20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Prajem si, aby ste všetci naplnili svoje srdcia veľkou láskou. Nepredstavujte si, že táto láska musí byť niečím mimoriadnym, ak má byť pravá a vrelá. Nie! To, čo potrebujeme k svojej láske, je trvalá túžba milovať toho, ktorého milujeme.

~Matka Tereza ~

21.04.2005 - Miron
čítanosť1099 reakcie0
(Share 201 0)


Téma: Nedeľa Samaritánky / Jn 4, 5-42

Homília

AI      Počas minuloročnej dovolenky (2001) som navštívil Červený kláštor. Keď som obdivoval krásu tamojšej prírody, zbadal som prichádzať skupinu detí. Boli to žiaci na školskom výlete. Mali za sebou asi náročnú túru, pretože išli z nohy na nohu, pomaly a bez rečí. Keď dorazili k lavičkám, akoby na povel vytiahli „proviant“ a pustili sa do neho. O pár minút sa táto skupinka unavených detí zmenila na nepoznanie. Začali pobehovať hore-dole nahlas sa prekrikovali... Krátke občerstvenie ich zmenilo na nepoznanie.
      Poviete, že na tom nie je nič čudné. Je to celkom normálne. A ja s vami súhlasím. Tento obraz som použil preto, aby sme si uvedomili, že naše telo potrebuje potravu na doplnenie chýbajúcej energie.
KE      Naša duša tiež pociťuje hlad a smäd, hoci je iného rázu než hlad a smäd tela. Samaritánka túto túžbu ľudskej duše vyjadrila – hoci nie vedome – slovami: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná...“ ( Jn 4, 15).
DI      Prosba tejto ženy nie je ničím výnimočná. Je veľa ľudí, a možno medzi nich patríme aj my, ktorí prežívajú nepokoj vo svojom vnútri. Vnímajú akúsi prázdnotu vo svojom srdci, ktorú nevedia naplniť. Ženú sa za mnohými vecami. Niekto hľadá riešenie tohto problému tým, že sa vrhne do práce mysliac si že peniaze a blahobyt naplnia ich prázdnotu. Iní zasa hľadajú riešenie v zábave, alebo v horšom prípade v drogách. Ježiš Kristus nám však hovorí o pravom pokrme, ktorý dokáže nasýtiť dušu: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4, 34).
      Skúsme si domyslieť, čo sa stane, ak budeme nasledovať tento Kristov príklad. Človek, ktorý sa usiluje plniť Božiu vôľu, bedlivo zvažuje svoje počínanie a vyhýba sa všetkému čo nie je Božou vôľou. Chráni sa predovšetkým hriechu a svoj pohľad zameriava na Boha. Takto sa naširoko otvára prúdom Božej milosti, ktorá napĺňa ľudskú dušu a posväcuje ju.
PAR      Pozrite, ako pekne o tom hovorí sv. Cyril Jeruzalemský. Hovorí o záhrade, v ktorej je studňa. Dáva vodu na zalievanie kvetov. Voda je bezfarebná. Ale v ľalii sa stane bielou, v ruži červenou a vo fialke modrou. Tieto krásne farby majú rastliny v sebe, ale potrebujú vodu, aby sa uskutočnili. Toto sv. Cyril využíva ako obraz pôsobenia milosti Svätého Ducha. Milosť sa stáva v našej duši prameňom, ktorý nám umožní uskutočniť všetky vlohy, ktoré máme pre život a to predovšetkým pre život večný. (Podľa: ŠPIDLÍK, T.: Prameny světla. Velehrad : Refugium, 1995, s. 14.)
      Zaiste cítime, že toto je tá pravá cesta k uhaseniu smädu našej duše. Ak sa vydáme po tejto ceste, nebudeme viac cítiť prázdnotu a duchovnú ochabnutosť.
MY      Túto pravdu nám môžu dosvedčiť všetci, ktorí vykročili po tejto ceste. A ani nemusia hovoriť, lebo ich život prezrádza zmeny spôsobené Božou milosťou.
      Pokúsim sa vám priblížiť takúto zmenu v živote jednej ženy. Neodlišovala sa ničím od mnohých iných. Nedeľami prichádzala do chrámu, na sviatky k spovediam. Dalo by sa povedať, že žila rovnakým náboženským životom, ako väčšina veriacich vo farnosti. Zmena však nastala, keď do farnosti prišla putovná ikona Presvätej Bohorodičky z Klokočova. Táto žena sa počas duchovnej obnovy pri tejto príležitosti otvorila pre Boha, pre Božiu milosť. Pocítila, že už nemôže žiť tak, ako predtým. A začala rúcať svoje doterajšie náboženské zvyky a nahradzovala ich stále vrúcnejším vzťahom k Bohu. A čím viac rástla jej láska k Bohu, tým viac chápala Božie slová, Cirkev i dôležitosť osobnej zaangažovanosti pre Božie veci. Hľadala možnosti, ako byť na osoh farnosti. Ujala sa predmodlievania svätého ruženca, vstúpila do farského zboru. Pritiahla bližšie k Bohu blízkych – manžela, deti... A o svojej radosti z Boha povedala: „Teraz si už nedokážem vysvetliť, ako som mohla tak dlho žiť tak vzdialená od Boha. Veď život s Bohom je taký nádherný...“ „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“ (Ž 33, 9).
ADE      Bratia a sestry! Aj my môžeme zakúsiť šťastie, aké prežíva táto žena. Stačí len otvoriť sa pre milosť Svätého Ducha, ktorá uhasí smäd našej duše a dá rozkvet všetkému krásnemu, čo Boh do nás vložil.

      Inšpirácie: Jn 4, 1-42

30.07.2008 | Čítanosť(2520)
Téma: Pôst / Jn 4, 9-25
12.06.2003 | Čítanosť(2246)
Jn 4, 4-42
12.06.2003 | Čítanosť(2055)
Jn 4, 43-54


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet