25.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nič sa od nás nežiada, čo by bolo nad naše sily. Či urobíš malú vec, alebo veľkú, dostaneš odmenu, ktorá odpovedá vnútornému rozpoloženiu tvojej duše: ak robíš vec v mene Boha uvedomujúc si jeho neustálu prítomnosť, dostaneš prekrásny dar, ktorý ti nikto nemôže vziať. Keď však niečo urobíš preto, aby si sa ukázal a aby si dostal ľudskú slávu, počuj svoj rozsudok od Hospoda: „Veru, hovorím vám: dostali už svoju odmenu.“

~sv. Gregor Nysejský ~

09.03.2005 - Miron
čítanosť944 reakcie0
(Share 207 0)


Téma: Kvetná nedeľa / Jn 12, 1-18

Homília

AI      Človek sa vždy poteší znakom, ktoré zvestujú nástup niečoho nového. Takýmto znakom sú napríklad snežienky, ktoré ako prvé zvestujú príchod jari. I pôrodné bolesti sú takýmto znakom. Sú predsa predzvesťou narodenia nového človeka.
KE      Dnešná nedeľa je podobným znakom. Slávnostná bohoslužba, liturgické texty i ratolesti pripravené na posvätenie – to všetko nám hovorí, že už blízko je tá chvíľa, na ktorú sa už dlho pripravujeme: Slávne Kristovo vzkriesenie.
DI      No napriek všetkým týmto znakom sa ešte stále nachádzame na ceste sprevádzania nášho Pána ku Golgote.
      V dnešnom evanjeliu však tento vážny tón chýba. Ak opomenieme Kristovu reakciu na Máriin skutok lásky (pozri: Jn 12, 7-8), môže sa nám zdať, že tento deň je skutočným triumfom pre Ježiša Krista a jeho učeníkov.
      Nadšenie davu však v nasledujúcich dňoch ustalo. Ba dokonca sa premenilo na otvorenú nenávisť. Čo sa to teda odohralo s týmto davom? Čo tak zmenilo ich zmýšľanie?
PAR      Človek ľahko podľahne nadšeniu davu. Môžeme to celkom jasne spozorovať v rôznych revolučných hnutiach, alebo pri nástupe totalitných režimov. Ak človek podľahne presvedčeniu, že to či ono naplní jeho túžby a predstavy – aj keď ide o záležitosti, ktoré nie sú celkom správne – s nadšením sa k tomu pridáva. Ale keď sa jeho predstavy časom nenapĺňajú, nadšenie sa premieňa na odpor a nenávisť.
       Jeruzalemčania oslavovali Krista ako očakávaného kráľa, ktorý sa ujme vlády a povznesie Izrael. Nepochopili jeho poslanie. Keď pochopili, že Kristus neprišiel naplniť ich nádeje, ich postoj sa zásadne zmenil.
      My si však hovoríme, že podobnej chyby sa nemôžeme dopustiť. Veď my poznáme pravé poslanie Božieho Syna. A predsa mnohokrát sa dávame strhnúť nadšením davu. Mnohokrát môžeme zaregistrovať, ako sa nadšenie kresťana mení na odpor. Pozrime sa na niektoré postoje k otázke interrupcií, eutanázie, k trestu smrti, alebo k vyjadrovaniu sa Cirkvi k politike... Za každou záležitosťou nájdeme mnohých kresťanov, ktorých sa „hosana“ zmenilo na „ukrižuj“. Kresťan však nemá podľahnúť davovým šialenstvám a výstrelkom konzumnej spoločnosti. Pozná pravdu a má sa jej držať, hoci neraz vedie na Golgotu.
MY      V knihe Strom života od Louisa de Wohla sa uvádza táto epizóda:
      Keď vypukla vojna medzi dvoma kandidátmi o cisársky trón Rímskej ríše, Konštancius, otec cisára Konštantína Veľkého, veliteľ rímskych severných vojsk v Trevíri, na hranici medzi Galiou a Germaniou, skôr ako by zaujal stanovisko, chcel sa presvedčiť o spoľahlivosti dôstojníkov a legionárov. Dal ich nastúpiť a zavelil: „Kto je kresťan, nech predstúpi!“ Vtedy vystúpila z radu pozoruhodná časť legionárov, ale i mnoho dôstojníkov. Bol to prejav veľkej odvahy, lebo všetci mali ešte v pamäti jedno z najkrvavejších prenasledovaní kresťanov - za cisára Diokleciána.
      Po chvíli Konštancius znova zavelil: „Kto je kresťan, nech predstúpi!“ A opäť niektorí urobili krok vpred. V tábore zavládlo hrobové ticho a nik sa ani nepohol. Všetci s napätím čakali, čo prísny, ale spravodlivý veliteľ urobí.
      Po dlhšej prestávke Konštancius vytiahol papyrus so zoznamom kresťanov a začal čítať mená dôstojníkov, počnúc najvyššou šaržou: „Quintus Fabius, ty si kresťan a nemal si odvahu priznať sa. Si degradovaný! Ty budeš schopný zradiť Rím, lebo si bol schopný zradiť svojho Boha. Július Naso, ty budeš raz schopný zradiť Rím, ako si schopný zradiť svojho Boha. Si degradovaný! Marcus Fulvius, ty si schopný zradiť Rím, ako si zradil svojho Boha. Si degradovaný!“
      A tak Konštancius postupne vylúčil z armády všetkých dezertérov viery medzi dôstojníkmi a vyhlásil, že dôveruje kresťanským dôstojníkom a vojakom, lebo vedeli byť za každú cenu verní svojmu presvedčeniu. Uvedomil si, že kresťanstvo je novým významným faktorom, s ktorým treba počítať, o ktorý sa treba oprieť, na ktorom možno stavať. S takto zjednoteným a vnútorne solidárnym vojskom mohol jeho syn Konštantín podniknúť cestu do Talianska a vybojovať si cisársku korunu. Pred rozhodujúcou bitkou na milvijskom moste videl podľa legendy kríž a počul hlas: V tomto znaku zvíťazíš! A zvíťazil. Pod týmto znakom. Tak sa začala nová, kresťanská éra Ríma, Európy a sveta. (HLINKA, A.: Ozvena Slova 4. Bratislava : Vydavateľstvo Alfa, 1993, s. 13.)
ADE      Aj keď všetky znaky dnešnej nedele hovoria o nadchádzajúcej veľkonočnej radosti, predsa dostávame poslednú pôstnu úlohu. Jej cieľom je povzbudiť nás k predsavzatiu byť verní Kristovi a jeho náuke a tak ho nasledovať na tých rôznych krížových ciest súčasnosti.
12.06.2003 | Čítanosť(2164)
Jn 12, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(1997)
Jn 12, 12-19
12.06.2003 | Čítanosť(1930)
Jn 12, 20-36


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet