18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ten, kto už nevidí, že i v zlom svete žiari Stvoriteľ, nemôže vlastne existovať, stáva sa cynickým, alebo sa musí so životom rozlúčiť.

~JOSEPH RATZINGER~

21.04.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1539 reakcie0
(Share 247 0)


Téma: Nedeľa Samaritánky / Jn 4, 5-42

Homília

      Z evanjelia sme počuli, že Spasiteľ na jednej ceste do Galiley, prechádzal cez Samáriu. Okolo poludnia prišiel k mestečku Sychar. Keďže bolo horúco, sadol si k studni, tzv. Jakubovej.
      Onedlho k tejto studni prišla istá žena. Evanjelista o nej hovorí že bola Samaritánka, pretože pochádzala zo Samárie. Od tejto ženy si Spasiteľ pýtal vodu, a medzi Židmi a Samaritánmi bola dávna nenávisť. Samaritáni sa odklonili od židovského náboženstva a prijali mnoho pohanských zvykov a povier. Preto ich Židia nenávideli. Najmä po tom, čo asi 400 rokov pred Kristom postavili svoj vlastný chrám na vrchu Garizim.
      V tomto dlhom rozhovore je zaujímavá myšlienka. Aby Samaritánka odviedla reč od svojho života, prechádza celkom k inej téme, keď pýta: „Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať“ (Jn 4, 20).
      Spasiteľ tu prednáša prorocké slová, ktoré sa v Novom zákone – po založení Cirkvi – naozaj naplnili: „Ver mi žena, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme... Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov...“ (Jn 4, 21; 23).
      Ježiš týmito slovami slávnostne vyhlasuje, že všetky spory, čo do miesta a spôsobu klaňania sa Bohu, sú zbytočné. To preto, lebo prichádza čas – ba už je tu – keď založením Cirkvi sa budú ľudia klaňať „v duchu a pravde“. Nie iba vonkajšími úkonmi - obetovaním zvierat – ale z celej duše a z celého srdca. V Novom zákone sa budú budovať chrámy a oltáre, kde sa bude pripomínať, prinášať nekrvavá obeta – pamiatka na Ukrižovanie Ježiša Krista.
      Tieto Kristove slová takto zodpovedajú slovám proroka Malachiáša v Starom zákone: „Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi...“ (Mal 1, 11).
      Takto každý chrám, kostol, cerkev, kaplnka, je postavený na to, aby sa v ňom schádzali ľudia a podľa Kristových slov, modlili sa k nebeskému Otcovi „v duchu a pravde“. Každé takéto miesto je posvätené Božou prítomnosťou, lebo tak povedal: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).
      Pred niekoľkými rokmi bol u nás premietaný film pod názvom Pokánie . V závere filmu bola vyslovená aj táto veta: „K čomu je cesta, ak nevedie do kostola?“ My by sme túto vetu boli aj takto formulovať: „K čomu je obec, sídlisko, mesto – bez kostola?“ Dá sa v ňom žiť? Kam vedú cesty ľudí v tomto meste v nedeľu, vo sviatok?
      Slovo chrám, kostol – pochádza aj zo slova castel, hrad, pevnosť... V minulosti naše chrámy boli naozaj skutočnou pevnosťou, hradom, v ktorom naši predkovia hľadali ochranu, útočisko.
      Chrám je naozaj skutočným domom, kde si uvedomujeme, že sme všetci bratia a sestry. Niet lepšieho miesta, kde by sme si mohli viac uvedomovať toto spoločenstvo. Preto ho máme navštevovať, zvelebovať, a najmä klaňať sa Bohu – „v duchu a pravde“.

      Inšpirácie: Jn 4, 1-42

30.07.2008 | Čítanosť(2518)
Téma: Pôst / Jn 4, 9-25
12.06.2003 | Čítanosť(2245)
Jn 4, 4-42
12.06.2003 | Čítanosť(2055)
Jn 4, 43-54


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet