15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Celý život je nepretržitou príležitosťou stretnúť Ježiša.”


~ROMANO GUARDINI~

01.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1009 reakcie0
(Share 244 0)


Téma: Jn 17, 1-11

Homília

      Aj vy máte skúsenosť, že mnohí naši súčasníci pozerajú na činnosť Cirkvi ako na prežitok minulosti, bez ktorej sa súčasný svet zaobíde? V diskusnej relácii vystúpi aj kňaz a ešte sa neujal slova a už počuť hlasy: „Farár ide kázať“ – a už ho v srdci vypnú. Mnohí neodídu od televízora, ale už nie sú schopní počuť jeho slová. Biskup pošle obežník svojim veriacim, aby ich povzbudil v ich občianskych povinnostiach – a čo počuť? Skôr ako by si našli čas a zvážili slová druhej strany, názor druhého, otca diecézy, už sa zlostia, prejavujú hnev i nenávisť, a pritom nie sú to slová, ktoré sa nanucujú, dávajú príkazom, neznásilňujú ako vystúpenia pochybných politikov a ešte pochybnejších redaktorov. Aj “veriaci“ hovoria, a dokonca pri tých slovách odchádzajú z kostola so slovami: „Nech sa nemieša do politiky.“ A slušnosť radí, vedieť počuť aj hlas druhého. Na druhej strane sú mnohí, čo prosia o vyjadrenie názoru, postoja, mienky aj druhej strany.

      Ježiš prišiel vykúpiť a spasiť každého človeka. Vieme, že mnohí ho neprijali ako Mesiáša, hoci svojím životom, slovami a skutkami to dokázal. Chceli mu zatvoriť ústa, dokonca sa im to na krátky čas aj podarilo, keď zomrel na kríži.
      Pravda, len zdanlivo, pretože Ježišove slová sú aj dnes prijímané, rešpektované a vážené. O tom sa presviedčame z dnešného evanjelia: „Za nich prosím“ (Jn 17,9).

      Prežívame čas, prípravu na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Od nanebovstúpenia Pána Ježiša až do sviatku Ducha Svätého všetky liturgické texty pri svätých omšiach hovoria o Duchu Svätom. Takýmto spôsobom Cirkev pripomína udalosti, keď apoštoli spolu s Pannou Máriou a inými vo večeradle na modlitbách očakávali Ducha Svätého.
      Vo večeradle pri Poslednej večeri pred apoštolmi sa Ježiš modlil k Otcovi pred vyvrcholením svojho poslania na zemi. Dnes voláme túto modlitbu “veľkňazskou“.
      On jediný vie, že prišla hodina odchodu k Otcovi. Ježiš ako Boží Syn vie, že svojím životom na zemi a najmä smrťou, keď ako Bohočlovek uzmieri Otca s ľuďmi za všetky hriechy, Otec ho oslávi tým, že Syn dostane moc, aby odmenil ľudí za ich vernosť večným životom.
      Ježiš vie, že nie všetci získajú večný život, hoci za každého zomrie a každý môže mať účasť na jeho sláve. Pre verných Ježiš získava odmenu, aby mali účasť na sláve, ktorú Ježiš mal u Otca skôr, ako bol svet. Svet skrze Ježiša poznal meno Otca. Ježiš ľudí naučil, že ich život má zmysel, cieľ a poslanie, ktorý dostali od Boha Stvoriteľa. Je potrebné pre ľudí prijať a osvojiť si všetko, čo potrebujú ku spáse.
      Ježiš sa modlí modlitbu ešte pred svojím umučením, smrťou a svojím nanebovstúpením, lebo vie, že svet bude jeho verným klásť prekážky. Jeho život je pre verných svedectvom, aby aj oni verne vytrvali až do konca. Tak ako Ježiš odíde, tak každý verný nájde odmenu už nie vo svete, ale u Otca a od Otca.

      Ježiš sa modlil nielen za apoštolov, ale aj za nás. Z tejto modlitby i my dnes môžeme čerpať silu pre svoj život. Ježiš jasne predvídal i našu situáciu. Zároveň je táto modlitba našou útechou. Chce, aby sme boli zmužilí. Ježiš sa modlí za nás, za našu spásu. Chce nás uchrániť od večnej smrti. Je to zároveň modlitba, ktorá nás vyzýva modliť sa. Ježiš – večný Veľkňaz má starosť o Cirkev. Túto zodpovednosť máme cítiť všetci a prejaviť ju v modlitbe. Kňazi i veriaci majú modlitbu využiť, pretože modlitba sa nedá ničím nahradiť, a rovnako nik nie je dišpenzovaný od modlitby.

      Henrich Caffarel píše o jednom mužovi modlitby, ktorý žil na samote. Je pravdou, že ľuďom nič mimoriadne nerobil. Nepomáhal chudobným, nenapomínal ich, aby sa vrátili k Bohu. Modlil sa celé dni a noci, adoroval a klaňal sa Bohu. Jedného dňa sa rozletela správa, že nejaký zlý človek tohoto muža modlitby zavraždil. Ľudia to so smútkom prijali, ale veľmi rýchlo na muža modlitby zabudli. O necelý rok začali ľudia o sebe hovoriť, že sú akýsi iní. Začal sa šíriť nepokoj. V rodinách a dedinkách na okolí dovtedy vládol pokoj, porozumenie, láska a teraz viac a viac sa šírila agresia, násilie, a dokonca i vraždy. Začali si uvedomovať, akoby vyschli neviditeľné pramene, z ktorých doteraz čerpali. Vtedy si spomenuli na muža modlitby. Akosi samozrejme začali putovať na miesta, kde žil a kde ho pochovali, a rovnako začali viac sa modliť a prosiť Boha.

      Aj dnes sú potrební ľudia, ktorí sa modlia. Nesmieme umlčať modliacich. Naopak. Kde sa nemodlí, kde absentuje modlitba, dochádza k prekvitaniu hriechu.

      Je správne, ak modlitbu Ježiša Veľkňaza prijímame ako výzvu, prebudenie na boj proti úpadku duchovného i spoločenského života. Nedostatok rodičovskej lásky seje kúkoľ, a hoci nevidieť hneď zlé ovocie, tak iste nedostatok lásky sa ukáže neskôr na ovocí, na živote detí. Neprijať dnes dieťa ako dar od Boha pocíti budúca generácia. Od príkladu dospelých závisí budúcnosť detí dneška. Modliť sa len niekedy nestačí. Jedine vytrvalá modlitba prináša úspech. Modlitbu bez ducha, bez osobného prežitia je potrebné nahradiť hoci aj kratšou modlitbou, ale modlime sa s čistým srdcom, úprimne, s dôverou vo viere, nádeji a láske.
      Po Ježišovom nanebovstúpení sa apoštoli s Pannou Máriou a inými modlia. Dostávame vzor a príklad pre náš život.
      Výzva pre nás? Oslovenie?
      Rozhodnúť sa pre každodenné stretnutie s Bohom, nezávisle od počasia, od programu v televízii, od nálady. Mať svoje miesto a najlepšie stálu hodinu na modlitbu. Vedieť sa raz do týždňa dlhšie uzobrať a v modlitbe stráviť dlhšie ako po iné dni v rozhovore s Bohom. Pripomínajme si, že Boh potrebuje čas, aby nás premenil. Ak Bohu čas nedáme, čoskoro sme plytkí a jaloví v duchovnom živote. Pri modlitbe zabudnime na minulosť, nemyslíme na budúcnosť, ale prežime čo najosobnejšie prítomný okamih. Nerozmýšľajme o sebe a o veciach, ktoré môžeme urobiť, ale snažme sa sústrediť na prítomnosť s Bohom. Neutekajme od vecí, ktoré ťažia, ale pozvime Ježiša, aby nám robil poradcu, ochrancu, učiteľa, vodcu... Hovorme s Ježišom o veciach kľudne, pokojne, otvorene, priamo... Modlime sa v takej polohe, ktorá nám najlepšie vyhovuje a zodpovedá vnútornému cíteniu. Nikdy nehovorme s Bohom o tom, čo nie je v našom srdci. Buďme pravdiví. Snažme sa o bohatý stôl modlitby: Písmo, meditácia, ruženec, modlitba vlastnými slovami, spoločná i osobná modlitba... Skúsme sa modliť aj keď cestujeme, čakáme v rade... Nezabúdajme na adoráciu v kostole aj počas dňa, keď ideme okolo kostola. Často prosme Ducha Svätého o jeho dary. Naučme sa v modlitbe i mlčať, nechať hovoriť aj Boha. Nikdy sa v modlitbe neponáhľajme. Buďme trpezliví na odpoveď od Boha. Modlime sa v duchu vzdávania vďaky, odprosenia, klaňania sa, oslavovania, a tiež i prosby.
      Nič nové pod slnkom.
      Skúsme sa viac modliť a menej či rýchlo kritizovať, odsudzovať, pohoršovať sa ... Keď máme nároky na niekoho, najprv sa za nich pomodlime. Prinesie to požehnanie a nespôsobí to hriech. Nasledujeme Ježiša v jeho veľkňazskej modlitbe. Amen.

      Inšpirácie: Jn 17, 1-26
      Kartotéka: Jn 17
16.08.2007 | Čítanosť(3958)
Téma: Jn 17,11
05.02.2009 | Čítanosť(2438)
Téma: Jn 17, 21
12.06.2003 | Čítanosť(2448)
Jn 17, 1-26


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet