23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nesúhlasíte so mnou v názore, že ak nedostaneme od Boha, o čo prosíme, je to preto, že sa nemodlíme s vierou, s dostatočne čistým srdcom, s dostatočne veľkou nádejou, alebo preto, že nie sme dosť vytrvalí v modlitbe? Boh nikdy neodmietol ani neodmietne nič tým, ktorí správnym spôsobom prosia o jeho milosti.

~sv. Ján Vianney ~

01.04.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1357 reakcie0
(Share 249 0)


Téma: Nedeľa o Tomášovi / Jn 20, 19-31

Homília

      Pred niekoľkými storočiami sa stala táto príhoda:
      Do Thajska, ktoré sa vtedy volalo Siam, prišiel európsky cestovateľ. Panovník sa s ním chcel stretnúť, aby sa niečo dozvedel o neznámych krajoch.
      Cestovateľ mu rozprával mnoho, a povedal mu aj to, že v Európe sú také silné mrazy, že voda v rieke stvrdne ako kameň, a je taká pevná, že po nej môže prejsť aj slon.
      Panovníkovi sa to nepozdávalo a dal cestovateľa zbičovať, aby si z neho nerobil posmech. Odmietol uveriť tomu, čo nikdy nevidel.
      Vždy sa nájde dostatok ľudí, ktorí neuveria v to, čo nevideli. Spomeňme si napr. na sv. apoštola Tomáša, o ktorom hovorí dnešné čítanie zo sv. evanjelia. Keď mu apoštoli oznámili, že videli vzkrieseného Krista, neuveril, a dokonca dal si aj podmienku, ak neohmatá jeho rany, neuverí.
      Ako na to reagoval vzkriesený Spasiteľ? Prišiel aj druhýkrát medzi apoštolov. Postavil sa medzi nich a nekarhal Tomáša. Naopak, láskavo ho vyzval, aby vložil svoje ruky do jeho rán a aby tomu uveril.
      Tomáš sa dotkol jeho rán. Tento dotyk spôsobil, že boli rozmetané všetky jeho pochybnosti a mohol plný istoty povedať: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28).
      Prst, ktorým sa aj my môžeme dotknúť vzkrieseného Krista, je naša viera.
      Trilusa, rímsky básnik, ktorý žil na prelome tohto storočia, vo svojej životopisnej básní píše o tom, ako raz zablúdil v lese. Krátko na to stretol slepú starenku. Tá mu povedala: „Ak nepoznáš cestu, ja ťa vyvediem, lebo ju poznám.“ Básnik bol prekvapený a povedal: „Zdá sa mi čudné, aby ma viedol ten, kto nevidí.“ Starenka ho s rozhodnosťou chytila za ruku a vyzvala ho: „Kráčaj, je to viera!“
      Viera je naozaj dobrá vodkyňa, milá a múdra starenka, ktorá podobne hovorí: Polož sem nohu, choď po tomto chodníku, ktorý ide hore, k nebu. Ten ťa privedie k večnému životu.
      Možno sa nám zdá, že táto téma nie je namieste. Povieme si, že predsa do chrámu chodia aj tí, ktorí veria, ktorí nielen veria v Boha ale aj Bohu. Nuž pozrime na svoju vieru. Viera – to nie je chodiť do chrámu, modliť sa, chodiť na sv. prijímanie. Viera to je niečo, čo sa stále rodí, to znamená stále sa rozhodovať pre Boha, v každej situácii, za každých okolností. Vedieť sa správať ako veriaci v Boha v každej situácii, pýtať sa: čo na to povie Boh? Ak nám toto chýba, potom s našou vierou nie je všetko v poriadku.
      Byť veriacim znamená veriť v Boha a veriť Bohu. Znamená to rozhodovať sa pre pravdu, pre Božiu vôľu, ktorá nie vždy je pre nás prijateľná. Buďme si však istí, že nás Boh vedie po správnej ceste, ako tá starenka, a že tá cesta raz skončí u Boha.
      Pozrime sa na vieru praotca Abraháma v Starom zákone. Boh mu hovorí, aby vyšiel zo svojej krajiny, a išiel do zeme, ktorú mu ukáže. Abrahám sa poslušne vydáva na cestu do neznáma. Boh mu hovorí, že jeho potomstvo rozmnoží ako piesok v mori. On Bohu dôveruje, hoci nemá deti. Boh mu dáva syna Izáka a onedlho od neho žiada, aby ho obetoval Bohu. Abrahám aj napriek tomu verí v Božie prisľúbenie a pripravuje sa na obetu. Všetko, čo Boh od neho chcel, bolo pre Abraháma ako krok do neznáma. Ale dôveroval a plnil jeho vôľu.
      Majme preto rovnakú dôveru v Boha ako Abrahám. Kráčajme životom podľa Božej vôle. Azda nebudeme chápať zmysel Božích ciest – že nám dal takú cestu, taký život, taký kríž... Ale dôverujme mu a nechajme ho plniť odveký plán spásy sveta, v ktorom je aj plán spásy každého z nás.
      Nebuďme tvrdohlaví a nežiadajme si toto všetko overiť a preveriť, či je to správne. Nežiadajme dôkazy, ale skôr aby sme patrili k tým, o ktorých vzkriesený Spasiteľ vyhlásil: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20, 29).

      Inšpirácie: Inšpirácie Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2126)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2064)
Jn 20, 11-18
12.06.2003 | Čítanosť(2005)
Jn 20, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet