22.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Hrešiť nie je nič iné, ako zanedbaním večných vecí sledovať časné.”

~SV. AUGUSTÍN ~

21.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1328 reakcie0
(Share 251 0)


Téma: Prečo toľko strachu? / Mt 6, 24-34

Homília

      Pri rozhovore ľudí s kňazom často počuť túto námietku:
      „Ach, nie je času na tú modlitbu, ba niekedy nevyjde ísť ani v nedeľu do kostola. Veď viete, pán farár, ako to v živote chodí. Staviam chalupu, nuž, v nedeľu i majstrov skôr zoženiem, aj času mám viacej.“
      „No, ale veď musíte si predsa občas aj oddýchnuť, uvoľniť sa.“
      „No, to áno. Vtedy idem na šport, hokej, futbal, tam si oddýchnem. Predsa sa musím starať, aby mala rodina kde bývať a aj o kultúrne vyžitie sa musím postarať, aby som mal o čom s kolegami v práci rozprávať.“
      To je charakteristika človeka dnešnej doby. Všetko je podstatné a potrebné, o všetko sa treba starať; o rodinu, o dovolenku, o čom hovoriť s kolegami v práci, ale o dušu?! Veď to potom, zajtra, to sa nedá stihnúť! To musí aj Boh pochopiť...
      A Ježiš v evanjeliu hovorí úplne ináč. On je Boh Syn. On do detailu pozná celú problematiku človeka i s jeho voľným časom, s prácou i s osobnými záľubami. Vie, že človek si nájde voľný čas vždy na to, na čo chce. Preto jeho slová: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?... A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?... Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 25-34).
      Možno vás teraz napadla otázka. Ale čo potom propaguje kresťanstvo? Útek zo života, pohŕdanie svetskými vecami a starosťami? Nie! Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení...“ (Mt 6, 25). A nie: nestarajte sa vôbec! Naopak, uvádza za príklad vtákov, ktorí usilovne hľadajú potravu pre seba i svoje potomstvo. Pán uznáva, že každý deň má dosť lopoty a driny, starostí o potrebné veci a že nebeský Otec vie o týchto veciach potrebných k životu. Sám Ježiš pracoval mnoho rokov v dielni sv. Jozefa, aby pomohol Svätej rodine zaistiť nutné životné prostriedky. Ježišovo slovo o zbytočných starostiach neznamená teda chválu pre lenivých. Naopak, ostáva povinnosť práce a starostí, ale bez paniky, prílišnej úzkosti a divokej žiadostivosti.
      Kresťan vie, že svet je Božím dielom a on má vo svete svoju úlohu. Boh stojí za všetkým dianím, je mocnejší než hriech a peklo a vo svojej múdrosti dokáže aj zlo obrátiť k duchovnému úžitku. Kresťan musí uvažovať o budúcnosti a starať sa o každodenný chlieb, ale bez zúfalstva, a nie na úkor duchovného života, modlitby, ktorá vlastne dáva práci pravý zmysel a posvätenie. Ani kresťan nevie, čo prinesie budúcnosť, ale vie, že Boh je pánom budúceho času.
      Niekedy sa pýtame sami seba, prečo sa tak ženieme len za zabezpečením, radosťami a rozptýlením tohto sveta a času? Prečo si nevedia ľudia, aj ja sám, odoprieť radosti, alebo odložiť zbytočné starosti, ktoré neprospievajú duševnému životu?
      Ale len preto, že mám málo viery v Boha, málo verím a len veľmi vzdialeno a hmlisto, a že okrem tohto života existuje aj iný život, oveľa dokonalejší a obsahovo plnší. Boh je skutoične živá osoba a život v budúcnosti s ním alebo bez neho si pripravujeme životom tu na zemi. Preto ľudia žijú život tu na zemi bez šťastia z viery, vo večný život a správajú sa tak, akoby mali k dispozícií len tie malé prostriedky času, priestoru a radosti, ktoré sú medzi kolískou a truhlou, preto sa prisávajú ako pijavice na tieto veci a ich sladkosť chcú vysať až do poslednej kvapky. Preto sa každý z nich pokladá za hlupáka a nešťastníka, ak mu nejaký ten pôžitok ujde a žije v neustálom strachu, že mu niekto každú chvíľu môže vyraziť z rúk tieto jeho obľúbené hračky. Preto ten strach človeka pred rakovinou, vojnou, čiže strach pred smrťou. Z toho plynie preto to šialené úsilie starostí: Musím stavať, budovať, musím zabezpečiť rodinu, však na Boha budem mať potom čas – v starobe. Potom, potom – a nakoniec nikdy.
      Opýtajme sa seba, svojho svedomia, či aj ja nepatrím do tejto kategórie ľudí. Ak cítim, že áno, slabne moja viera v Boha, upadá môj život praktického kresťana.
      Doby slabej viery boli vždy dobami veľkého životného strachu. A kto si odvykol od cesty do kostola, zvykol si často na cestu na nervovú kliniku. Len ten, kto vlastní veci tohto sveta ako dar Boží a nestráca z očí Božiu vôľu a svoje poslanie od Boha vo svete, len ten dokáže žiť bez strachu a prehnanej starostlivosti o zajtrajší deň. Zdá sa vám to nadsadené? Nie je to skutočnosť? Žijeme svoj život tak, akoby sme tu mali byť natrvalo. Akoby veci, ktoré sme si nadobudli, nemali sme nikdy stratiť, ba skôr by sa to dalo prirovnať – akoby sme si tieto veci brali so sebou do hrobu, aby sme ich mohli aj po smrti užívať.
      Možno sa vám zdá, že to nadsadzujem, ale počujte dva príklady. O jednom písali pred niekoľkými rokmi v tlači.
      Jednalo sa o najbohatšieho muža sveta, ktorý ležal na smrteľnej posteli. Jeho meno bolo Onasis. Vlastnil akciové spoločnosti po celom svete. Jeho majetok bol takmer nespočitateľný. A predsa, úžasná úbohosť človeka! Nemohol z neho využiť takmer nič. Posledných desať rokov nemohol nič jesť okrem zemiakov a mlieka, či iných veľmi ľahko stráviteľných zeleninových jedál. Aj keď vynakladal závratné sumy na lekárske ošetrenie, pomôcť sa mu nedalo. Za peniaze si mohol zadovážiť všetko, ale nevládal to užívať.
      A ten druhý príklad, príklad obyčajný,
      Keď človek celý život drie, na nič iné nemyslí, len z čoho vytĺcť peniaze, z čoho vyťažiť radosť života. Odrazu choroba a všetko je zbytočné... K životu stačí len palička a čerstvý vzduch... Poviete: To je príklad vyššej bohémskej spoločnosti.
      Nuž vám rozpoviem prípad človeka, prípad, ktorý sa ešte odohráva a nie je ukončený.
      On chcel byť iný ako ostatní. Dom chcel mať zvláštny, „nóvum“. Plány si dal poslať od priateľa z USA. Začal stavať. Stavba bola veľmi nákladná, šla do peňazí a financie sa vyčerpali. Majstri nechceli ísť pracovať, lebo nebolo ich z čoho vyplatiť. Pracoval svojpomocne. Deň i noc. A ako sa hovorí – v piatok i sviatok. Nedeľa bola pre neho pracovným dňom. Predtým chodil do kostola, no potom pri stavaní vôbec. V nedeľu robil od rána takmer do pondelka rána, a potom do zamestnania. Dom sa mu asi po desiatich rokoch podarilo dokončiť, ale k tomu pomáhala finančne celá rodina. Nastali ďalšie problémy s vykurovaním. Stavba nebola určená pre naše podnebie. V zime sa spálilo veľa uhlia. Peniaze šli na vykurovanie a údržbu. A tak si odtŕhal od úst, aby sa ušetrilo na tieto veci. Odrazu nehoda, po ktorej manželka ostala čiastočne postihnutá. Deti si založili svoje rodiny a odišli z domu. Načo by im bola taká veľká stavba, kto by to všetko financoval? A on – od prebdených nocí pri stavbe a od driny má podlomené zdravie. Často počuť z ich úst:
      „Načo nám to len je? Čo s tým budeme robiť?“
      A čo on na to?
      „Ach, keby som mal ešte raz žiť a stavať dom, ináč by som si to premyslel. Ale už je neskoro. Život sa nedá vrátiť späť.“
      A toto akoby sme si ani neuvedomovali. Aj my schvaľujeme všeobecné Božie práva nad svetom, ale v tomto okamžiku nemáme čas, iné veci sú pre nás dôležitejšie: hospodárstvo, politika, šport, kultúra, radovánky. Modlitbu, rozjímanie o Božom slove, ktoré sme počuli v kostole, hľadanie cesty lásky k blížnemu, to si nechávame na budúcu nedeľu alebo týždeň, alebo na starobu.
      Pán Ježiš však žiada teraz, hneď. Naše poznámky občas znejú: však ja som tiež kresťan, ja som niekedy aj miništroval! To sú lacné poznámky a znamenajú asi toľko: popri iných funkciách som aj kresťanom, pretože sa mi to práve teraz hodí.
      Brat, sestra, ale vy chcete byť skutočnými, dobrými kresťanmi a to, že kladiete niekedy do popredia viac svetské starosti ako Pána Boha, to vás nemrzí?!
      Preto teraz vo svojom srdci poproste pri sv. omši Pána Ježiša:
      Pane, ty mi ponúkaš úžasnú výmenu. Vezmeš moje zbytočné starosti, ale aj oprávnené záujmy za svoje, pretože tvoj a môj nebeský Otec najlepšie vie, čo potrebujem a ja zasa zoberiem Božie záujmy za svoje.
      Budem sa snažiť, aby si ty bol Pánom mojej duši a prostredníctvom môjho života i v mojom životnom okolí. Nauč ma tej pravej dôvere k nebeskému Otcovi, aby som vždy vo svojom životnom jednaní kládol na prvé miesto záujmy Božieho kráľovstva a a ostatné sa mi pridá – podľa tvojho prisľúbenia – podľa potreby. Amen.

      Inšpirácie: Mt 6, 25-34
12.06.2003 | Čítanosť(5810)
Mt 6, 25-34
12.06.2003 | Čítanosť(3732)
Mt 6, 16-24
12.06.2003 | Čítanosť(3661)
Mt 6, 9-15


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet