24.júl 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak sa teda máme vzájomne milovať, ako nás miloval Boh, znamená to, že ani naša láska nebude založená na nijakej protihodnote, že nesmie ustúpiť pred nevďakom, ani pred tým, že o ňu ktosi nestojí, a že práve to musí byť vykúpené ťažkou, bolestnou obetou.”

~JOZEF PORUBČAN~

14.03.2005 - Mgr. Roman Šemrák
čítanosť2968 reakcie0
(Share 742 0)


Téma: 50. výročie sobáša / Jn 15, 9-12

Homília

AI:       Každodenne sa stretávame so znakmi, či symbolmi, ktoré nám poskytujú určité informácie. Aj dnes, na ceste do kostola, aj keď ste si to možno až tak neuvedomili, riadili ste sa dopravným značením. A práve tak, ako už nevnímame dopravné značenie ako niečo výnimočné, tak isto sú v našom živote prítomné rôzne predpisy, smernice či prikázania. Aj Boh nám poskytol svoje prikázania ako dopravné značenie na ceste k večnému šťastiu. Ježiš v dnešnej stati evanjelia dáva odpoveď, na základnú požiadavku pre zachovanie všetkých príkazov.

KE:       Ježiš nám hovorí „Moje prikázanie je, aby ste sa milovali, ako som ja miloval vás.“... „ Ja som si vás vyvolil, aby ste šli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo.“ (Jn 15,12. 16)

DI:       Ježiš Kristus bol pre mnohých ľudí svojej doby tŕňom v oku aj vďaka svojmu učeniu, ktoré sme práve počuli. Židia v tej dobe rozlišovali v Zákone ťažké a ľahké, prípadne veľké a malé prikázania, podľa obtiažnosti plnenia (Limbeck, M.: Evangelium sv. Matouše, Kostelní Vydří 1996, s. 223.). Ale Ježiš predkladá jednoduchý spôsob, ako splniť všetky prikázania - "Miluj!". Ale to neznamená, že prikázanie lásky ruší všetky ostatné prikázania, alebo že jeho spĺňanie oslobodzuje od dodržiavania ostatných príkazov. Takto sa to vôbec nedá chápať, pretože každé prikázanie s príkazom lásky čo najužšie súvisí. V každom prikázaní sa totiž človek nakoniec stretáva s vôľou Boha, ktorý je sám Láskou a ktorý chce, aby človek miloval jeho i blížnych. Zákon a jeho prikázania chcú a majú slúžiť láske tým, že budú ľuďom na ceste lásky pomáhať. (Limbeck, M.: cit. d., s. 225.) Ježiš nám dáva smer, akým sa má uberať celý náš život. Ako vytvárať vzťahy medzi sebou, že sa máme milovať. Milovať sa navzájom znamená prejavovať si lásku. Ako ale chápať slovo láska? O slove láska už čosi vieme - je to čosi v nás a znamená to ochotu rozdeliť sa s tým, čo je dobré, čo je mojím vlastníctvom. Svätý Pavol opísal lásku veľmi pekným hymnom, v ktorom predstavuje vznešené hodnoty lásky. Nech človek čokoľvek vie, nech čokoľvek má, nech čokoľvek znamená, keď nemá lásku, o ktorej vydal svedectvo Kristus, nie je ničím. Je iba cvendžiacim kovom a zuniacim zvoncom. Láska je trpezlivá, dobrotivá, láska nezávidí, nie je sebecká, všetko vie zniesť a mnoho ďalších hodnôt charakterizuje lásku. Keby človek odmietol tieto hodnoty lásky a hľadal by šťastie, šťastie by minul práve v tej chvíli, keď by zanechal lásku.
      Azda najkrajšou analógiou lásky je manželská láska. Dvaja sa stávajú jedným telom, aby sa mohli obdarúvať dobrom, ktoré v sebe majú, aby sa navzájom dopĺňali. Láska, ale nesmie ostať len pri citoch, ak má byť pravou, musí smerovať do hĺbky. Len vtedy vie všetko zniesť, všetky útrapy pretrpieť. Manželská láska je takto verným zobrazením Kristovej lásky k Cirkvi. Pravá láska zahŕňa v sebe dokonalú jednotu medzi manželmi. O to sa musia manželia snažiť celý život. Jedine v spoločnom úsilí je možné si zachovať lásku. Keď začne jeden z partnerov čakať na druhého, aby najprv ten druhý vyšiel v ústrety a až potom sa mu budem odplácať, nastupuje zištnosť. Takýto prístup je narúšaním súladu v každej oblasti manželského života. Dôsledky sú často veľmi žalostné. Možno ešte určitý čas sa ten druhý bude obetovať, ale stály egoizmus partnera toho druhého znechutí. Začnú jeden na druhom hľadať chyby, miesto šťastia toho druhého začnú hľadať svoje vlastné uspokojenie a vlastné pohodlie. Manželstvo je akýsi spoločný výstup, kde musí jeden druhého podopierať, jeden druhému poslúžiť, prijať obetu. Ako sa zlato skúša ohňom, tak sa láska skúša práve v obetovaní sa jeden druhému navzájom a v spoločnom obetovaním sa deťom. Len tam, kde je láska, je možné prijímať ovocie a ono bude tým krajšie, čím s väčšou láskou bude pestované. Lebo ako sa záhradník stará o svoj strom také bude jeho ovocie.

PAR:       Milí jubilanti. Prežili ste spolu už 50 rokov spoločného života. Celých 50 rokov prejavov vzájomnej lásky, odpúšťania. Je to omnoho viac, ako mám ja, či ešte mnoho iných kňazov. A práve preto vám patrí naša úcta a uznanie, práve preto vám patrí láska vašich najbližších. Keby som vám možno položil otázku? Ako je to možné ste si tak verný? Možno vaša odpoveď by bola, že v chvíľach ťažkosti ste si obidvaja spomenuli na sľub, ktorý ste si dali navzájom a vložili ho do svojho vnútra zo slovami že si budete verný, že sa nikdy neopustíte ani v šťastí ani v nešťastí ani v zdraví ani v chorobe, a že sa budete milovať po všetky dni vášho života. Snažili ste sa tento sľub uskutočňovať v každodennom živote a tam vzrastala vaša láska. A táto láska vám priniesla potrebný súlad a šťastie. A len vtedy váš spoločný život napredoval, ak to bolo spoločné úsilie. Iste prišli aj ťažkosti, problémy, no keď ste podopierali jeden druhého, podarilo sa vám i tie ťažké chvíle prekonať a zotrvať spolu. Vzájomne ste si vyrozprávali každodenné problémy, sklamania, ale i radosti, úspechy. Vytvorili ste si správny, príjemný domov, do ktorého ste sa radi vracali uťahaní z práce po neúspechoch, lebo ste si boli vedomí, že vás tam niekto čaká, niekto, komu sa môžete vyrozprávať a ktorý vám bude vedieť pomôcť, alebo aspoň vás vypočuť. A to nie len na začiatku spoločného života, ale i potom, neskôr. A to je istota lásky. Potrebovali ste vzájomnú lásku na celý život. Neskôr sa k tejto vašej pridala láska vašich detí a v zrelom veku života i láska vnúčat. K tomu ale bolo až doteraz potrebné veľa zriekaní sa a obiet. Hovorí sa, že láska sa živí obetami.

MY:       O tom hovorí aj nasledujúca udalosť: Katarína Jagiellová bola ženou švédskeho kráľa Jána Vázu. Keď jej muža uväznil jeho vlastný brat kráľ Erick II., vtedy Katarína Jagiellová ponáhľala sa do Švédska, do Stockholmu a prosila kráľa, aby jej dovolil byť spolu s mužom vo väzení. "Ale, vznešená pani" - zvolal začudovaný kráľ - "či vaša vznešennosť vie, že váš muž nikdy neuzrie denné svetlo? Lebo od toho času ho nebudeme považovať za knieža, ale za vzbúrenca, ktorý sa sprotivil proti kráľovskému majestátu." "Viem, ale to mi je ľahostajné, či je vinný a či nevinný. Ján Váza je môj muž," odpovedala hrdo kráľovná, v ktorej žilách prúdila krv poľských kráľov. Na to sa spýtal kráľ: "Od tej chvíle ako sa stal váš muž vzbúrencom musí znášať svoj trest v žalári a vy vznešená pani nemáte viac voči nemu nijakých záväzkov, ste slobodná." Vtedy Katarína si stiahla z prsta manželskú obrúčku a podala ju kráľovi, aby si ju obzrel vraviac: "Prosím, aby ste si prečítali na tomto prsteni vyrytý nápis." Kráľ dlho obzeral tento symbol manželskej vernosti a vyčítal na ňom nápis: A teda iba sama smrť nás môže rozlúčiť. A tak Katarína išla do väzenia a vytrvala tam 17 rokov po boku svojho muža, pozbaveného slobody. Až po smrti kráľa Erika vyslobodili obidvoch, lebo sa presvedčili o nevinnosti kniežaťa Jána Vázu, ktorého teraz povolali na trón. Všetko sa pominie, len láska zostane. Lebo aj v dnešnom svete sa môžeme stretnúť so slovom láska. Koľkokrát je láska skloňovaná v televízii, rozhlase, v reklamách a umeleckých dielach. Mohli by sme povedať, že svet je dnes preplnený láskou. Ale je to naozaj tak? Nemecký pastor Wilhelm Busch spomína na jednu príhodu zo svojho života:
      Sedel som pri písacom stole, aby som napísal výklad k Hymnu na lásku sv. Pavla. Toto slovo mi pripadalo ako jasný slnečný lúč. Práve som rozmýšľal, ako by som mohol povzbudiť svojich poslucháčov, aby to skúsili s láskou, keď pri domových dverách niekto zazvonil. Prenikavé zvonenie ma vytrhlo z myšlienok. Bol som sám doma. Musel som teda ísť otvoriť. Akási zmoknutá žena zavrela svoj dáždnik a povedala: "Chcela som ísť vlastne k ľuďom, ktorí bývajú hore." "No, tak choďte," odpovedal som podráždene, "ja vám predsa nebránim!" Usmiala sa: "Zdá sa, že tam nie sú doma. Nikto neotvára." Pokrčil som plecami. "Tak radšej pôjdem," povedala, rozprestrela dáždnik a odišla. Pohoršený nad tým vyrušením pobral som sa opäť k písaciemu stolu. Kdeže som to prestal? A potom ma to zasiahlo ako úder blesku: "Láska je dobrotivá." Tu som to mal! Ako krásne sa dá o láske písať, hovoriť a teoretizovať, ale - tá zmoknutá žena pri dverách! A tí zlí susedove chlapci! A kolegovia! A... a...! Wilhelm Busch uzatvára svoju príhodu: Toto slovo nie je peknou morálkou, ale súdom nad naším životom, obžalobou proti nášmu nebožskému spôsobu. Robí z nás hriešnikov, ktorí potrebujú odpustenie a Ducha Svätého, aby obnovil ich lásku (Busch, W.: 356 x On, Bratislava 1990, s. 166.).
      Naozaj, ako ľahko sa o láske hovorí. Ale ako ťažko sa nám niekedy konajú skutky, ktoré o láske svedčia. Akú námahu musíme vynaložiť na to, aby sme pomohli blížnym. A predsa stále dokážeme hovoriť o láske. Láska je základom a spojivom všetkých prikázaní, ktoré nám dáva Boh. Preto aj lásku máme od neho. Nie je naším vlastníctvom. Láska je Božím darom, o ktorý treba prosiť a starať sa o neho. Je to dar, ktorý rozdávaním neubúda, naopak, čím viac ju rozdávame, tým viac rastie. A čím väčšiu lásku máme, tým menej bude vo svete len "umelecká". I keď prídu ťažkosti vzájomným porozumením sa dokážu prekonať. Hľadajte vždy súlad. A my, bratia a sestry, aby sa im v plnení tejto náročnej úlohy darilo aj naďalej, pomáhajme im v ich potrebách, či už vecne, alebo modlitbami. Nech pocítia i títo jubilanti, že im žičíme v ich osobnom šťastí, za ktorým sa spoločne vydali už pred päťdesiatimi rokmi.

ADE:       Dopravné značenie na ceste je dôležité, aby sa zabezpečila plynulosť a bezpečnosť na cestách. Ale nemala by zmysel, ak by jednotlivé značky neboli jednotne určené a spoľahlivo vysvetlené, a ak by nebol nik, kto by kontroloval a usmerňoval dodržiavanie dopravných predpisov a správanie na cestách. Takto aj naše "dopravné značenie" na ceste do večnosti potrebuje niekoho, kto by ho vysvetľoval, usmerňoval a riadil. A tým je láska, láska, ktorá je od Boha, ktorá je základom všetkých prikázaní a ktorá sa nimi aj sama riadi. Preto prosme Boha, aby sme všetci zjednotení v jeho láske, správne chápali jeho vôľu v prikázaniach, v každodennom živote. Prosme ho o väčšiu lásku, o lásku manželskú, o lásku k blížnym i o lásku k nemu samému. Amen.
20.06.2003 | Čítanosť(2016)
Téma: Radosť / Jn 15, 9-11
12.06.2003 | Čítanosť(2604)
Jn 15, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(2286)
Jn 15, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet