|
NA ZAMYSLENIE
|
|
Kto chce byť šťastný, musí ostať doma.
~grécke príslovie ~ |
|
|
|
|
09.03.2005 -
Miron
 850
 0
|
|
Téma: Svätá a veľká nedeľa Paschy / Pascha / Jn 1, 1-17
Homília
AI Istý americký náboženský časopis uverejnil krátku meditáciu Francine M. O´Connorovej. V úvode autorka spomenula príhodu, ktorá ju veľmi oslovila. Jej malá susedka, šesťročná Terezka, ju často navštevovala. Francine jej vždy niečo prečítala zo Svätého písma. Keď raz skončila čítanie state o uzdravení slepého Bartimeja a chcela odložiť Sväté písmo, malá Terezka, plná údivu nad tým čo počula, sa dôrazne spýtala: „A čo sa potom stalo?“ (O'CONNOR, F.: Then What Happened. Ligourian Magazine.)
KE Dnes oslavujeme sviatok sviatkov – Vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista. Na jednej strane sme naplnení sviatočnou atmosférou, ale na druhej strane sa možno pýtame: Môže nám tento dôverne známy sviatok ponúknuť niečo nové?
DI Ako dospelí kresťania si myslíme, že poznáme všetko o Ježišovom živote. Mnohí z nás azda dokážu recitovať naspamäť niektoré časti z evanjelia. Toto vedomie však môže spôsobiť, že stratíme schopnosť údivu nad mocnými skutkami a divmi nášho Boha. A keď sa stratí údiv, či skôr akési nadšenie, stratí sa aj schopnosť nachádzať v Božom slove, v liturgii a modlitbe niečo nové... inšpirujúce.
Skúsme si osvojiť údiv malej Terezky a pýtať sa s ňou: „A čo sa potom stalo?
Ježiš uzdravil muža posadnutého nečistým duchom! A čo sa potom stalo? Ježiš očisťuje malomocných. A čo sa potom stalo? Ježiš lieči ochrnutého. A čo sa stalo potom? Ježiš uzdravuje človeka s vyschnutou rukou. A potom sa čo stalo? Ježiš uzdravuje ženu trpiacu na krvotok. A čo sa potom stalo? Ježiš vzkriesil Lazára z mŕtvych. A čo sa potom stalo?
Ježišovo telo bolo uložené do hrobu. A čo sa potom stalo?
„Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: «Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili»“ (Jn 20, 1-2).
A čo sa potom stalo?
„Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: «Pokoj vám!»“ (Jn 20, 19).
A čo sa potom stalo?
„Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: «Prijmite Ducha Svätého»“ (Jn 20, 20-22).
A čo sa potom stalo?
Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom povedal zhromaždenému zástupu: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová!... Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil... Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci... Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom“ (Sk 2, 14. 22. 24. 36).
A čo sa potom stalo?
„Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení“ (Sk 2, 44-47). A hlásali Božie slovo. Hlásali vzkrieseného Krista. A obrátili svet hore nohami!
PAR A čo sa deje teraz? Aké zmeny koná viera v vzkrieseného Krista v našich životoch? Boh, ktorý nás miluje od večnosti, daroval nám tento pozemský život, aby sme raz mohli spoznať večný život. Každý z nás má však príležitosť vstúpiť už teraz do skúsenosti večného života a konať podľa nej. Ježiš totiž povedal: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si ty poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17, 3).
Spoznať Boha znamená zakúsiť jeho lásku k nám i k všetkým ľuďom tejto zeme. Konať podľa tejto skúsenosti znamená milovať všetkých bratov a sestry, ktorí vstupujú do cesty nášho života. Urobme to a vyprodukujeme veľa dobrého ovocia. Urobme to a budeme naplnení radosťou – radosťou Paschy, radosťou Vzkriesenia, radosťou zo začiatku nového života.
MY Amerhastov zvon je hra, v ktorej britská herečka Júlia Harrisová hrá spisovateľku Emily Dickinsonovú. V prvom dejstve je obecenstvo oboznámené s Emiliným náboženským problémom. Pochádzala z náboženskej, puritánskej, bigotnej rodiny, v ktorej otec bol pánom. Povinné návštevy kostola, povinná denná modlitba, atď. Na to sa do života tejto veľmi citlivej ženy dostáva duch rebelantstva. Začala spochybňovať niektoré spôsoby a zvyky s ktorými vyrastala. Avšak zostala hlboko veriacou ženou. Jej poézia prezrádza citlivé uvedomenie si Božej prítomnosti vo svete a hlboké presvedčenie o veľkom tajomstve života a smrti. Emily Dickinsonová zápasila s pochybnosťami a strachom z Boha a z náboženstva, ako každý z nás, z času na čas. Ale tu prichádza vyvrcholenie hry, kde hovorí: „Som si istá, že žiaden človek nebude skutočne šťastný, pokiaľ nebude schopný povedať: Milujem Krista.“ (McARDLE J.: 150 príbehov pre kazateľov a učiteľov. Bez údajov, s. 31.)
ADE Hľadanie odpovede na otázku malej Terezky „A čo stalo potom?“ nás priviedlo k poznaniu, že prví kresťania „obrátili svet hore nohami“. Dali mu skrze vieru a lásku k Spasiteľovi nádej na krajší svet ako aj perspektívu večného života. Dnešný sviatok nám však dáva aj inú otázku: „Čo sa stane dnes a zajtra v našom živote?“ Ak máme nasledovať konanie prvých kresťanov, ktoré vyvieralo z viery v Ježišovo vzkriesenie, tak aj my by sme mali obrátiť tento svet „hore nohami“, aby sme mu dali novú nádej, nové smerovanie a skutočné šťastie.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
(5115)