22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Byť na kríži s Ježišom je nekonečne viac, než len rozjímať o Ježišovi na kríži.”

~SV. PÁTER PIO~

18.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1063 reakcie0
(Share 272 0)


Téma: Sej v modlitbe a vzrast dá Boh / Mk 4, 26-34

Homília

      Vieme, že nie je rozhovor ako rozhovor. Poznáme rozhovor skôr rekreačný, ale tiež vážny. Taktiež nie s každým dokážeme viesť rovnaký rozhovor a vždy. Vieme, že aj niekoľko úprimných viet, nie dlhá chvíľa rozhovoru môže obohatiť, posilniť a podobne. Zaoberáme sa s modlitbou. Modlitba je rozhovor duše s Bohom. Taktiež s týmto druhom rozhovoru máme rôzne skúsenosti. Kto sa však snaží a chce sa dobre modliť, na toho sa vzťahujú slová z dnešného evanjelia.
      Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci Či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastane žatva“ (Mk 4,26-29).
      Vieme, že Pán Ježiš Často hovorí v podobenstvách, ktoré sú známe jeho poslucháčom a na základe týchto známych skutočnosti vysvetľuje dôležité veci pre spásu.
      Často hovorí o Božom kráľovstve. Prirovnáva ho k horčičnému zrnu (por. Mt 13,31), keď chce zdôrazniť, že je to vec milostí, keď na začiatku našej snahy získať ho - je to ako Čosi malé, nepatrné, často pohŕdané a opovrhované. Kto urobí pre vzrast milostí v sebe všetko, dosiahne čosi veľké. Z horčičného zrna vyrastie košatý strom. Ďalej prirovnáva ho ku kvasu (por. Mt 13,33), ktorý stačí, aby žena vmiesila do múky trocha kvasu a vzniká cesto, ktoré nakysne, zväčší objem a obohatí tak človeka. Pán Ježiš spomína Božie kráľovstvo a porovnáva ho s pokladom ukrytom na poli (por. Mt 13,44), keď hovorí o hodnote, o ktorú by sa mal každý snažiť a získať za každú cenu, i keď predá všetko, inými slovami, keď sa preň zrieka bohatstva, rodiny... (por. Lk 18,29).
      Dnešné podobenstvo v evanjeliu hovorí Pán Ježiš s úmyslom, aby nás poučil, že máme urobiť všetko, čo je v našich silách, možnostiach a schopnostiach pre získanie Božieho kráľovstva a o ostatné sa nemusíme strachovať. Je to vec Božia. Keď my urobíme, čo sa od nás žiada, Boh dáva vo dne i v noci, či si to už uvedomujeme, alebo nie, vzrast semenu, to znamená dáva vzrast našej snahe, námahe, obetí... Keď roľník dnes zaseje, nemôže zajtra žať. Musí prejsť doba, keď semeno vyklíči, vyrastie steblo a napokon klas. Musí prejsť doba, kedy klas dozreje a je vhodný pod kosák.
      Božie kráľovstvo pre nás znamená stav večnej blaženosti. Vieme, že si ho musíme zaslúžiť. Ježiš bohatému mladíkovi povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi“ (Mt 19,21). V blahoslavenstvách Pána Ježiša počujeme: „Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v {en deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebil“ (Lk 6,22-23). Ani na zemi nikomu nepadajú pečené holuby z neba bez práce. V duchovnom živote je preto potrebné taktiež pracovať v snahe získať Čo najviac, a teda odviesť vždy poctivú prácu.
      Takým semenom v našom živote je modlitba, ak je pravidelná, zdravá a vykonaná načas. Zasejete zlé zrno. Vzíde? Siať sa musí vtedy, keď je na to Čas a zrno môže splniť svoje poslanie. Zasejte ho cez zimu. Vzíde? Nie. Aj Ježiš nás učí, že ak chcenie byť raz odmenení Božím kráľovstvom, je potrebné, aby sme sa modlili. Naša modlitba musí byť zdravá. Pozbavená všetkého, čo k modlitbe nepatrí. Musíme sa modliť pravidelne, a nie iba vtedy, keď nám to vyhovuje, prípadne, ak sa ocitneme v núdzi. Kto dáva Bohu to, čo mu patrí a v pravý čas, ani nezbadá a jeho modlitba mu prináša milosti, požehnanie a zásluhy pre obsiahnutie Božieho kráľovstva. Takto sadí ten, kto hneď po obetovaní jednej omše, deviatnika, a či ruženca nebude hneď čakať úrodu, vyslyšanie v tom, o čo prosil. Modlitba musí prejsť procesom rastu. Je potrebné nielen deti učiť sa modliť od malička, priviesť ku sviatostiam, ale taktiež venovať sa duchovnému životu modlitby aj cez obdobie dospievania, roky plného fyzického a duševného vyťaženia, ako aj v rokoch staroby. Nikto nevie, kedy je naša modlitba v Božích očiach klíčkom, steblom, klasom a najmä zrelým zrnom. Slová Pána Ježiša o žatve a ruke, čo chytí kosák, je upozornenie na stretnutie každého z nás so svojím Bohom-Sudcom v hodine smrti. Pri pohľade na túto najťažšiu a najdôležitejšiu hodinu nášho života, kto má chuť povedať, že on sa už nemusí modliť? Či je to dieťa, kňaz, starec, otec, matka, od každého z nás Pán Ježiš žiada: „ ...treba sa stále modliť a neochabovať“ (Lk 18,1). To preto, že nikto z nás nevie ani dňa, ani hodiny našej smrti. Tu nikomu z nás Pán Ježiš nekladie ťažké, neznesiteľné bremená na plecia, ktoré by sme nedokázali niesť, ako to učili farizeji za čias Krista.
      Máme si uvedomovať aj pravidelnosť našej modlitby. V slovách „vo dne či v noci... „ si máme uvedomiť, prečo nám Cirkev doporučuje modliť sa ráno i večer, a tiež i pri rôznych príležitostiach cez deň, ako je predjedlom a po ňom, pred začatím povinnosti a po ich vykonaní, teda aj pred a po ukončení práce, pri počutí zvonov na Anjel Pána.
      Potom sú to krátke strelné modlitby. Strelné preto, lebo trvajú len chvíľu, ale keď ich vyslovujeme z presvedčenia, s vierou, nádejou a láskou, obohacujú nás mnohými milosťami. Medzi ne patrí katolícky pozdrav nielen pri stretnutí, ale aj pri príchode a odchode z domu, keď vidíme niekoho pracovať, keď nám niekto niečo daruje, či ináč preukáže službu. Taktiež sú to povzdychy pri bolesti tela a neúspechu, ťažkosti a podobne.
      Povzdych k našim patrónom, ochrancom a najmä k Panne Márii.
      Napríklad:
      Ježiš, Mária, Jozef, milujem vás! Ježiš, Mária, Jozef, zachráňte duše! Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame! Svätý môj patrón a anjel strážca, stojte pri mne! Pripadne za duše v očistci: Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti, nech odpočívajú v pokoji! Nedochádza tu k previneniu proti druhému príkazu z Desatora: Nevezmeš meno Božie nadarmo, práve naopak, vtedy sa Bohu páčime, oslavujeme ho, a tak získame zásluhy a milosti.
      Takto popretkávaný život povinností a modlitby pomaly, ale isto rastie v bohatý klas na silnom steble, ktoré sa nekláti, keď príde silný vietor pokušenia, ťažkostí, nezvalí sa na zem a nezhnije ako pováľané, ale vztýčené vytrvá až do chvíle, keď príde deň žatvy. Mnoho ľudí by chcelo v duchovnom živote robiť skoky. Zo dňa na deň by chceli byť dokonalí a svätí. Vieme, že to nie je možné. Športovec trénuje, hudobník precvičuje, herec si skúša znova a znova svoju rolu a vyznávač učenia Krista chce hneď po zasiatí zrna modlitby žať?
      Uvedomujeme si, akú vážnu úlohu zohráva v našom živote modlitba? Nie iba úradne Cirkvou schválená, konaná v kostole či v rodinnom kruhu, ale modlitba vôbec. Strelné modlitby sa dajú uplatňovať vždy a všade. Verejné priznanie sa k svojej viere vie urobiť svoje.
      Naša farnosť zorganizovala výlet. Boli sme ubytovaní v jednom hoteli spolu so zájazdom z Rakúska. Mali sme vyhradený svoj priestor na stolovanie. Pred večerou sme sa postavili a pomodlili sa krátku modlitbu. Videli sme, že aj v susednom priestore sa spolu s nami prežehnali a ticho pomodlili aj niektorí členovia rakúskeho zájazdu. To isté sme spravili aj po večeri. Na druhý deň po raňajkách nás Čakalo prekvapenie. Rakúska výprava sa dostavila skôr a tiež sa modlili. Bol to pekný a hlavne povzbudzujúci zážitok.
      Nemáme niekedy pocit povedať Pánu Bohu: Pane Bože, pozri, akí sme malí. To vtedy, keď sa bojíme vyznať vieru pred bývalým kolegom -straníkom. Viera rastie v modlitbe. Modliť sa môžeme rôznym spôsobom a všade.
      Spomínali sme, že sú rozličné rozhovory. Vzťahuje sa to aj na modlitbu. Ako si nevieme predstaviť život bez vzájomného dorozumievania sa medzi sebou, ako by sme si vedeli predstaviť náš vzťah k Bohu a náš vzrast vo viere bez modlitby? Amen.

10.02.2010 | Čítanosť(2642)
Téma: Mk 4, 1
12.06.2003 | Čítanosť(2419)
Mk 4, 24-34
12.06.2003 | Čítanosť(2252)
Mk 4, 1-23
12.06.2003 | Čítanosť(2095)
Mk 4, 35-41


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet