19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Pán hovorí vo svätom evanjeliu: „Robte pokánie, lebo sa približuje Božie kráľovstvo.“ A tak, chceš, aby k tebe prišlo kráľovstvo? Kajaj sa! Ak sa nepokajáš, hocikoľko budeš hovoriť „príď kráľovstvo tvoje“, ono nepríde k tebe.

~prepodobný Simeon Nový Bohoslov ~

24.02.2005 - Miron
čítanosť882 reakcie0
(Share 239 0)


Téma: Tretia pôstna nedeľa, poklona krížu / Mk 8,34 - 9,1

Homília

AI      Zaiste nie som sám, kto rád pozerá rôzne televízne besedy. Človek sa nielen obohatí o množstvo nových informácií, ale tiež spoznáva problémy súčasnosti, ktoré síce podvedome vníma, ale ešte sa nad nimi nezamyslel. Pred nejakým časom som sledoval debatu odborníkov – psychológov a pedagógov. Hovorili o rôznych problémoch vyučovacieho procesu. Jeden z nich poznamenal: „Pomerne veľký diel rôznych problémov spočíva v tom, že deti nie sú naučené určitému umeniu odriekania. Ak toto chýba, potom je pedagóg postavený pred sebeckého jedinca, ktorý odmieta všetko, čo mu nevyhovuje.“
      Táto poznámka sa však dá aj zovšeobecniť. Odriekanie, určitý asketický život, je nevyhnutne spojený s ľudským životom. Kde toto chýba, alebo kde je táto askéza chybne nasmerovaná, tam sa rodia problémy a ťažkosti.
KE      Osvojenie si umenia odriekania je predpoklad pekného života. Týka sa to nielen pozemského života, ale aj večného. Svedčia o tom slová Ježiša Krista, ktoré sme si dnes vypočuli: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8, 35).
DI      Hoci toto poučenie je nám známe, predsa naše odriekanie neraz smeruje nesprávnym smerom. Pochopíme to, keď si zadelíme prístup človeka k odriekaniu, do troch skupín.
      V prvej skupine sú ľudia, ktorí odmietajú akékoľvek odriekanie. Považujú ho za obmedzovanie vlastnej slobody, za prekážku, ktorá by im zabránila naplno užívať dobrá života. Spoznáme ich ľahko. Prejavujú sa veľkou sebeckosťou, pre ktorú nevidia potreby druhých, pre ktorú nepoznajú súcit... Ak sú schopní nejakého odriekania, tak iba v tom prípade, ak za ním prichádza nejaký pôžitok.
      V druhej skupine sú tí, ktorí si vedia mnoho odriecť. Dokážu všeličo „stratiť“ kvôli druhým. Ale ich úsilie je zamerané na nich samých. Je to forma pýchy a oslavovania seba samého. Čím väčšie odriekanie, tým väčší vzrast vo vlastných očiach.
      A od tej tretej skupiny patria tí, ktorí odriekanie uskutočňujú, aby žili v úprimnom priateľstve s Bohom. Kvôli tomuto priateľstvu, ktoré raz prerastie do večného života, sú schopní zriekať sa všetkého, čo by ich život mohlo nasmerovať iným smerom.
PAR      Cítime však, že toto zadelenie nie celkom zodpovedá skutočnému životu. Cítime, že tieto tri prístupy k odriekaniu sa striedajú v našom konaní. Je tomu tak. Raz sme sebeckí, raz samoľúbi a raz v odriekaní úprimne nasmerovaní na Boha. Dnešné evanjelium nás však vyzýva, aby sme vedome uprednostňovali ten tretí spôsob odriekania. Vedome a dobrovoľne „strácať“ svoj život z lásky k Bohu. Konáme tak vždy, keď uprednostníme Božiu vôľu pred vlastnou; keď uprednostníme to, čo je správne pred tým, čo je síce nesprávne, ale na prvý pohľad príjemné. Sväté písmo nám spoľahlivo ukazuje, čo si máme voliť a čoho sa chrániť.
MY      Pred rokmi bola v novinách uverejnená správa, že istý grafológ vraj preskúmal písmo viacerých ľudí, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých. Skoro všetci vraj mali zlú povahu. Dokazuje to vraj ich písmo.
      Proces svätorečenia je ťažký proces a kto cez tento proces prejde, musel byť skutočne svätý. Ako je to potom s tou zlou povahou? Predpokladám, že grafológ hovoril pravdu a vtedy je odpoveď jednoduchá: mal výsledky svojho skúmania predložiť ešte pred svätorečením príslušnej kongregácií Svätej stolice a bol by uľahčil ich svätorečenie. Lebo kto má od narodenia zlú povahu a jednako viedol hrdinský život a ostal svätý, musel tú svoju zlú povahu premáhať, musel ju prevládať, zlomiť, a to ho muselo stať nesmierne ťažké obety.
      Sv. František Saleský bol povahou skutočne prchký človek. A napriek tomu, ba hádam preto, význačný rys jeho svätosti, ktorou aj nad iných svätých vynikal, je tichosť a krotkosť. Po jeho smrti sa zistilo, že mal žlčník plný kameňov. To bol výsledok, telesný výsledok boja proti „zlej povahe“. O duchovnom výsledku toho boja sa vyslovila Cirkev. (CHATA, J.: Ohnisko lásky. Rím : SÚSCM, 1979, s. 88.)
ADE      Atmosféra pôstu nás nabáda, aby sme si osvojili umenie správneho odriekania. Ak ešte azda máme obavu, ak sa cítime slabí, ak máme málo odvahy nastúpiť na túto cestu, pozrime sa na kríž, vyložený uprostred chrámu. Prináša nám svedectvo o najvyššom možnom odriekaní. Boží Syn „stratil“ svoj život pre nás, pre našu spásu. A toto svedectvo nás určite posilní a povzbudí pre pestovanie umenia správneho odriekania.

      Inšpirácie: Mk 8,31 – 9,1
20.09.2005 | Čítanosť(2451)
Téma: Kristus / Kríž / Obeta
21.08.2003 | Čítanosť(1646)
Téma: Kríž
12.09.2003 | Čítanosť(14467)
09.14. - Povýšenie sv. Kríža
12.06.2003 | Čítanosť(2773)
Mk 8, 31 - 9, 1
12.06.2003 | Čítanosť(2647)
Mk 8, 10-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet