22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Modlitba je pokus učiniť krátke slovo „Boh“ menom, ktoré pre nás niečo znamená... osobným menom, v ktorom znie všetka starostlivosť o ľudí.

~Huub Oosterhuis ~

09.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1065 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: Čo nepatrí k modlitbe / Jn 15, 1-8

Homília

      Mnohí z vás prejavujú snahu po skvalitnení modlitby. V dobrom sa pýtate, aká by nemala byť modlitba, čoho sa vystríhať, aby modlitba bola ešte viac na úžitok, aby nám spôsobila viac radosti, mali sme k nej viac lásky, tešili sa na ňu, prípadne, mohli modlitbe venovať viac času.
      Evanjelista Ján nám dnes sprostredkoval tieto slová Pána Ježiša: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každá ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia“ (Jn 15,1-2).
      Pán Ježiš na vysvetlenie vážnej a dôležitej pravdy Často používa prirovnanie zo Života svojich poslucháčov, na ktorom im vysvetlí a objasní svoje učenie, ktoré si tak môžu skôr a ľahšie zapamätať. Aj podobenstvo o viničnom kmeni a ratolestiach, ktoré vyrastajú z neho a ktoré majú prinášať ovocie, je veľmi dôležité pre duchovný život.
      Keď si v tomto roku všímame viac modlitbu, na podobenstvo O viničnom kmeni a ratolestiach sa môžeme zadívať aj takto. Pán Ježiš bol mužom modlitby. Dal nám príklad, ako, kedy a kde sa máme modliť. Aj apoštolov naučil sa modliť, keď im povedal: „ Vy sa budete modliť takto: ... „ (Mt 6,9) a naučil apoštolov modlitbu Otčenáš.
      V tejto modlitbe vidíme úzky vzťah medzi medliacimi sa a nebeským Otcom. Máme sa snažiť odstrániť vzdialenosť medzi nami a Bohom. Ježiš nás učí, že ten, kto oslovuje Boha, má si byť vedomý toho, že: „ V Bohu šijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Teda úžasná blízkosť, vzájomná sila, prepojenie. Neučme deti, pripadne sami nehľadajme Boha kdesi ďaleko, nad hviezdami v makrokozme, ale uvedomme si, že Boha máme hľadať vo svojom srdci. Pocit vzdialenosti Boha od nás v modlitbe robí modlitbu ťažkou a neprinesie túžené ovocie.
      Každý z nás si má uvedomiť, že Boha môžeme osloviť vždy a všade. Záleží len na nás, na našej túžbe stretnúť sa s Bohom, pretože Boh je stále pripravený sa s nami stretnúť v modlitbe.
      Veľmi pekne to povedal otec synovi, keď ho učil modliť sa, Že Boh ho počuje vždy, keď sa modlí. Myšlienka, že sa ide rozprávať s Bohom, modliť sa, je podobná telefónu. Boh je vždy doma, pretože je všade. Stačí, keď vytočím číslo. On sa už ohlási a počúva. Aj keď nám neodpovedá hlasom, na ktorý sme zvyknutí, predsa po modlitbe, keď sme sa celí otvorili, keď sme mu povedali, Čo máme na duši, čo nás tlačí, znepokojuje, čo nám spravilo radosť, prípadne zarmútilo, cítime v sebe, vo svojom vnútri, duši, srdci čosi, čo sa dá prirovnať k ratolesti z dnešného evanjelia: „ ...a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia“ (Jn 15,2). Vtedy získame presvedčenie, že to nebol stratený čas, práve naopak. Boha cítime tak blízko, priamo v nás a vtedy sa ešte viac môžeme tešiť na ďalšie stretnutie.
      Keď sa apoštoli spytujú Pána Ježiša na to, ako sa treba modliť, dostávajú aj takúto radu: „A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytostí“ (Mt 6,5-6).
      Toto je rada odborníka, rada samého Pána Ježiša. Modlitba nie je pre našu chválu, pre obdiv, uznanie a podobne. Mohli by sme totiž počuť: Dostali ste už svoju odmenu! Modlitba musí byť osobná, prežitá, musí sa páčiť Bohu, ktorý vidí do nášho srdca. „ ...Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5,5). To hovorí Peter, ktorý bol pri tom, keď Ježiš učil ľudí modliť sa. Sám sa presvedčil o sile osobnej modlitby, keď po zapretí Krista oplakal svoj hriech a Ježiš mu ho nikdy nepripomenul. Sám to osobne prežil; zradil, plakal, odprosil.
      Na druhej strane vidíme u farizejov nesprávny prístup k modlitbe. Ježiš ich karhá a nám hovorí: „ Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú“ (Mt 23,3). A hneď na to dáva aj odpoveď: „ ...rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách... „ (Mt 23,5). Modlitba pre ľudské oči neprinesie patričné ovocie.
      To neznamená, že sa máme vyhýbať spoločnej modlitbe, prípadne, keď máme vlohy na to, aby sme sa predmodlievali, predspevovali, aby sme sa tomu vyhýbali. To by bolo nesprávne. Máme sa snažiť modliť tak, aby sa naša modlitba páčila Bohu, ktorý vidí do našich sŕdc.
      Slovami Pána Ježiša môžeme vyjadriť i to, čo nepatrí k modlitbe: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili“(Mt 6,7-8).
      Keď si v živote uvedomujeme potrebu kvality nad kvantitou, tým viac si to musíme uvedomiť pri rozhovore s Bohom. Je to však vec svedomia. Nebolo by správne modlitbu skracovať na minimum pre tento argument.
      Práve naopak, máme sa snažiť aj modlitbe venovať viac času. Naša modlitba nemá byť len naše hovorenie, najmä prosenie, ale v čase rezervovanom modlitbe nemalo by chýbať ticho. V tichu nechať hovoriť Boha cez naše svedomie. Ticho využiť aj na prehodnotenie svojich plánov, prosieb, želaní, keď sa postavíme pred Božiu tvár a pýtame sa Boha, svojho vnútra čo ďalej, čo bude osožnejšie, potrebnejšie, čo by malo byť ako prvé... Toto všetko v tichu, bez slov.
      Prijímame slová Pána Ježiša: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). Naša modlitba sa musí Čo najviac priblížiť k modlitbe, ktorú nás naučil Pán Ježiš. Vtedy sme s ním spojení ako ratolesti s viničným kmeňom. Keď je toto spojenie kvalitné a prúdi medzi kmeňom a ratolesťami život, jedine vtedy môže ratolesť priniesť úrodu, len vtedy môžeme mať z modlitby opravdivý úžitok. Uvedomujeme si, že nie ratolesť je najpotrebnejšia, ale kmeň. ČÍ môže modlitba bez Krista a jeho milostí obohatiť človeka? V živote sme sa často už presvedčili, Že keď sme sa v modlitbe dali celí a celkom Bohu, splnili sa i jeho slová: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (Jn 15,7). Dostávame všetko potrebné pre svoju spásu, i keď nie hneď a tak, ako sme si priali. Keď chceme, aby naša modlitba mala úspech, musíme odstrániť pýchu zo svojho srdca, postoj obchodníka, budeme Boha v modlitbe brať ako seberovného partnera a tiež musíme sa vzdať pohľadu na modlitbu v tom zmysle, že modlitba je nejaká minca, ktorú vhodíme do stroja -automatu a vypadne nám to, Čo práve chceme. Takto sa už nechceme modliť. Práve naopak, uvedomujeme si slová Pána Ježiša: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty“ (Mt 26,39). Ježiš nás učí nielen odstrániť z modlitby to, Čo tam nepatrí, ale učí a poukazuje na to, čo našu modlitbu robí cennou a ktorej ani nebo nemôže odolať. Preto prosme Boha v pokore, čistote srdca, vytrvalo a s vierou. Ani priateľa neprivítame so špinavou rukou a čím vzácnejšie stretnutie, tým väčšia príprava. Keď sa stretávame s najvyšším, svätým, nekonečným a dobrým Bohom, hoci častejšie, pravidelne, nesmie nám to zovšednieť.
      Chceme žiť na patričnej kultúrnej, hospodárskej a spoločenskej výške. A my veriaci túžime aj po kvalite duchovnej a snažíme sa o jej realizáciu.
      Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(1711)
Téma: Radosť / Jn 15, 9-11
12.06.2003 | Čítanosť(2437)
Jn 15, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(2117)
Jn 15, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet