17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vy, ktorí ste zvyknutí zúčastňovať sa aktívne Božích sviatostí, keď dostávate telo Pánovo, chránite ho so všetkou starostlivosťou a uctievate si ho, dávajúc veľký pozor, aby z neho nespadla na zem ani omrvinka, aby sa nič nestratilo z posvätného daru. A skutočne, vaše presvedčenie, že by bolo hriechom, ak by pre vašu nepozornosť omrvinka spadla, je správne. Keď však pre uchovanie tela, ste tak pozornými, aj je správne, že takými ste, prečo potom myslíte, že je menšou vinou, keď sa nedbalo stratí Božie slovo namiesto jeho tela?

~Origenes ~

19.02.2005 - Miron
čítanosť691 reakcie0
(Share 181 0)


Téma: Boh dáva nášmu životu perspektívu / Mt 1, 1-17

Myšlienky... 63/2005

      Počas hry s mamkou sa päťročné dievčatko spýtalo:
      „Hrala si sa aj s ockom, keď ste boli maličké deti?“
      „Mamka sa usmiala a povedala:
      „Keď som bola maličká, tak som ocka ešte nepoznala. Spoznala som ho až keď som bola veľká... A vieš čo? Bolo veľmi zaujímavé. Ocko sa pomýlil a nastúpil do zlého autobusu. Prisadol si ku mne a začali sme sa rozprávať. Vieš ako sa zlostil, keď zistil, že ide zlým smerom? No a na druhý deň znovu nastúpil do toho istého autobusu. Ale už sa nepomýlil. Nastúpil do neho len kvôli tomu, aby sa so mnou mohol rozprávať.“
      Dievčatko sa spýtalo: „Keby sa ocko nebol pomýlil, tak by ste sa nestretli?“
      Mamka odpovedala: „No to neviem. Ale asi keď dvaja ľudia majú spolu prežiť svoj život, tak to asi Pán Boh nejako zariadi, aby sa stretli.“
      Možno, že v tomto rozprávaní sa tak trochu odráža aj náš životný príbeh. Ak sa niekedy ponoríme do spomienok, môžeme vnímať tie rôzne „náhody“, ktoré stáli kdesi na samotnom začiatku vecí, ktoré považujeme za požehnanie a šťastie v živote.
      Som presvedčený – a určite nie som sám -, že týmito „náhodami“ v živote je Boh, ktorý dáva môjmu životu zmysluplný smer. Niektorí ľudia však pri tomto poznaní upadnú do pokušenia uveriť, že všetko v ich živote je už dané, naplánované, je to ich „osud“. A to im neraz zoberie snahu vzdorovať mnohorakým životným nepríjemnostiam. Boh rešpektuje naše slobodné rozhodovanie a preto nie sme pozícií slepca, ktorého iný vedie kam chce. Boh nám dáva perspektívu pre náš život, aby sme ho tak na zemi oslávili a naplnili svoj podiel na šírení nebeského kráľovstva a spáse sveta. Túto perspektívu nemusíme vždy spoznať alebo ju môžeme odmietnuť alebo hriechom či slabosťou môžeme nasmerovať svoj život úplne iným smerom. Boh nám však bude neustále ponúkať nové a nové perspektívy života, ktoré nám dajú šancu k návratu na správnu cestu. Ak človek zatvrdilo po celý život odmieta tieto Božie ponuky, nezmarí tým Boží plán spásy ľudstva. Boh si na uskutočnenie svojich zámerov nájde iného, ochotnejšieho človeka.
      Rodokmeň Ježiša Krista ukazuje toto Božie sprevádzanie celých generácií. Nájdeme v ňom ľudí, ktorí sa usilovali napĺňať Božiu vôľu. Ale aj v ich životoch nachádzame rôzny pády, dokonca i ťažké previnenia voči Bohu. Dokázali však vstať a odpovedať na novú perspektívu života, ktorú im ponúkol Boh. V rodokmeni nájdeme aj ľudí, ktorí úplne odvrhli Boha. Nenarušili však tým Božie plány, pretože ich naplnili ich potomci.
      Nemôžeme zmariť Božie plány. Môžeme však zmariť dielo spásy vlastnej duše. Ani udalosti v histórií ľudstva nemôžu zmariť Božie zámery. Pozrite sa na udalosť, ktorá sa pomerne nedávno odohrala v Rusku.
      Keď Stalin v roku 1930 vydal nariadenie zhabať všetky Biblie a veriacich zatvoriť do gulagov, v meste Stavropol vykonali toto nariadenie s veľkým nasadením. Zhabali najviac Biblií a tisíce veriacich vyviezli do pracovných táborov.
      Do tohto mesta v polovici deväťdesiatich rokoch minulého storočia prišla skupinka misionárov. Začiatky ich pôsobenia neboli ľahké. Predsa však po čase sa im podarilo osloviť viacerých ľudí. Narážali však na problém: nemali k dispozícií dosť Biblií. Keď ich jeden miestny počul o tom rozprávať, tak im rozpovedal, čo sa v meste stalo na Stalinov rozkaz. Nakoniec dodal: „Môj otec mi rozprával, že všetky tie Biblie sú v nejakom tajnom sklade.“
      Misionári išli teda za predstaviteľmi mesta a pýtali sa na Biblie. „Áno,“ dostali odpoveď, „vieme o nich.“ A keď sa pýtali, či by im ich mohli dať, dostali rovnako súhlasnú odpoveď. Na druhý deň došli k určenej budove misionári s nákladným autom a začali nakladať staré Biblie. Pomáhal aj šofér nákladného auta, ktorí im dal hneď na začiatku najavo, že je neveriaci. Keď už bolo auto naložené, misionári zistili, že šofér chýba. Začali ho hľadať. Našli ho vo vedľajšej uličke. Sedel na zemi, chrbtom opretý o múr a plakal. Keď sa ho spýtali čo sa mu stalo, odpovedal:
      „Bol som rozhodnutý ukradnúť jednu Bibliu, aby som ju potom predal. Aj som to urobil. Zašiel som tu, aby som si ju prezrel... A spoznal som, že Boh existuje.“
      Misionári boli síce dojatí, ale veľmi nechápali, čo sa odohralo. Šofér otvoril Bibliu a ukázal im na nápis na prvej strane. Misionári čítali nápis: „Toto je Božie slovo pre mňa, môjho manžela, pre naše deti i vnúčatá.“ Pod týmito slovami sa žena podpísala a uviedla aj svoju adresu. Misionárom však ešte stále nedochádzalo, prečo to tak šoféra dojalo. On si utrel slzy a povedal: „Toto napísala moja stará mama. Je to jej Biblia. Odvliekli ich oboch do tábora...“ Po chvíľke dodal: „Boh existuje a dnes ku mne prehovoril... Ako je inak možné, že som spomedzi tých tisícok Biblií ukradol práve tú našu?“ (http://groups.yahoo.com/group/sermon_on_the_net/)
      Je nám treba vzdávať vďaky Bohu za všetky tie šťastné „náhody“, ktoré smerujú náš život k dosiahnutiu spásy nielen vlastnej duše, ale i celého ľudstva.

      Inšpirácie: Mt 1, 1-17
20.06.2003 | Čítanosť(4389)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
20.06.2003 | Čítanosť(3578)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
12.06.2003 | Čítanosť(9744)
Mt 1, 1-17
12.06.2003 | Čítanosť(3117)
Mt 1, 18-25


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet