20.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keď sa Kristovo svetlo usídli v srdci, všetko sa končí dobre: plač sa stáva radosťou, poníženie víťazstvom, bolesť slávou.

~JÁN XXIII.~

01.04.2005 - Miron
čítanosť990 reakcie0
(Share 229 0)


Téma: Nedeľa o Tomášovi / Jn 20, 19-31

Homília

AI      „Ty si ale neveriaci Tomáš!“ – takto zvykneme pomenovať človeka, ktorý sa tvrdošijne bráni prijať pravdu, ktorú mu predkladáme. Toto pomenovanie vzniklo na základe evanjeliového rozprávania o sv. apoštolovi Tomášovi, ktoré sme si dnes vypočuli. Bolo by však zlé, keby nás táto zaužívaná fráza zviedla k predstave, že sv. Tomáš bol bez štipky viery. To by nebola pravda.
KE      V konaní sv. Tomáša môžeme spoznať všetkých ľudí dobrej vôle, úprimne hľadajúcich, možno trochu opatrných, ale predsa pripravených prijať dar viery.
DI      Azda postoj sv. Tomáša lepšie pochopíme, ak si ho porovnáme s postojom vtedajších náboženských predstaviteľov – veľkňazov a starších.
      Sv. Tomáš patril medzi Ježišových učeníkov. Nasledoval ho, načúval jeho náuke. To, že bol Ježišovi hlboko oddaný, dosvedčuje epizódka z evanjelia, keď sa Ježiš Kristus rozhodol ísť do Judey, aby vykonal zázrak vzkriesenia svojho priateľa Lazára. Učeníci ho odhovárali. Poukazovali na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí od Židov. No sv. Tomáš povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním“ (Jn 11, 16). Tento fakt svedčí o jeho veľkej láske k Ježišovi.
      Pokiaľ ide o prejav akejsi nevery v dnešnom evanjeliu, nie je mu vlastne ani čo vyčítať. Dožaduje sa vlastne takého dôkazu, aký Kristus poskytol ostatným apoštolom, keď sa im zjavil. Je opatrný. Neodmieta túto pravdu definitívne. Chce dôkaz. A ten mu Kristus vo svojej láskavosti poskytuje. A sv. Tomáš vo viere vyznáva: „Pán môj a Boh môj!“ O niekoľko rokov túto svoju vieru a lásku potvrdzuje, keď zomiera mučeníckou smrťou pre Krista.
      Veľkňazi a starší však nedávajú žiadne podmienky. Od samého začiatku verejného účinkovania Ježiša Krista odmietajú uznať ho za Božieho Syna. Na zázraky reagujú tak, že ho označujú za spojenca zlých duchov (porov. Mt 12, 24). Rúhajú sa mu, keď visí na kríži a vysmievajú sa mu (porov. Mt 27, 42). Aj voči prázdnemu hrobu zaujali odmietavé stanovisko: podplatili stráž, aby rozprávali, že Ježišovo telo ukradli učeníci (porov. Mt 28, 11-15). Hľa, toto je postoj nevery, toto je postoj odmietania pravdy!
PAR      Pri pohľade na toto porovnanie je zrejmé, že sv. Tomášovi prívlastok „neveriaci“ vlastne dávame neprávom. Prežil svoju krízu viery, ale len preto, že bol „hľadačom pravdy“, otvorený pre Božiu milosť. Mnohí kresťania museli k svojej viere dôjsť podobnou cestou, aby nakoniec vyznali spolu s ním: Pán môj a Boh môj!
      Viera je Boží dar, ktorý dostáva každý, kto Krista úprimne hľadá a túži po ňom.
      Keď sa jeden môj známy nasťahoval do svojho nového domu, strávil jeden celý deň inštaláciou antény na príjem televízneho signálu. Umiestnil anténu na jednom mieste a utekal k televízoru. Pokúšal sa naladiť jednotlivé signály. Ale beda! Čo zachytil – na to sa nedalo pozerať. Premiestnil teda anténu na iné miesto. Znovu ladil – a bolo to už oveľa lepšie. Ešte veľakrát ju pootočil do rôznych smerov, kým ho kvalita obrazu uspokojila.
      Podobne si máme počínať aj my. Naša viera nemôže byť len hocijako vztýčená anténa. To nedáva zmysel. Niekedy sa musíme trošku potrápiť, aby sme sa natočili k Bohu správnym smerom. Televízor je nanič, ak v ňom nemôžeme pre zlý príjem sledovať televízne programy. Podobne viera neprinesie človeku radosť a šťastie, pokoj a nadšenie pre Božie veci, ak je človek zle zameraný na Boha.
MY      Kórejská princezná Lee, ktorá sa v šesťdesiatom druhom roku stala kresťankou, povedala: „Niežeby boli v našom predchádzajúcom živote chýbali šťastné dni, ale nedá sa to ani porovnať so šťastím, ktoré nám priniesla viera.“ A istý Vietnamec, ktorý sa obrátil z konfucianizmu, sa vyslovil v kruhu veriacich: „Vy kresťania, ktorí vlastníte vieru takpovediac od narodenia, ani len netušíte, aký poklad ste dostali do vienka. To môžeme vedieť iba my. ktorí sme blúdili jeden celý ľudský život, ktorí sme museli prechádzať tmou, strachom, neistotou a horkosťou. Nosím pokoj v srdci odvtedy, ako som našiel Krista.“ (HLINKA, A.: Ozvena Slova 4. Bratislava : Vydavateľstvo Alfa, 1993, s. 69.)
ADE      Bratia a sestry! Vzkriesený Pán hovorí, že blahoslavení, šťastní sú tí, ktorí nevideli dôkaz, aký poskytol apoštolovi Tomášovi, a napriek tomu uverili. Toto prisľúbenie je určené nám. Skúsme sa preto čo najlepšie „nasmerovať“ na nášho Pána, aby sme vymenili vieru mŕtvu, pozostávajúcu azda len z nejakých náboženských zvykov, za vieru živú, ktorá prináša šťastie, pokoj, nadšenie pre Božie veci, ale hlavne spásu.

      Inšpirácie: Inšpirácie Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2148)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2089)
Jn 20, 11-18
12.06.2003 | Čítanosť(2028)
Jn 20, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet