24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Sú dva druhy lásky: keď Kristus miluje Otca pre jeho nekonečnú plnosť a chudobných pre ich nekonečnú bezmocnosť. Či nie je tá druhá odbleskom prvej? Či neodzrkadľuje bieda a bezmocnosť sveta niečo z vnútrobožskej lásky, ktorú nezahaľuje ochranné rúcho a je vydaná nám napospas?

~HANS URS VON BALTHASAR~

18.04.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1360 reakcie0
(Share 335 0)


Téma: Svätý veľkomučeník Juraj / Jn 15, 17-27; 16, 1-2

Homília

      Dnešný sviatok je spomienkou na sv. veľkomučeníka Juraja, ktorý za panovania rímskeho cisára Diokleciána zomrel mučeníckou smrťou. Tento cisár nariadil prenasledovanie kresťanov. Juraj, ktorý bol dôstojníkom v jeho armáde, sa verejne priznal ku kresťanskej viere. Za to bol mučený a nakoniec odsúdený na smrť sťatím hlavy 24. apríla 303 roku. Jeho pamiatka sa zachovala dodnes, úcta k nemu je rozšírená zvlášť vo východnej cirkvi, najmä pre jeho vernosť pravde a odvahe verejne vyznať vieru v Boha.
      Z evanjelia sme počuli čítať slová: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás... Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal“ (Jn 15, 17-20).
      V týchto Kristových slovách je vyjadrený nielen osud jeho učeníkov, ale aj osud celej Cirkvi. Aký bol osud Krista, taký bude aj osud jeho Cirkvi, a tých, ktorí budú jej príslušníkmi. To preto, že „sluha nie je väčší ako jeho pán“. Dôvod je tu v Kristových slovách: „Nepoznajú toho, ktorý ma poslal“. Teda nepoznajú Boha. Že je to naozaj tak, spomeňme si na smutné udalosti, ktoré zasiahli našu vlasť v roku 1950 – ktoré sú známe ako „Barbarská noc“.
      Komunistická strana vtedajšieho Československa a jej štátny aparát sa rozhodli na postupnú likvidáciu Cirkvi, reholí a kláštorov. Táto akcia známa ako „Akcia K“ sa uskutočnila v noci zo 14. na 15. apríla 1950. Po prepadnutí kláštorov rehoľníkov sústredili do táborov, kde ich mučili, nútili k priznaniu, že robili protištátnu činnosť. Vyviezli ich na nútené práce do českého pohraničia, alebo odsúdili na doživotie. Mnohí sa z väzenia nevrátili.
Celé toto utrpenie opísal aj kardinál Ján Chr. Korec vo svojej knihe Od barbarskej noci. Po tomto nasledovala aj likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi („Akcia P“). Kňazi a biskupi boli uväznení, mnohí zomreli vo väzení.
      Dnes je tomu už veľa rokov. Starší na to pomaly zabúdajú, a mladší, ktorí to neprežili, si myslia tak, ako im to aj dnes hovoria: Bolo to preto, že robili protištátnu činnosť. A ak sa lož opakuje, stane sa pravdou. Ale príčinu tu treba vidieť v Kristových slovách: „Nepoznajú toho, ktorý ma poslal“. Nepoznajú Boha! A čo o tom hovorí Ježiš? „Každý, kto vás zabije, bude sa nazdávať, že tým slúži Bohu“ (Jn 16, 2). Aj tí, čo s tým súhlasia!
      Mnohým sa tieto udalosti zdajú dnes už ako sen. Nesmieme ale zabúdať, najmä preto, aby sa nikdy neopakovali. Medzi nami žijú ešte tí, čo to vykonávali, i tí, čo by s tým aj dnes súhlasili. A aj keď dnes máme slobodu náboženského vyznania, s tou slobodou nie je ešte všetko v poriadku. Strach s tých udalostí pretrváva a potrvá ešte dlho, keď sa ľudia slobodne a bez obáv budú rozhodovať pre Boha.
      Pozrite, - podľa nedávneho prieskumu (1995) – na Slovensku je 85 % učiteľov – ateistov. Teda väčšina učiteľov sa k Bohu nehlásia a tí, čo sa hlásia, pri prieskume sa prihlásili ako bez vyznania. A tu môžeme povedať, že rovnako je u policajtov, sudcov, štátnych zamestnancov, a i. Ale aj u mnohých veriacich. Oni nemajú nič proti Bohu, ale sú tu obavy. Lenže ľudskú slávu majú radšej. Ba čo viac, plačú, ako im len bolo dobre v bývalom režime. Lenže naši biskupi, kňazi a mnohí veriaci trpeli a zomierali vo väzeniach! Im ale bolo dobre. To, čo robili s Cirkvou, to ich nezaujímalo. Ale bolo im naozaj dobre?
      Poučme sa na jednej udalosti zo Svätého písma.
      V Druhej Mojžišovej knihe čítame o tom, ako sa židia dostali do otroctva v Egypte, kde sa im žilo veľmi ťažko. Jesť síce mali, ale museli ťažko pracovať za 430 rokov. Preto túžili po slobode. Keď ich Boh skrze Mojžiša vyviedol z otroctva, museli ísť cez púšť. Cesta bola veľmi dlhá a ťažká. Začali reptať: Radšej sme mohli pomrieť Pánovou rukou, keď sme v Egypte sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa dosýta najesť, než tu hladom trpieť! (porov.: Ex 16, 2-3). A aj keď ich Boh zázračne sýtil mannou z neba a vodou zo skaly, aj tak reptali. Ba tratili aj vieru v Boha. Mannu, ktorá im za noc vždy napadala, začali zo strachu o život uschovávať. Tá sa im ale skazila. Odklonili sa od Boha aj tým, že si robili modly. Ba volali: Vyvoľme si vodcu a vráťme sa!
      Boh preto povedal Mojžišovi: „Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? Budem ho biť morom a vyničím ho!...“ (Num 14, 11-12). Boží trest prišiel: „Tu na púšti popadajú vaše telá... vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám je dám...“ (Num 14, 29-30). „Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad...“ (Num 14, 32).
      Hovorí sa, že dejiny sa neopakujú. Ale neopakuje sa táto starozákonná myšlienka i na ľudstve minulého storočia.? Ľud sa veľmi vzdialil od Boha. Svedčia o tom dve svetové vojny. A tak musel 40 rokov kráčať pod komunistickým režimom, kým prišla sloboda. A ľud sa nepoučil – skôr reptá. Ako nám len bolo dobre! Radšej sme mali zostať v takom režime, než takto žiť... K Bohu sa nevrátil, a ak, tak veľmi málo, povrchne... Boží trest aj tu siaha: tento ľud, ktorý to ani teraz nepochopil a rúha sa, nedožije sa pravej slobody. Pôjde doslova 40 rokov púšťou – ako hovorí Písmo – aby ste poznali, čo je to vzdialenie sa od Boha!
      Myslím, že to všetci pochopíme!
12.06.2003 | Čítanosť(2474)
Jn 15, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(2153)
Jn 15, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet