24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vo všetkom, čo robíš, pamätaj na koniec! Ako obstojíš pred prísnym sudcom, pred ktorým niet tajnosti, ktorého nemožno uzmieriť darmi a ktorý si nevšíma výhovorky.

~Kempenský ~

09.03.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1098 reakcie0
(Share 232 0)


Téma: Zvestovanie Pána / Lk 1, 26–38

Homília

      Nie je príklad ako príklad. V našom okolí môžeme nájsť mnoho povzbudivých príkladov pre duchovné napredovanie. Medzi tých, ktoré nám dnes dávajú zvláštny príklad vernosti a lásky k Bohu, patria aj rehoľné sestry – Dcéry kresťanskej lásky – ktoré ľudovo u nás voláme vincentky.
      Zakladateľ týchto sestier, svätý Vincent de Paul, im dal do vienka čosi zaujímavé. Bola to doba veľmi nepriaznivá pre duchovný život. Je to prelom 16. – 17. storočia vo Francúzsku. Vojnové nepokoje, materiálna a duchovná bieda trápili Francúzsko. Vtedy po mnohých negatívnych skúsenostiach oslovil pán Vincent mladé dievčatá, či by mu nechceli pomôcť v tých najťažších podmienkach. Vedel o ťažkostiach, čo ich čakajú. Práca medzi galejníkmi, vo väzniciach, v sirotincoch, medzi spodinou a ľudskou biedou vyžadovala nadľudské obete. Povedal im, že ich kláštorom budú dediny a mestá. Ulice budú kláštornými chodbami. Farské kostoly kláštornými kaplnkami. Šaty budú nosiť ako ženy tej doby a kraja. A tak Vincent počítal s tým, že pre veľké ťažkosti mnohé sestry to nevydržia. Nebolo by správne ich zaväzovať na celý život sľubmi čistoty, chudoby, poslušnosti a starostlivosti o chorých, starých a opustených. A tak určil a cirkevná vrchnosť mu to schválila, že tieto sestry skladajú sľuby len na rok, a to po dôkladnej príprave. Každý rok na sviatok Zvestovania Pána, čiže dnes, obnovujú svoje sľuby.
      V tom vidíme veľkú Božiu lásku. Pripomeňme si aj my slová anjela, ktoré povedal Panne Márii:
      „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1,30).
      Text je pomerne známy. Vovádza nás do atmosféry Vianoc v adventnej dobe a tiež v dnešnú slávnosť v pôstnej dobe do veľkonočnej atmosféry.
      Boh cez anjela Gabriela oznamuje zvláštne posolstvo. Boh potrebuje ženu–matku, ktorá umožní vziať si telo Bohu–človeku, bohočloveku z jej lona. Mária je tá, ktorú si Boh–Ježiš od večnosti vyvolil za svoju matku. Anjel ju osloví: Chaire kecharitomene – raduj sa, plná milostí. Mária má dôvod k opravdivej radosti. To je milosť a zároveň veľké vyznačenie. Ona, požehnaná, jediná medzi ženami, môže priamo zasiahnuť svojím materstvom do dejín vykúpenia. Mária dala svoj súhlas. Boh cez Ducha Svätého mohol v jej lone vykonať zázrak, že jej dieťa, Boh–Ježiš, sa počal bez prispenia muža.
      Udalosťou si pripomíname význam ľudského súhlasu v našom vykúpení. Slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38) sú oslovením dnešnej doby pre každého z nás.
      Boh chce spasiť každého človeka. A predsa, sme svedkami, že zabúdame, ale aj neprejavujeme záujem o spásu svojej duše. Stáva sa, že sú aktuálne aj slová, ktoré anjel povedal Panne Márii: „Neboj sa!“ (Lk 1,30). Áno, pod vplyvom ľudských slabostí, nedostatočnej dôvere voči Bohu, človek má strach sa celý a celkom odovzdať Bohu. A predsa od každého z nás Boh neočakáva a nežiada niečo nad naše sily. Preto nám dáva aj svoju matku za vzor, ako plniť vôľu Božiu.
      V hlbokom pôste výzva – nebojte sa – znie ako ranné svitanie po ťažkej noci. Tak aj Svätý Otec Ján Pavol II. svojou knihou Prekročiť prah nádeje nás vyzýva nebáť sa vykročiť na pravú cestu, ktorou je Ježiš.
      Príkladné jednanie vidíme na správaní Panny Márie. Bez toho, aby jej bolo povedané, že sa má ponáhľať do hornatého kraja k príbuznej Alžbete, Mária koná. Boh si od nás praje, aby sme boli veriaci činu. Preč s pasivitou, vypočítavosťou, lenivosťou či vyčkávaním! Boh chce, aby tí, čo uverili jeho slovu, vedeli sa zaangažovať vo veci svojej spásy. Podarí sa nám splniť vôľu Božiu? Podarí sa nám odstrániť v našom živote hriech?
      Artur Haily v romáme Letisko rozpráva o dramatickej udalosti z leteckej dopravy. Lietadlo sa počas letu pokazí. Podnikajú sa všetky možné až nemožné veci len preto, aby sa cestujúci dostali šťastne na zem. Film predstavuje, ako sa mnohým zainteresovaným záchrana ľudí podarí.
      Podarí sa aj nám zachrániť si dušu, ktorú sme poznačili vedome a dobrovoľne hriechom? V boji s našimi hriechami a slabosťami nie sme sami. Máme si navzájom jeden druhému pomáhať. Modlitba, pôst, skutky kresťanského milosrdenstva, ale aj osobný príklad, slovo povzbudenia, napomenutia, rada, to všetko je dôležité pre našu spásu. Ba ešte viac. Boh–Ježiš nám dáva svoju matku na pomoc v našich slabostiach. A napokon Ježiš sám zomiera za naše hriechy. Je potrebné si pripomenúť, aby jeho umučenie a smrť neboli zbytočné. Je čas viac vo svojej duši byť otvorený pre Boha. Aby sme raz právom nepočuli výčitku na celú večnosť, že sme nevyužili možnosti, ktoré mám vo svojej láske daroval Ježiš.
      Pôstna doba vrcholí. Nápisy na vežových hodinách, vežiach, náhrobných kameňoch a vstupných bránach nás oslovujú.
      Na vežových hodinách v Antole čítame: Sunt et erunt, gressu pasuque tes: una tamen verient, quae titbi dicet: abi. – Sú a budú hodiny bez kroku a chodu, ale príde jedna, ktorá ti povie: Odíď.
      Na náhrobku v Banskej Štiavnici je napísané: Taumquam migraturus hagita. Cura, non quam diu vivas, sed ut bene... Sum quod eris? – Ži ako na odchode. Staraj sa o to, aby si dobre žil, a nie, aby si dlho žil. Sám čím budeš?
      Maliar Murilla v Seville má na hrobe nápis: Vive moruturus! – Ži s vedomím, že zomrieš!
      Pápež Urban XII. má nápis na hrobe: Hic iacet pulvis, cinis et nihil. – Tu leží prach, popol a nič.
      V hovorni karmelitánskeho kláštora vo Florencii je nápis: Spomeň si, že nemáš viac okrem jednej duše, že nemáš viac ráz zomrieť okrem jedného razu a nemáš viac okrem jedného krátkeho života. Pamätaj na to a zanecháš mnohé veci stranou.
      Cítime, že v týchto slovách sa objavuje potreba odpovedať vo svojom živote, ako odpovedala Panna Mária anjelovi: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1,38). Preto aj od nás môže Boh vziať ďalšiu príležitosť navrátiť sa k nemu.
      Mohli by sme to vyjadriť aj takto:
      Predstavme si jeleňa, ako sa pasie na krásnej lúke. Chce sa ešte napiť a odpočinúť si, keď vtom niekde v diaľke počuje výstrel. Zodvihne hlavu a pozorne počúva. Nič nepočuje. – Nič mi nehrozí, – povie si jeleň a ide k vode. Myslí len na svoje potreby tela. V tom počuje druhý výstrel, ale už blízko. Zastaví sa a reakcia sa opakuje. Skočí do húštiny. Pozerá, ale poľovníka nevidí. Keď po chvíli nebezpečenstvo sa neopakuje, poberie sa k vode. Vtedy zaznie tretí výstrel. Náš jeleň trafený do srdca a zaliaty vlastnou krvou padá do zelenej trávy.
      Tak je to aj s človekom. Prvý výstrel je choroba. Slabé pichnutie pri srdci a slová, ktoré vychádzajú kdesi zvnútra: Zmeň svoj život. Zanechaj... a človek pocíti povinnosť zanechať určitý hriech, návyk, zlozvyk, chybu. Po čase na pichnutie pri srdci zabudne a utíši hlas svedomia. Príde druhý výstrel. Smrť blížneho. Náhla a rýchla, bez rozlúčenia. Svedomie volá: Zmeň sa! Tretí výstrel, tretie napomenutie už nemusíme počuť ušami. Postavíme sa pred Boha. Zostane po nás majetok, peniaze..., ale duša sa postaví pred Boha prázdna. To iste nikto z nás nechce a nepraje ani druhému. A predsa, je to častá realita.
      Dnešný sviatok je vážne memento pred sviatkami nášho vykúpenia. Je správne, keď si vážne uvedomujeme: Môžu byť posledné! Ešte sa ich nemusíme ani dožiť. Práve preto je potrebné konať nie až na Veľkú noc, nie až po veľkonočnej spovedi, zajtra, ale teraz, a to hneď. Boh očakáva od nás odpoveď ako od Panny Márie. Nenúti nás povedať odpoveď v zhode s jeho vôľou. Je krásne, keď plníme jeho vôľu, a to ako ľudia slobodní a rozumní, ľudia, ktorí veríme vo večný život a vo vzkriesenie tela.
      Máme mnoho povzbudivých príkladov. Vieme, že Boh aj cez udalosti a ľudí nás učí verne prijímať jeho učenie. Tak ako svätý Vincent de Paul pripravil svoje sestry – Dcéry kresťanskej lásky na vážne poslanie, a správne urobil, tak aj my všetci, ak si správne uvedomujeme význam svojho duchovného zaangažovania uznávame, že sa to vyplatí. Amen.

      Inšpirácie: Lk 1, 26-38
      Kartotéka: Lk 1
12.06.2003 | Čítanosť(2812)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2589)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2528)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet