21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Modlitba je záchrana sveta, mier s Bohom, matka a dcéra sladkých sĺz, uzmierenie hriechov, dvíhajúci most proti pokušeniam, tvŕdza proti útokom strastí, utíšenie vojen, zamestnanie anjelov, strava duší, budúca radosť, činnosť, ktorá bude trvať večne, cnosť, nositeľka všetkých Božích milostí...“

~Sv. Ján Klimak~

01.04.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1187 reakcie0
(Share 302 0)


Téma: Nanebovstúpenie Pána / Mt 28, 16-20

Homília

      Bolo to na hodine náboženstva.
      Kňaz rozprával deťom o nanebovstúpení Pána a spýtal sa ich: – Deti, kto z vás by chcel ísť do neba? – Zdvihli sa všetky ruky, až na malého Janka.
      Kňaz sa ho preto spýtal: – Janko, ty nechceš ísť do neba?
      – Veľmi rád, – odpovedal chlapec, – ale sľúbil som mame, že po náboženstve prídem hneď domov. –
      To bol poslušný chlapec! Jeho myslenie bolo detské. Predstavoval si, že kňaz hneď teraz zoberie deti, jeho spolužiakov a pôjdu do neba; niečo podobné ako ísť na ihrisko hrať futbal. My vieme, že do neba sa nedá tak rýchlo dostať a tiež, že to nie je také ľahké. Možno aj medzi nami sú takí, čo nemajú o nebi správnu predstavu. Zastavme sa preto dnes, na slávnosť Nanebovstúpenia Pána a posilnime sa vo viere na túto tému.

      Matúš evanjelista nám pripomína slová Pána Ježiša krátko pred svojím odchodom z tohoto sveta: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

      Pred štyridsiatimi dňami sme slávili zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Dnes si pripomíname udalosť, ktorú nám opisujú Skutky apoštolské, keď sa Pán Ježiš na hore rozlúči s apoštolmi a vracia sa k Otcovi. Dnešný sviatok nám chce odhaliť viac veľkých a významných vecí, potrebných pre našu vieru. Uvedomujeme si, že nanebovstúpením Pána Ježiša sa končí jeho pôsobenie medzi ľuďmi, keď ho mohli svojimi zmyslami registrovať.
      Nanebovstúpením Ježiš Kristus, večné Slovo, sa vracia k Otcovi, s ktorým však ani na chvíľu nepretrhol kontakt, za čas, keď sa stal nám podobným vo všetkom, okrem hriechu.
      História Krista – nám podobného v ľudskom tele – začala pred tridsiatimi troma rokmi, keď anjel Gabriel oznámil Panne Márii, dcére Joachima a Anny, snúbenici Jozefa, že Duch Svätý ju zatôni a ona ostane vždy pannou a zároveň i matkou Syna Božieho. Viditeľne sa s ním ľudia stretli v Betleheme, kde sa mu prišli pokloniť nielen pastieri, ale aj králi. Vieme, že rodičia ho museli chrániť pred Herodesom útekom do Egypta, ktorý si prial jeho smrť, lebo sa bál o svoj trón. Po návrate sa rodina usadila v Nazarete. Tak sa splnili slová proroka, že sa bude volať Nazaretský. Tam prežil tridsať rokov. Bol to život tichý, naplnený prácou v dielni pestúna Jozefa. Známa je len jedna udalosť, keď sa stratil ako 12–ročný v chráme a učil učiteľov zákona. Po dovŕšení tridsiateho roku života odchádza na púšť a potom si zo zástupu, ktorý ho začal obklopovať ako Učiteľa, vybral Dvanástich za svojich učeníkov. Počas trojročného účinkovania v Palestíne svoje slová potvrdzoval divmi a znameniami, že on je očakávaný Mesiáš – Boh. Po rozlúčkovej večeri na Zelený štvrtok sa pripravuje na vrchol svojho poslania, keď v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore je zajatý rímskym vojakom, ktorého viedol jeho učeník, zradca Judáš. Na druhý deň je odsúdený rímskym miestodržiteľom pod nátlakom židovskej veľrady na najpotupnejšiu smrť kríža, ktorú sám predpovedal. Rovnako predpovedal svoje zmŕtvychvstanie na tretí deň. Potom ešte štyridsať dní sa stretal nielen s apoštolmi, ale aj s tými, čo chcel on. Takto dokončieval formáciu tých, ktorí mali byť prvými členmi jeho Cirkvi. Svojím zmŕtvychvstaním dokázal to, čo učil: človek je stvorený pre večný život. Smrť raz a navždy jeho zmŕtvychvstaním stratila moc.
      Dnes si pripomíname ukončenie Kristovho diela tu na zemi. Návratom k Otcovi sa splnili jeho slová: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18). Dnes sa nám z úst Pána Ježiša však dostáva aj poučenie, čo máme robiť, aby sme aj my splnili nám zverené poslanie. Pán Ježiš nám dáva príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19–20). Predpovedajúc nám poslal Ducha Svätého, ktorý bude Cirkev riadiť až do konca čias, keď v jeho sile budeme môcť cítiť i prítomnosť Pána Ježiša medzi nami. Pán Ježiš poznamená: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

      Keď veríme v Kristovo zmŕtvychvstanie i nanebovstúpenie, máme si dnes uvedomiť aj náš odchod z tohoto sveta a vstup do stavu, pre ktorý sa tu na zemi oplatí žiť, pracovať i zomrieť: pre večnú blaženosť – nebo. Čo však máme a musíme robiť, aby sme to dosiahli, o tom nás učí Cirkev. Cirkev plní cez svojich predstavených, a to nie sú len pápež, biskupi a kňazi, ale aj laickí členovia Cirkvi, rodičia, katechéti a podobne. Nám všetkým platia slová: Iďte teda a učte... naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Pán Ježiš skôr ako odišiel k Otcovi, prisľúbil apoštolom i nám, čo sme uverili v jeho učenie, posilu Ducha Svätého – tretiu božskú osobu, ktorá až do konca čias bude Cirkev riadiť cez viditeľných ľudí, cez každého z nás na určitom mieste a poslaní. Pán Ježiš odišiel od nás ako človek, ale príde už nie ako náš Vykupiteľ, ale ako náš Sudca. Za ten veľký prejav lásky voči nám ľuďom, keď Pán Ježiš zomrel za naše hriechy, má teda aj právo nás trestať, ale aj odmeňovať. Podľa toho, ako prežijeme svoj život tu na zemi v plnení toho, čo nám prikázal. Pán Ježiš nám prisľúbil, že toho, ktorý vytrvá, odmení tak, že: oko nevidelo, ucho nepočulo, srdce nepocítilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Pavol apoštol Kolosanom i nám preto napísal: „Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3,1). Na otázku – kde je nebo – nepovieme, že niekde nad našou hlavou. Ako náš Boh je čistý Duch a je všade, tak aj odmenu, nechápme ako miesto, ale ako stav duše. Naša predstava o bráne do neba a svätom Petrovi s kľúčami je detská a nepravdivé chápanie svojej viery. Budeme raz iste vzkriesení k novému životu. Naše vzkriesenie však bude celkom iné, aké je v našej predstave. Boh si nás stvoril na svoj obraz, na svoju podobu, a preto je ťažko prirovnať nášmu chápaniu stav blaženosti.
      Môže niekto do termosky vtesnať vody oceánov? Prečo teda niekto chce pochopiť nekonečného Boha už tu na zemi? Boha nemôže žiaden umelec znázorniť štetcom, či umelec slova básňou. Zosmiešnil by sa každý, kto by to chcel dokázať.
      Tak sa zosmiešnil majiteľ jedného domu, o ktorom píše staroveký Hierokles. Tento majiteľ zobral jednu tehlu zo svojho domu, posadil sa na trh a ukazujúc na tehlu volal:
      – Ľudia, zastavte sa a pozrite: chcem predať svoj veľký dom, toto je jeho časť!
      Nevieme, nedokážeme, nemôžeme povedať o Bohu všetko, pretože on je nekonečne múdry, všemohúci a nie je v silách stvorenia povedať všetko o svojom Stvoriteľovi. Tento Boh nás pozýva do svojho Kráľovstva. Chce nám ho dať za odmenu, za život prežitý tu na zemi s ním. Hoci ho tu na zemi nevidíme, ani si ho nevieme predstaviť, on nám ho chce dať ako svoj príbytok.
      Svätý Hieronym hovorí:
      – Duša moja pociťuje odpor k tomuto svetu, keď premýšľam o tom, čo Boh pripravil duši ako odmenu. –
      Ignác z Loyoly so slzami v očiach hovorí:
      – Aký bezvýznamný je svet, keď si spomínam na to, čo Boh pripravil duši v nebi. –
      Ignác z Antiochie si pred smrťou praje čo najrýchlejšie zomrieť, len aby sa stretol so svojím Bohom.
      Svätá Hedviga bola chorá 37 rokov a krátko pred smrťou, keď mala videnie, nadšene povedala:
      – Šťastná choroba, ktorá mi pomohla získať tak vzácnu odmenu. –
      Dominik Savio, keď sa pred smrťou prebral, povedal svojmu otcovi:
      – Otecko, aké krásne je nebo! –

      Ako dosiahnuť tento stav? Vieme to z evanjelií, v ktorých nám štyria evanjelisti zaznamenali slová Pána Ježiša za tri roky jeho trvajúceho vyučovania. Od každého z nás Pán Ježiš bude chcieť len to, na čo máme sily, možnosti.
      Pred rokmi zomieral Ján Soto zo Spoločnosti Ježišovej.
      Pred smrťou prosil bratov, aby mu priniesli ihlu. Všetci sa nad tým divili. Keď mu ju dali, tento rehoľný brat ju zodvihol a povedal: – Toto je môj kľúč do neba! –
      Bol totiž krajčírom. Ihla mu pomáhala v konaní dobrých skutkov a s ňou sa sám posvätcoval.
      Svätého Jozefa znázorňujeme s kladivom a dlátom; to sú nástroje, ktoré mu pomohli dostať sa do neba. Svätcov znázorňujeme s nejakými predmetmi, ktoré im pomohli na ceste do neba. Aj my si dnes uvedomujeme, že na cestu za Ježišom, ktorého odchod k Otcovi si dnes pripomíname, nepotrebujeme nič mimoriadne, iba to, keď si budeme svedomite plniť svoje poslanie a povinnosti tak a tam, kde nás chce mať náš Boh. Pritom sa nemusíme trápiť, kde a ako nás odmení.

      Keď kňaz končil hodinu náboženstva, na ktorej rozprával o nanebovstúpení Pána Ježiša, obrátil sa na Janka, ktorý mu na začiatku hodiny povedal, že aj on by rád šiel do neba, ale sľúbil mame, že po náboženstve príde hneď domov, so slovami: – Len sa i naďalej snaž plniť svoje povinnosti tak ako doteraz a poslúchaj rodičov. Hoci to bude trvať aj niekoľko rokov, zaiste sa dostaneš do neba. Amen.


      Inšpirácie: Mt 28, 1-20 / Pánovo nanebovstúpenie
      Kartotéka: Mt 28
12.06.2003 | Čítanosť(10746)
Mt 28, 1-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet