24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ako sa môžem stať užitočnejším a lepším nástrojom? Aké prekážky staviam milosti do cesty? Do akého prostredia a ku ktorým ľuďom by som sa mohol vo svojom apoštoláte dostať, keby som nebol taký pohodlný, keby som Boha viac miloval, keby som prejavoval viac ducha obety?

~A. del Portillo ~

09.04.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1812 reakcie0
(Share 273 1)


Téma: Nedeľa myronosičiek / Mk 15,42 - 16,8

Homília

      Každý z nás, kto už v živote zažil nejaký príjemný a krásny zážitok, chce ho vyrozprávať svojím blízkym a známym. A neraz ho rozpráva mnohokrát, lebo sa s ním chce podeliť. Len keď sa podelí, len vtedy to naozaj dokonale prežije.
      Tak robí aj Cirkev. Má radostný zážitok zo vzkriesenia nášho Pána. Preto už tretiu nedeľu počúvame zo sv. evanjelia o radostnej zvesti, ktorá sa stala v to prvé veľkonočné ráno: „Ježiš Kristus vstal z mŕtvych ako predpovedal. Daroval nám večný život a veľké milosti.“ (Voskres Isus ot hroba jakože proroče...).
      Dnes je to radostné rozprávanie o tom, ako niekoľko žien išlo v nedeľu ráno k hrobu pomazať Kristovo telo, pretože pri jeho pohrebe to už nestihli urobiť. Cestou rozmýšľal len o jednom: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu“ (Mk 16, 3). Kameň bol totiž veľmi veľký. Pri hrobe ich však anjel oslovil: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili“ (Mk 16, 6).
      Predstavme si, že ideme po neznámej krajine, blúdime cudzím svetom. Zrazu uvidíme smerovú tabuľu: Cesta vedie tam a tam... Koľko je v nás vtedy radosti!... Veľká noc, Kristovo vzkriesenie – to je ukazovateľ cesty k večnému životu. Tak, ako Kristus vstal, aj my raz vstaneme k večnému životu, ktorý pre nás znovu Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Pretože ako hovorí sv. Pavol: „Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí“ (1 Kor 15, 19).
      Ak cestujeme po svete, medzi mnohými pamätihodnosťami navštívime aj hroby mnohých významných osobností. Povedzme: V Moskve na Červenom námestí leží Lenin. Na cintoríne v Arlingtone je pochovaný Kennedy. Vo Florencii je pochovaný A. Dante. V Assisi sv. František... Ale na jednom hrobe, na Božom hrobe je nápis: Vstal. Niet ho tu!
      To je naozaj radostná zvesť, v ktorej je istota, ktorú s radosťou niesli od Božieho hrobu. Teda prvými zvestovateľkami veľkonočnej radosti boli tieto bohabojné ženy, ktorým východná cirkev venuje dnešnú nedeľu ako spomienku na ich veľký čin. Prvou je Mária Magdaléna, po nej ďalšie ženy – z pokolenia na pokolenie – pretože v túto nedeľu spomíname aj na všetky ženy, ktoré sú nositeľkami tohto Kristovho posolstva – v rodine, v Cirkvi i vo svete.
      Do vlaku, ktorý bol plne odsadený cestujúcimi, pristúpil aj rehoľník v reverende a s bradou. Skoro sa zapojil do rozhovoru, len malé dievčatko sa bojazlivo naňho pozeralo. Až keď ju ponúkol sladkosťami a uistil, že jej nič neurobí, osmelila sa: „Ty si kto? Máš sukňu ako mamka a bradu ako ocko!“ „Ja som ten, čo hovorí o Pánu Bohu.“ „Aha, tak ty si mamička, lebo tá nám hovorí o Pánu Bohu.“
      Táto odpoveď dieťaťa nám veľmi napovedá, akú úlohu má aj dnes – žena a matka – v rodine. Dobrá a statočná veriaca žena je v rodine tou prvou osobou, ktorá zviditeľňuje Boha. Len kde je dobrá, statočná a veriaca žena, tam je aj dobrá výchova. Práve i týmto bohabojným ženám a matkám je venovaná spomienka v dnešnú nedeľu. Aj na nich myslí Cirkev, myslí na ich poslanie, na ich apoštolát, ktorý vykonávajú v našich rodinách. Nebyť ich, ako by naše rodiny vyzerali?
      Je preto aj dnes mnoho takých žien a matiek, ktoré sú svetlami živej viery i lásky k Bohu. A mnoho ich máme aj v dnešnej dobe, a nie sú to len rehoľné sestry, a nie sú to vždy osoby, o ktorých sa hovorí, pretože ich práca, ich príklad, je často neviditeľný, ale výsledok veľký.
      Preto dnes patrí úcta všetkým tým, ktoré nasledujú príklad žien myronosičiek. Žena môže urobiť veľa dobra v rodine, ale môže urobiť aj veľa zlého – svojím jazykom, vymýšľaním. Nech tieto prvé myronosičky budú vzorom pre všetky ženy a matky, aby sme posilnení ich príkladnou rodinnou starostlivosťou a šírením horlivosti aj v Božích veciach, kráčali po ich boku po celý život – k večnému životu.
12.06.2003 | Čítanosť(2008)
Mk 15, 33-47
12.06.2003 | Čítanosť(1723)
Mk 15, 1-32
27.03.2006 | Čítanosť(1305)
Nedeľa myronosičiek


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet