21.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Európa je na úpadku, lebo stratila Krista.

~Dostojevský ~

11.03.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť972 reakcie0
(Share 258 1)


Téma: Odpustenie / Pokoj / Jn 20, 19-31

Homília

      Praha – Ruziň.
      Je 21.4.1990, krátko pred 11. hodinou dopoludnia. Z lietadla talianskych aerolínií Alitalia zostupuje na pôdu ČSFR posol mieru a pokoja, pápež Ján Pavol II., hlava katolíckej Cirkvi. Kľaká si a bozkáva zem, po ktorej dva dni chce kráčať s nami, bratmi a sestrami, ku ktorým prináša najväčší odkaz toho, ktorého zastupuje tu na zemi, Ježiša Krista.
      Je to odkaz a zároveň aj pozdrav.

      Ján evanjelista nám ho pripomína v dnešnom evanjeliu, keď sa Pán Ježiš stretáva so svojimi apoštolmi po svojom zmŕtvychvstaní.
       „Pokoj vám!“ (Jn 20,19).
      V tú noc, keď sa narodil Ježiš Kristus, zástupy anjelov spievali nad Betlehemom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Hneď po zmŕtvychvstaní, keď sa stretáva so svojimi učeníkmi, znova opakuje slovo pokoj: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19). Anjeli prajú pokoj pri narodení a dnes zas Pán Ježiš. Zmŕtvychvstalý nepraje nám bohatstvo, moc, slávu, dlhý život, ale pokoj. V liturgii svätej omše, ale i v iných obradoch, kňaz oslovuje svojich veriacich: Pokoj s vami. Alebo: Pokoj vám. Keď sa pripravujeme na prijatie eucharistického Krista, po treťom zvolaní – Baránok Boží – pridávame: Daruj nám pokoj. Keď kňaz ide navštíviť chorého, pri vstupe do domu prítomných pozdraví: Pokoj tomuto domu a všetkým, čo v ňom bývajú. Keď sa lúčime s našimi zosnulými, nova sa modlíme: Nech odpočívajú v pokoji. Amen. Pri týchto slovách nás môže napadnúť otázka:
      Prečo sa toľko hovorí o pokoji?
      Najuspokojivejšiu odpoveď dáme, keď povieme: Náš Boh je Bohom pokoja. Apoštol Pavol o tom napísal: „ ...veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“ (1 Kor 14,33). Tento Boh pokoja nás stvoril, aby sme žili, pracovali a zomreli s pokojom v duši. Len vtedy nás môže Boh pokoja prijať do svojej slávy.

      Text, ktorý si rozoberáme, chce v nás zapustiť korene a právom sa môžeme pýtať: Kde nájsť ten pokoj? Pán Ježiš nám poukazuje na deti: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18,3). Vieme, že v čistých detských srdciach nenájdeme pýchu či iný hriech. Duša dieťaťa je čistá a pokorná. Z takého dieťaťa priam cítiť pokoj.
      Malý chlapec prijal prvýkrát Pána Ježiša vo sviatosti Eucharistie. Bol veľmi chorý. Rehoľná sestra, ktorá ho na túto chvíľu pripravovala, sa ho spýtala: – Čo urobíš, keď prídeš do neba? – Chlapec odpovedal: – Čo urobím? Hodím sa do náručia Pánu Bohu! –
Je to krásna odpoveď. Cítime z nej čistotu a pokoj duše, ktorá sa pripravuje na večnosť. Nedá sa opísať, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
      Slovo pokoj, mier, pace, mír, pax, bene, pokoj sa vyslovuje aj so slovom vojna. Veľká škoda. Boh vojny nestvoril. Vojny vymyslel človek, ktorý ako jediný z diela stvorenia Boha je schopný postaviť sa proti Bohu. Keď bol pápež Ján Pavol II. vo februári 1981 v Japonsku, navštívil aj Hirošimu, kde bola zhodená prvá atómová bomba. V spomienke na 6. august 1945 sa obrátil v desiatich jazykoch na celý svet s výzvou: Svet zabudol? Kedy nastane pokoj medzi národmi? My tu ale hovoríme o pokoji duši, ktorý je tiež veľmi ohrozený. Prečo? Preto, lebo sa stále hreší. Pripomeňme si zásadnú pravdu, že hriech ešte nikoho neurobil šťastným, nič dobré nepriniesol človeku. Prečo?
      Porovnajme si to. Ryba je stvorená pre život vo vode. Môžeme jej ponúknuť čokoľvek na svete, ale keď jej nedáme vodu, ryba bude nešťastná. Potrebuje vodu, pre ktorú bola stvorená. Človek bol stvorený pre Boha, a preto môže človek jedine v Bohu nájsť svoje šťastie. Hriech môže na chvíľu omámiť, potešiť, ale pritom oberá človeka o Boha. Je to zlodejstvo, zbojstvo, banditizmus. Takto by sa patrilo nazvať hriech. Najväčším nešťastím je, že my nechceme hriechu porozumieť. Spomeňme si na pád anjelov pod vedením Lucifera. Postavili sa proti Bohu. Vtedy Boh poslal neposlušných a pyšných vzbúrencov do pekla. Uvedomme si, že za jeden jediný hriech boli odsúdení na celú večnosť. Prečo takýto hrozný trest? Preto, lebo hriech je najväčšia urážka Boha, hriech má v sebe nekonečnú zlobu. Náš rozum si to často neuvedomuje. Hriech bol a je tajomstvom neprávosti. Po anjeloch páchajú hriech aj naši prarodičia. Čo im chýbalo? Tak dobre im bolo v raji. Mali posväcujúcu milosť, boli Božími deťmi. Nepoznali utrpenie a nemali poznať ani smrť... Ten, čo nenávidel Boha, závidel ľuďom a snažil sa ich odtrhnúť od Boha. Neposlušnosťou prišli o všetko. Boli vyhnaní z raja, spoznávajú čo je bolesť, utrpenie a nakoniec i smrť. Následky tohto hriechu prechádzajú na celý svet, na všetok ľud. Hrozné nešťastie. „ ...skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech...“ (Rim 5,12), napísal to svätý Pavol.
      Čo je ďalej? Dnes už vieme. Boh dovolí, aby jeho Syn prišiel medzi ľudí. Na Golgote pribitý na kríž, vyzdvihnutý medzi nebom a zemou zomiera pre hriech človeka. Musela sa preliať krv Boha, ktorý sa stal vo všetkom podobný ľuďom okrem hriechu, aby sa pre ľudí znova otvorila cesta tam, kde Boh chcel už z raja previesť svoje vrcholné stvorenie človeka. Dostaneme sa tam? V tom sa nám pokúša zabrániť diabol a tiež naša ľudská prirodzenosť, ktorá po spáchaní dedičného hriechu veľmi oslabla a je náchylná k zlu. Pán Ježiš o tom vie; vidíme to z dnešného Evanjelia, kde nám ponúka ten veľký dar, ktorý skrýva potrebnú milosť, na ktorý poukazuje slovami: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22–23).

       Vieme, že tieto slová majú pre nás nesmiernu hodnotu. Tento výrok Pána Ježiša bol povedaný veľmi vážne. Pán Ježiš vedel, čo hovorí. V tej chvíli videl Pán Ježiš naše spovednice a videl milióny ľudí, ktorí čakajú na svoj čas, aby si pokľakli a s pokorou sa vyznali zo svojich hriechov. Odchádzame od tejto sviatosti, aby sme sa stali novými ľuďmi. Vieme, že toto stretnutie s Bohom vo sviatosti zmierenia prináša pokoj. Je to zvláštna vec. Vieme, že je rôzny prístup nás ľudí k tomuto daru Pána Ježiša. Pre jedných je to úžasný problém, ťažkosť, niečo, čo niektorí vedia odsúdiť, vysmiať sa z toho, odkladajú na roky, či podceňujú a nepripravia sa na to dôstojne tak, ako sa patrí. Na druhej strane pre mnohých, a verím, že je to drvivá väčšina, je to úžasný dar dobroty Pána Ježiša, že je to dar darov. Slová – pokoj vám – ktoré povedal po svojom zmŕtvychvstaní Pán Ježiš svojim apoštolom, dnes znova oslovujú aj nás. V tomto pozdrave vidíme návod, kde hľadať nápravu a posilu vo svojom živote, kde nájdeme znova to, čo sme si neopatrnosťou vedome a dobrovoľne spáchaním hriechu stratili, pokazili... Jedine vo sviatosti zmierenia môžeme získať ten pravý pokoj. Spokojné a čisté svedomie je jediná vstupenka do radostnej večnosti, ktorú nám pripravil Boh Otec, pre ktorú zomrel Boží Syn a ku ktorej nás posilňuje Duch Svätý. V mene Najsvätejšej Trojice sa nám dostáva od Kristovho zástupcu tu na zemi v osobnom stretnutí s kňazom odpustenie. Dnes, keď svojím pozdravom chce Pán Ježiš nám do sŕdc nášho života vložiť svoj dar lásky, mali by sme si nájsť čas a poďakovať sa za tento dar sviatosti zmierenia.
Jedna žena si spomína, ako sa pri návšteve baziliky svätého Petra v Ríme chcela vyspovedať.       Vošla do spovednice, na ktorej bol text, že sa spovedá po španielsky a taliansky. Po vyznaní svojich hriechov, neverí vlastným ušiam. Počuje slová Svätého Otca – Jána Pavla II.!
      Áno, aj pri svojom zaneprázdnení si Svätý Otec občas nájde čas a sadne si do spovednice, aby prijal vyznanie svojich bratov a sestier. Vieme, že každý kňaz, pápež i mladý, práve vysvätený kňaz, môže sprostredkovať tento úžasný dar Pána Ježiša, ktorý po svojom zmŕtvychvstaní dal cez apoštolov všetkým nám až do konca sveta. Uvedomujeme si, že to nie kňaz nám odpúšťa hriechy, ale cez jeho ústa nám odpúšťa Pán Ježiš. Dnes sme si pripomenuli, že láska Pána Ježiša k nám neskončila na kríži. Na kríži Pán Ježiš potvrdil svoje slová: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Po svojom zmŕtvychvstaní, keď uzmieril Otca svojou smrťou za nás, za naše hriechy, dáva nám návod, ako si máme počínať, aby sme vo svojom živote šťastlivo prešli do večnosti. Na tejto ceste máme vidieť neodškriepiteľne aj sviatosť zmierenia. Kto si myslí, že sviatosť zmierenia je len pre starých a chorých, pre deti a ženy, ten by sa mal v takýchto úvahách čo najskôr zastaviť, čo najskôr pokľaknúť a dať si svoju dušu do poriadku v pokore vo sviatosti zmierenia.

      Dnes prebieha návšteva Svätého Otca v našej krajine. Táto udalosť je historická. Je to 46 cesta Svätého Otca v zahraničí. Pri tejto svätej omši pristúpia státisíce ku sviatosti zmierenia a sviatosti Eucharistie. Slová Pána Ježiša – pokoj vám – nech sú pre nás heslom nielen dnešného dňa, ale i spomienkou a mementom na celý náš život z tohto dňa. Amen.


      Inšpirácie: Inšpirácie Jn 20, 19-31
      Kartotéka: Odpustenie / Pokoj / Jn 20
24.04.2004 | Čítanosť(2278)
Téma: Odpustenie / Jn 8, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2049)
Jn 20, 19-31
23.08.2003 | Čítanosť(2044)
Odpustenie
19.08.2003 | Čítanosť(1758)
Pokoj


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet