23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Keby sme dali človeku všetku nádheru sveta, načo by mu to bolo, ak by nemal priateľa, ktorému by o tom povedal?”

~CATHERINE E. GOETHEOVÁ~

09.03.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1168 reakcie0
(Share 276 1)


Téma: Veľký piatok / Mt 27, 1-38; Lk 23, 39-43; Mt 27, 39-54; Jn 19, 31-37; Mt 27, 55-61

Homília

      Veľký piatok! Jeho veľkosť označil už sv. Ján vo svojom evanjeliu slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
      Vo Veľký piatok, o tretej hodine popoludní, zomrel na kríži Boží Syn, Ježiš Kristus. Zomrel najpotupnejšou smrťou, ktorá bola vtedy na Východe vyhradená pre otrokov, buričov a zločincov. Toto si žiadali vodcovia židovského národa pre svojho Mesiáša. Pre židov to bol dôvod na „pohoršenie“ a pre pohanov na posmech – ako to napísal sv. Pavol (porov.: 1 Kor 1, 23).
      Kristus prijal túto strašnú smrť, aby nás vykúpil a spasil. Bola to tragická smrť, ale vo svojej podstate bola aktom lásky – najvyšším výrazom lásky. Boží Syn splnil plán spásy Boha Otca o vykúpení ľudstva.
      Keď si spomíname na toto umučenie a smrť nášho Pána, obvykle opakujeme, že Krista zradil Judáš, zaprel Peter, odsúdil Pilát, vysmievali sa mu hrubí sluhovia a na kríž pribili rímski vojaci. Včera večer pri čítaní o Kristovom utrpení sme počuli niekoľkokrát: „Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov“ (Mt 26, 56, a i.).
      Pravými zodpovednými za odsúdenie Krista na smrť, jeho pravými katmi – sme my. Všetci stojíme s našimi hriechmi pozdĺž krížovej cesty od Olivovej záhrady až na Golgotu. Nikto z nás sa nemôže považovať za vyňatého z ukrutnej tragédie na Golgote. Nikto nie je iba divákom, pozerajúcim sa – ale všetci sme zodpovední, všetci sme priamo zainteresovaní do tejto strašnej udalosti.
       „Za mene terpil ty, za mene ty raspjalsja; za hrichi moji, pro vinu moju, ubiti ty dalsja“, spievame v jednej našej pôstnej piesni.
      V 16. storočí v talianskom Miláne pustošil mor. Sv. Karol Boromejský bojoval proti tomuto hroznému pustošeniu ľudí všetkými prostriedkami. Keď videl, že nič nepomáha, vyšiel verejne na námestie bosý, a s povrazom na krku zvolal: „Pane, zasiahni mňa, ale ušetri môj ľud.“ Jeho životopisec dodáva, že mor prestal.
      Zväčšíme túto scénu a hlavnú postavu!
      Namiesto milánskeho ľudu si predstavme celé ľudstvo, namiesto Karola Boromejského – Ježiša na kríži. Pilát ani nevedel, ako presne povedal, keď ukázal pred židmi na Krista: „Hľa, človek!“ (Jn 19, 5). Hľa, toto je ten človek, náhradník za hriešnikov všetkých čias a končín!
      Veľký piatok si preto bez kríža nemožno predstaviť. Kríž – nástroj hrozného mučenia – ktorý sa stal pre židov na pohoršenie (porov.: 1 Kor 1, 23).
      V Starom zákone čítame, že počas putovania židov po púšti Mojžiš dal zhotoviť medeného hada a zavesil na vysoký stĺp. Spravil to na Boží príkaz. Keď jeho ľud na púšti uhryzli jedovaté hady, každý, kto naň pohliadol, zostal nažive.
      Podľa exegétov bol to predobraz Krista, vyzdvihnutého na kríži. „Je v tom symbolická správa. Človek, ktorý s vierou hľadí na Kristov kríž, zostáva nažive“ (Ján Pavol II., 1982). Tak nás vyzýva Cirkev, keď v jednej pôstnej piesni spievame: „Pozri zbožný kresťan, na presväté telo, na ňom telo Krista, za nás v mukách pnelo. Vzácny je nám presvätý kríž, lebo na ňom zomrel Ježiš.“
      Teda pozrime sa dnes znovu, vo Veľký piatok, na drevo kríža, na ktorom za nás, pre naše hriechy, zomrel Ježiš Kristus.
      Po vojne, roku 1946, sa vraj stala v Juhoslávii táto príhoda. Istá juhoslovanská žena bola hospitalizovaná na pôrodníckom oddelení nemocnice v Rijeke. Len čo zbadala nad svojím lôžkom kríž, žiadala, aby ho ihneď odniesli, lebo nechce, aby ho uvidelo jej dieťa, ktoré sa jej malo narodiť. Po narodení dieťaťa jej primár povedal: „Bola ste vypočutá, ale nie odo mňa. Váš syn sa narodil slepý!“
      Táto strašná, až krutá udalosť nám stále pripomína túto skutočnosť kríža. Kríž bude stále na pohoršenie, na posmech – keď ho mnohí nechcú mať na stenách svojich domovov, keď ho váľajú po cintorínoch... Ale pre tých, ktorí v neho uverili, je Božou mocou.
      Hľaďme preto na kríž ako na Božiu silu, ktorou sme na kríži boli vykúpení z hriechov a mohli sa znovu volať Božími synmi a dedičmi nebeského kráľovstva.
12.06.2003 | Čítanosť(2437)
Mt 27, 1-10
12.06.2003 | Čítanosť(2417)
Mt 27, 57-66
12.06.2003 | Čítanosť(2380)
Mt 27, 32-56


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet