ktorú sme dostali od priateľa, hovorí nám o láske priateľa k nám. To robí knihu cennejšou. Vieme, že Pán Ježiš je Boh. Jemu patrí celý svet. On má moc nad všetkým. On všetko stvoril. Preto keď povedal, Že kto bude jesť jeho Telo a piť jeho Krv, bude mať život večný, neklamal. On je Pravda. V podobe vína a chleba zostáva s každým z nás priateľom. Kto prijíma jeho Telo a Krv, prijíma celého Krista. Po vyrieknutí slov kňaza: „Toto je moje telo...“ (Mt 26,25), nikto z nás sa nemusí trápiť, Či tento nekvasený chlieb je skutočne Kristove telo, pretože ono skutočne ním je. Pre naše oči je to vec nepostrehnuteľná, ale máme si v tej chvíli uvedomiť Ježišovu lásku, pretože tá nás robí pri prijímaní tohoto chleba a vína jeho priateľmi. Eucharistia je skutočný Kristus; ten istý včera, dnes i zajtra.
      Zdá sa to niekomu z nás neuveriteľné? Máte pravdu, je to veľmi ťažko uveriť a pochopiť, že ten Ježiš, ktorý tu žil ako človek, je prítomný celý v každom tom kúsku chleba. Musíme si uvedomiť, že je to najväčšie tajomstvo Eucharistie.
      Už máme dvetisíc rokov starú tradíciu lámania chleba pri slávení Eucharistie. Apoštoli a po nich ich žiaci, a dnes každý kňaz môže premeniť chlieb a víno na Kristovo Telo a Krv. V rukách kňaza sa deje zázrak, pri ktorom si uvedomujeme slová Pána Ježiša: „ ...Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6,35). Sú to vážne slová. A keď si ešte uvedomíme, Že kto tak nebude konať a nekoná, nemôže obsiahnuť stav blaženosti. Je to vec veľmi vážna. Vieme, že po slovách v Kafarnaume mnohí od Pána Ježiša odišli. Tí, čo zostali a prijali jeho slová, čoskoro zbadali zmenu vo svojom živote. Viac a viac cítili, že v nich rastie nový život. Stretávanie s Kristom v nich podporovalo priateľstvo. Aj my dnes cítime, že každé stretnutie s Kristom v Eucharistii vyznieva v náš prospech. Kto prichádza s láskou ku tejto Sviatosti, Kristus mu opätuje lásku a priateľstvo.
      Živiť sa skutočným telom a krvou je vec samozrejmá. Spomeňme si na život človeka v lone matky. Jej telo a krv bolo aj naše telo a naša krv. Odtiaľ sme brali výživu, silu a to nám umožňovalo rast.
Prečo by sme sa nemohli živiť Telom a Krvou Krista? Veľkú chybu robí ten, kto neprijíma Telo a Krv Krista ako jeho najväčší dar. Odmietnutie tohto daru je najväčšia urážka, a to aj vtedy, keď to nevieme pochopiť. Dar je predsa prejav lásky. Kto odmieta a nepristupuje ku Eucharistii, ten sa oberá o mnohé milosti. Kto však prijíma Krista, ten čoskoro spozná jeho účinok.
      Ježiš vyhlásil: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6,51)- Ježiš sa nám denne dáva. Vezmite a jedzte - to je výzva Krista. Chcem nám dať všetko, čo najviac potrebujeme ku šťastiu, spokojnosti nielen tu na zemi, ale raz aj vo večnosti. Nikoho z nás Ježiš nenúti. Uvedomujeme si túto významnú pravdu?
      Kristovi je zaiste ľúto tých, ktorí odchádzajú a pritom Šomrú, cítia sa urazení, sklamaní... Zaiste ho mrzí aj pretvárka, hnev, závisť, zlosť, pomsta, zlomyseľnosť tých, čo prichádzajú na hostinu. To je urážka, ktorá neprinesie uspokojenie. Ježiš nemôže prehliadnuť ich postoj, a tak nemôže splniť ani ich priania. Sami sme si často príčinou, že odchádzame zo svätej omše nespokojní, pretože v našej duši sme nechceli dať najčestnejšie miesto Kristovi. On sa nechce a nebude deliť o nás s nikým a ničím, a dokonca ani nie s nami samými. Ja som Pán, Boh tvoj! - príkaz z Desatora je jasný. Je preto potrebné skvalitniť našu účasť na svätej omši. Svätá omša by mala byť prežitá v Čo najväčšom uvoľnení a zároveň je potrebné kontrolovať svoje myšlienky, slová, skutky. Správne zaangažovanie nás obohatí v takej miere, že si to dnes nevieme ani predstaviť. Až raz spoznáme, čo takto prežitá svätá omša znamená pre našu dušu a spásu. Nech nám všetkým záleží na tom, aby sme nielen my, ale aj sused vedľa mňa v lavici, čí chlapec, ktorý vedľa mňa stojí, odišiel zo svätej omše bohatší o milosti.
      Je nás tu mnoho a každému z nás Ježiš sa chce dať a venovať celý a celkom. Uvedomme si. že je tu pre nás, pre mňa. Chce sa so mnou stretnúť. Teší sa nielen nášmu stretnutiu, ale tiež našej láske, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi.
      Požehnaj nás, Pane Ježišu a posilni naše choré duše. Amen.

13.03.2007 | Čítanosť(5370)
Téma: Prvé sväté prijímanie
20.06.2003 | Čítanosť(3698)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
20.04.2004 | Čítanosť(2720)
Téma: Eucharistia
25.06.2003 | Čítanosť(2169)
Téma: Eucharistia
12.06.2003 | Čítanosť(9104)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2656)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2543)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet