18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Duša, ktorá žije v láske, neunavuje ani seba, ani iných.”

~SV. JÁN Z KRÍŽA~

04.03.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1150 reakcie0
(Share 351 0)


Téma: Mt 5, 1-12

Homília

      Vžime sa do takejto situácie. Sme oslovení otázkou: Čo by vám najviac spôsobilo radosť? Uvažujete? Viete hneď aj odpovedať? Malo by to byť teraz dobré vysvedčenie či vydarená skúška? Znova nadobudnuté zdravie, pokoj v rodine, či získanie nejakého materiálneho dobra? Zaiste by vám to spôsobilo radosť. Ale, bola by to tá najväčšia radosť? Predstavme si ešte takúto situáciu. Tu, medzi nami je človek, ktorý sem prišiel náhodou. Nepozná text Evanjelia, ktorý sme čítali. On počuje, ako Pán Ježiš niektorých ľudí volá, že sú blahoslavení, šťastní, spokojní... A tento človek si kladie otázku: Čo sú to za ľudia, o ktorých hovorí Pán Ježiš? Odkiaľ sa vzali? Prečo ich volá blahoslavení, šťastní? Čo je potrebné, aby sa človek stal šťastným? Musí mať nejaký titul, hodnosť, postavenie? Aby bol šťastný, je k tomu potrebný úspech v nejakom športe, kultúre, na pracovisku? Môžeme odpovedať, že nie! To, čo sa ľudia snažia často získať a dosiahnuť, u Boha je to bez hodnoty. Boh chce urobiť ľudí šťastnými a ku tomu nie je zapotreby nijaké športové víťazstvo, získať nejaký titul a podobne. Čomu pripisuje Pán Ježiš najväčší význam, aby bol človek šťastný, hovorí v texte dnešného evanjelia.

      Na konci ôsmich blahoslavenstiev dáva poznámku: „...radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12).

      Vysvetlime si pre svoje obohatenie tento text evanjelia. Pán Ježiš začal svoje verejné účinkovanie. Vystúpil už i v synagóge, kde povedal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2). Povolal za svojich učeníkov už štyroch mužov, ktorí opustili všetko a vydali sa za ním. Správy o ňom sa rýchlo rozniesli po okolí a začali prichádzať ľudia, aby si vypočuli jeho slová. Keď ho počúvali, cítili sa tak dobre, žeby ho chceli počúvať stále, ale jeho slová boli tak hodnotné, že bolo počuť zo zástupu: Takto ešte nikto nehovoril. Pri jednom takomto vyučovaní, bolo to na hore, keď sa okolo Pána Ježiša tlačil zástup dychtivý po jeho slovách, povedal slová, ktoré ktosi nazval blahoslavenstvami. Môžeme povedať, že sú programovou rečou Pána Ježiša. Pán Ježiš povedal niekoľkými vetami, čo chce učiť ľudí a o čo sa tí, čo sa chcú stať jeho nástupcami učenia majú snažiť. Tieto slová skrývajú v sebe absolútny cieľ človeka, to znamená šťastie, ale i to, čo musí človek podniknúť preto, aby tento ciel získal. Pri počúvaní týchto slov cítime, že sa dotýkajú i nášho vnútra. Dotýkajú sa nášho najintímnejšieho vnútra a vzbudzujú akúsi moc a príjemný pocit. Oslovujú nás. My vieme, že náš život je akási cesta. Každý putujeme po svojej ceste, a predsa, aj keď sú naše cesty podobné, nie sú totožné. Od každého z nás Boh očakáva čosi iné, a predsa máme spoločný cieľ. Byť blahoslavený to znamená raz šťastný, prežívať večnú blaženosť. Hľadieť Bohu do tváre môže každý, keď splní to, čo si od nás Boh praje. Keď to splníme, odmena nás neminie; krásu, ktorej oko si nevie predstaviť, ucho počuť a srdce pocítiť, čo Boh pripravil tým, ktorí zachovávajú jeho slová. Ktorí to budú odmenení?
      Chudobní v duchu.
      Chceš sa spýtať, či chce Ježiš, aby si sa zriekol všetkého, čo máš po rodičoch, prípadne si poctivou prácou získal? Nie! Ježiš si len praje, aby si príliš svojím srdom nelipol, nepripútal sa na veci hmotné, veci tohoto sveta. Nesmieme žiť tu na zemi tak, akoby hmota a život tu na zemi bol naším cieľom. Uvedomujeme si, že toto všetko smrťou tu opustíme. Vieme, že boli a sú ľudia, ktorí vlastnia mnoho a tiež budú šťastní, pretože sa nestali otrokmi hmoty, materializmu, ale vedeli veci tohto sveta využiť i pre svoju spásu duše. Boli teda chudobní v duchu, pretože to vedeli opustiť pre Boha.
      Blahoslavení tichí.
      Jednoduchosť, pokora, skromnosť. Hľa, aká je to sila. Mojžiš svojou tichosťou dokázal viac ako Samson svojou silou. A Pán Ježiš svojou tichosťou? Povedal: Učte sa odo mňa... Čomu sa to máme učiť? Chodiť po mori? Premieňať vodu na víno? Uzdravovať? Nie! Toto nie! Ježiš chcel povedať: „ ...učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29). On je Boh a je tichý a pokorný. A čo ja? O tieto čnosti mali by sme často prosiť, a to na kolenách v modlitbe, pretože tieto čnosti sú nám veľmi potrebné.
      Blahoslavení plačúci.
      Spomeňme si na slzy Pána Ježiša, keď stál nad hrobom priateľa Lazára. I Peter plakal nad svojím zaprením Krista. Áno, sú rôzne druhy sĺz. V dome Jairusa zástup plakal, ale za tento plač mali zaplatené. Tak sa to praktizovalo v tom čase. U nás veriacich len tie slzy budú odmenené, ktoré budú preniknuté úprimnosťou, pokorou a s nádejou na odpustenie. Slzy ľútosti nad svojimi hriechami.
      Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti.
Nedostatok chleba si vieme predstaviť. Hlad po spravodlivosti už menej. Prečo si mnohí nájdu čas, prekonajú väčšiu vzdialenosť a ťažkosti, len aby boli účastní na svätej omši? Preto, lebo túžia nasýtiť svoju dušu. Nebola by to nedeľa, hoci by bol bohatý nedeľný stôl, keby sa nestretli pri stole Božieho slova v kostole. Často to hovoria i mnohí z vás. Bohu sa to páči, chce nasýtiť hladných v ich dušiach.
      Blahoslavení milosrdní.
      Hovoríme, že Boh je bohatý na milosrdenstvo. Akú veľkú hodnotu majú vaše skutky, v ktorých prejavujete druhým svoju lásku. Raz je to ochotná pomoc, inokedy i pomoc materiálna či duchovná. Akú úžasnú hodnotu to má pred Bohom, keď človek to robí nezištne, keď za to nečaká odmenu. Aké je to krásne, keď vieme odpustiť, zabudnúť, prepáčiť, keď sa nevieme a nechceme pomstiť.
      Blahoslavení čistého srdca.
      V jednom žalme sa modlíme: „Bože, stvor vo mne srdce čisté“ (Ž 51,12). Aká je to krásna modlitba! Uvedomujeme si, že nestačí mať len ruky čisté. Je krásne, keď je i duša čistá. Nevidíme svoju dušu, ale cítime jej hodnotu, keď je čistá, ale aj vtedy, keď je obťažená hriechom. Hovoríme, že v očiach, pohľade sa dá veľa vyčítať, aká je duša. Spomeňme si na čisté detské oči. Nevinný pohľad, ale i na sklopený, upretý k zemi...
      Blahoslavení, čo šíria pokoj.
      Prvý pozdrav Pána Ježiša po zmŕtvychvstaní apoštolom bol: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19). Kňaz pri vstupe do domu, pri kolede alebo pri návšteve chorého hovorí: Pokoj tomuto domu. Pri svätej omši počujeme oslovenie: Pokoj Pánov nech je vždy s vami. Náš Boh je Bohom pokoja. Niektorí ľudia o tomto pokoji nechcú vedieť. Akýkoľvek nepokoj materiálny neobohatí. Mali by sme sa stať deťmi pokoja, ktorý hlása pokoj. Aké je to krásne, keď vieme medzi sebou žiť v pokoji. Buďme šíriteľmi pokoja.
      Blahoslavení prenasledovaní.
      Aj na túto tému hovoril Pán Ježiš vo svojom učení: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás“ (Jn 15,20). Nemusíme sa pýtať, prečo a začo prenasledovali Pána Ježiša. Rovnako si musíme uvedomiť, že často stačilo, keď sa niekto hlásil ku Kristovi. Ešte dnes platí v Albánsku zákon, že ak kňaz pokrstí, to je jedno či dieťa, alebo dospelého, musí byť potrestaný trestom smrti. História posledných dní hovorí, že víťazstvo pravdy musí prísť. 23. januára 1990 u nás náš parlament zmenil znenie zákona z roku 1948, 218 Zb. O náboženskej slobode. Koľkí za tých 41 rokov trpeli za svoje náboženské presvedčenie? Dnes sa nikto z veriacich nechce pomstiť.

      U istého autora sa môžeme dočítať poučného príkladu.
      Je to dej vymyslený, a predsa veľmi poučný a pravdivý.
      Autor rozpráva o jednej duši, ktorá prišla do neba veľmi mladá. Na zemi sa nikdy nedopustila hriechu, medzi ľuďmi bola nenápadná. Nikdy nevykonala prečin, ale vždy verne slúžila Bohu. Ostatné duše boli zvedavé, aké miesto dostane v nebi. Boh jej dal jedno z najčestnejších miest. Duše sa zadivili. Preto sa obrátili na anjela strážneho, ktorý spravoval túto dušu o vysvetlenie. Anjel dostal povolenie od Pána Boha, aby prehovoril, potom krátko povedal: – Táto duša sa vždy snažila plniť vôľu Božiu. Nikdy nezaváhala ani na chvíľu. Nedopustila sa žiadnej urážky voči Bohu. –
      Pri týchto slovách možno nás napadne otázka: Ktorý prísľub sa na túto dušu vzťahoval? Bola tichá, pokorná, čistá, milosrdná, prenasledovaná? Áno!

      Dnešné evanjelium chápeme ako úžasný a perspektívny program, ktorý nám predostrel sám Pán Ježiš, aby sme po jeho splnení mohli obsiahnuť stav večnej blaženosti. Ježiš Kristus tento program nevyhlásil len pre akýchsi vyvolených. Je to záležitosť každého, kto vedome a dobrovoľne sa rozhodne žiť svoj život podľa noriem, príkazov a slov Pána Ježiša. Tieto slová Pána Ježiša platia až do konca sveta. Je to úžasná myšlienka, keď nám Boh hovorí, aby sme sa vedeli radovať už tu na zemi zo svojho života, práce, keď to konáme na večnú česť a slávu Boha, lebo za toto je pre nás pripravená hojná odmena v nebi. Evanjelium nazývame radostnou zvesťou. Je to správne. Kto pozná a zachováva evanjelium, má istotu, akú tu na zemi nikto nie je schopný dať, jedine Boh v osobe Pána Ježiša. Je to pre nás úžasná výzva. Stačí nám natiahnuť ruku, urobiť prvý krok...

      Aj náhodný človek pri počúvaní slov dnešného evanjelia, ako aj každý z nás cíti, že čistá radosť, ktorú prežívame v spojení s naším Pánom, nie je na prekážku. Práve naopak, už tu na zemi môžeme prežívať predsieň neba. Amen.


      Inšpirácie: Mt 5, 1-12
      Kartotéka: Mt 5
12.06.2003 | Čítanosť(3650)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3479)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3371)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet