18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Poďakovať sa je pre malé duše ťaživým bremenom, pre ušľachtilé srdcia sa stáva potrebou.”

~GEORG CHRISTOPH LICHTENBERG~

09.03.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť825 reakcie0
(Share 186 0)


Téma: Kvetná nedeľa / Jn 12, 1-18

Homília

      Veľký týždeň sa začína spomienkou na víťazný vstup nášho Pána do Jeruzalema. Na skromnej oslici vošiel do mesta v sprievode jasajúceho zástupu: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom...“ (Jn 12, 13). Svätý evanjelista Lukáš poznamenáva, že farizeji vtedy žiadali Krista, aby zakázal apoštolom takto ho oslavovať (porov.: Lk 19, 39).
      Kristus však neprišiel založiť pozemské kráľovstvo, ale prišiel zachrániť duše a hlboko ľutuje, že to nechápu ani tí, ktorí ho nasledujú a vyhlasujú, že chcú s ním zdieľať jeho osud. Preto sú pozoruhodné slová, ktoré vtedy Kristus povedal: „Hovorím vám: ak oni budú mlčať, budú kričať kamene“ (Lk 19, 40).
      Kristus teda prijal túto oslavu, vonkajšie svedectvo, ktoré mu vtedy vzdali obyvatelia Jeruzalema. Toto svedectvo dolieha aj na nás ako symbol. Kristus je medzi nami už 2000 rokov. Je naše svedectvo vždy verejné, odvážne a úprimné?
      Človek, ktorý je zložený z duše a tela, musí oslavovať Boha – s dušou a telom. Vonkajší kult nie je iba povinnosťou, ale aj potrebou.
      Istý ateista - teda človek, ktorý je proti Bohu – zakázal svojej manželke chodiť do chrámu. Žena ho poslúchla. No ich malý syn ochorel a žiaden lekár ho nedokázal vyliečiť. Žena sa trasie, stráca zmysly, nemôže vydržať. Postaví v dome malý oltárik, postaví na ňom obrázok Panny Márie a zažne pri ňom sviečky. Muž videl, ako matka v plači dvíha k Panne Márii zomierajúceho syna.
      Náboženstvo bez vonkajšieho prejavu, kultu, zvetráva a čoskoro zanikne. Kto si myslí, že mu stačí ctiť si Boha iba v duchu – teda nebude chodiť do chrámu a verejne ho oslavovať – čoskoro si ho nebude ctiť – ani v duchu, ani v tele. B. Pascal hovorí: „Kto sa chce tváriť ako anjel, veľmi rýchlo dopadne ako beštia.“
      Vonkajší prejav úcty k Bohu je povinnosťou, aby sa vo veriacich prázdnota nenaplnila bezbožnosťou.
      V evanjeliovom príbehu zástupy učeníkov zvelebovali a chválili Boha za vykonané zázraky: Hosanna! Sláva! A to, čo Kristus vykonal, nemožno umlčať.
      A ak je dnes v správaní kresťana niečo divné, tak je to strach, ktorý spútava, keď máme otvorene prejaviť vlastné náboženské postoje. Ľudské ohľady sú pokušením, ktoré číha na každého.
      Je nám zvláštne, ak sa niektorý štátnik verejne prizná k Bohu, alebo sa prežehná, alebo pristúpi k sv. prijímaniu. Je to príklad vernosti Kristovi – v protiklade s mnohými.
      Často sa mladý človek hanbí prežehnať, kresťansky sa pozdraviť, ale za to provokatívne nosí odznak nejakej politickej strany.
      Dievča prestane chodiť do chrámu, lebo ho pokladá za nehodný svojmu postaveniu, ale pritom vešia na seba talizmany a chodí po rady k veštici.
      Muž nechodí do chrámu, lebo kňaz je pre neho pod úroveň, no on namiesto evanjelia berie do rúk stranícke noviny, či nemravné časopisy.
      Prestali sme chodiť na procesie, a začali sme chodiť na manifestácie.
      A stane sa, že keď príde bolesť, spomenieme si na Boha. Najprv ho preklíname, potom ho prosíme o milosť. Najprv sa mu vysmievame, potom sa odvolávame na jeho dobrotu. Najprv ho zradíme, potom ho žiadame o odpustenie.
      Kresťanský život to nie je rozhodnutie sa pre nejaký princíp – to je život. Ak chceme byť dôslední, verní – máme byť aj horliví. Nie je to prisviedčanie – tak, tak – ale presvedčenie. Nie pozlátko, ale skutočnosť.
      Kristova kalvária pokračuje. Pod krížom sa duše rozdeľujú: Za Krista, alebo proti nemu. Mnohí ho sprevádzajú po Getsemanskú záhradu, iní – ako Peter – až na súdny dvor, iní – ako Veronika a Šimon – mu pomáhajú na ceste. No sú aj takí, čo idú až pod kríž. No čím budeme bližšie k trpiacemu Kristovi, tým budeme bližšie aj k oslávenému Kristovi.
      Takto to už naznačil sv. Pavol: „Všetci, ktorí s Kristom trpeli, s Kristom budú oslávení.“
12.06.2003 | Čítanosť(2196)
Jn 12, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2029)
Jn 12, 12-19
12.06.2003 | Čítanosť(1951)
Jn 12, 20-36


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet