23.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Pre Cirkev prvým evanjelizačným prostriedkom je svedectvo skutočne kresťanského života, v ktorom sa človek úplne oddá Bohu a pritom s neobmedzenou horlivosťou miluje svojho blížneho. Skupine laikov sme nedávno povedali, že dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami.

~Pavol VI.~

23.02.2005 - Miron
čítanosť692 reakcie0
(Share 217 0)


Téma: Jn 4, 5-42

Homilia

AI      Nedávno televízia uviedla zaujímavý rozhovor s nejakým profesorom, ktorého meno som si nezapamätal. Rozhovor sa točil okolo vedeckého výskumu tzv. živej vody. Ide o názov pre vodu, na ktorú sa určitým spôsobom vplývalo elektrickým prúdom. Používanie takto upravenej vody veľmi priaznivo pôsobí na urýchlenie liečenia niektorých chorôb.
      Zaiste tí, ktorí trpia chorobami, by uvítali takúto živú vodu, ktorá by im uľavila v ich trápení. Je však otázkou, kedy sa ovocie tohto výskumu dostane do praxe.
KE      Dnešné evanjelium nám však dnes hovorí o inej živej vode. Je to voda večného života, čiže posväcujúca milosť, Boží dar.
DI      Táto „živá voda“ k nám prúdi skrze sviatosti. Je to dar Božej lásky, ktorá nás robí účastnými na Božej prirodzenosti. Dalo by sa povedať, že nás robí živými pre večnosť.
      Musíme však povedať, že táto „živá voda“ nám pomáha chápať tento svet z Božieho pohľadu. Preto sa neraz stáva, že kresťania sa stavajú k niektorým problémom, ktoré rieši svet, úplne odlišne než tí, ktorí sa riadia duchom tohto sveta. Táto odlišnosť nie je znamením staromódnosti či zaostalosti. Je to prejav Božej vôle skrze tých, ktorí ho milujú.
PAR      Môžeme to vidieť na jednom z problémov dneška. Svet rieši otázku bolesti a utrpenia nevyliečiteľne chorých ľudí alebo ľudí, ktorí trpia následkom vysokého veku. Pre svet, ktorý sa nenapája „živou vodou“, ale „mŕtvou vodou“, existuje len jediné východisko, ktoré sa nazýva eutanázia. Je to názov pre slobodné rozhodnutie vedome ukončiť svoj život. V mnohých krajinách prebieha boj o uzákonenie eutanázie. Podľa tohto zákona by lekár mohol na žiadosť pacienta určitým jemným spôsobom ukončiť jeho život. Z pohľadu zástancov eutanázie by to bol prejav milosrdenstva. My však vieme, že to nie je nič iné, len obyčajná vražda.
      Zástancovia eutanázie však neraz argumentujú, že chorý a trpiaci sami prosia o pomoc v takejto forme. Výskum však dokázal, že z tých, ktorý v kríze bolesti si priali smrť, drvivá väčšina to odvolala, len čo bolesti poľavili.
      Bolesť má svoj význam. Práve v bolesti sa zrodili mnohé obrátenia, práve v utrpení mnohé duše objavili Boha a tak aj zmysel života. Možnosť „sladkej smrti“ by znemožňovala možnosť takéhoto stretnutia s Bohom.
      Tam, kde sa neprijíma „živá voda“, tam sa vytráca láska, nastupuje necitlivosť, rozpadá sa morálka a nehanebne sa pošliapavajú všetky základné práva človeka. Inak to ani nemôže byť, ak sa poprie Boh, jeho príkazy a slová. Potom je možné aj to, že trpiacemu sa neponúkne pomoc v podobe láskavej opatery a spolucítenia, ale v podobe chladnej smrti, ktorá odstráni nepríjemnosti spojené s chorým človekom.
MY      V televíznej diskusii na tému eutanázie, jeden z diskutujúcich, ktorý protestoval proti takému spôsobu riešenia bolesti a utrpenia, povedal tento prípad.
      V nemocnici zomierala stará žena. Mala bolesti i azda strach pred smrťou. Čím viac sa jej stav zhoršoval, tým väčšiu opateru jej preukazovala rehoľná sestrička, ktorá pracovala na tom oddelení. Posledné hodiny jej života uplynuli tak, že držala za ruku sestričku, ktorá sa tichým hlasom modlila. Zaujímavé bolo, že žena sa pomaly ukľudňovala. Stískala sestričke ruku, akoby z nej chcela načerpať silu. Keď sa jej na tvári rozhostil pokoj, netrvalo dlho a vydýchla naposledy. Čo sa odohralo v tých posledných hodinách života tejto ženy je pre nás tajomstvom, ale je isté, že postoj lásky a viery rehoľnej sestričky bol pre ňu blahodarnejší, než by bola chladná smrť osamote.
ADE      Tam, kde sa neprijíma „živá voda“, tam rastie civilizácia smrti, kde nemá miesto bolesť alebo starobou zoslabnutý človek alebo nechcené dieťa či človek s nejakou mentálnou poruchou. My však vieme, že každý človek je rovnako dôležitý, pretože je Božím dieťaťom. Preto výdatne čerpajme zo „živej vody“, ktorú nám Boh ponúka, aby sme zastavili rast tejto neľudskej a bezcitnej civilizácie smrti a budovali civilizáciu lásky.

      Inšpirácie: Jn 4, 1-42
      Kartotéka: Jn 4
30.07.2008 | Čítanosť(2571)
Téma: Pôst / Jn 4, 9-25
12.06.2003 | Čítanosť(2283)
Jn 4, 4-42
12.06.2003 | Čítanosť(2078)
Jn 4, 43-54


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet