17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nikdy sa nemožno dať absolútne spoznať ani spoznať iného. Vždy ostáva niečo nevyslovené, nevyjadriteľné. Ten, ktorý nás opúšťa, nás však v smrti začína spoznávať do najintímnejšej hĺbky cez poznanie, ktoré má o nás Boh.

~ABBÉ PIERRE~

18.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť961 reakcie0
(Share 183 0)


Téma: Pochopenie s blížnym / Mt 5, 38-48

Homília

      Rozprávky nám citlivo podávajú svoju múdrosť. Jedna Andersonova rozprávka nám hovorí o starej Rusalke.
      Každých sto rokov si musela natierať tvár zázračnou masťou, aby omladla a bola zase krásna. Ale raz, po mnohých storočiach, minula sa jej masť. Zostalo jej už iba na jednu tvár. A keď sa potom pozrela z jazera na svet s tou krásnou tvárou, voda bola kľudná, nebo modré, slnko pekne svietilo a všetko bolo v poriadku. Keď sa však vynorila jej druhá tvár, strhla sa búrka, vlnobitie, víchrica a mnoho lodí stroskotalo.
      Aj my by sme si radi predstavovali Božiu spravodlivosť s dvoma tvárami ako táto Rusalka. Láskavú a odpúšťajúcu, a to po 365 dní v roku vo vzťahu k nám alebo k našej rodine, prípadne, k naším priateľom. A naopak, len spravodlivú a trestajúcu k tým, ktorých považujeme za svojich nepriateľov, prípadne, za nepriateľov našej rodiny, našich priateľov.
      Áno, to by sme si veľmi často priali a zatiaľ čítame vo svätom evanjeliu, že nebeský Otec dáva vychádzať svojmu slnku rovnako na dobrých i zlých, posiela svoj dážď spravodlivým i nespravodlivým. A nielen to. Rovnako milujúci postoj si Pán Ježiš praje i od nás: „Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať“ (Mt 5, 42).
      Nuž čo, dokonalí by sme chceli byť všetci a vo všetkom, čo máme a čo sme. Prajeme si dokonalé zdravie, dokonalé životné prostredie, dokonalé podmienky na sebarealizáciu. Všetko si prajeme dokonalé, a to hneď teraz, hneď a bez konca.
      Ale vo Svätom písme nájdeme trochu iný návod na dokonalosť. Čítame: Milujte svojich nepriateľov. A aby nikto nemohol vyhlásiť, že za svoje city nemôže, je hneď na niekoľkých príkladoch vysvetlené, že nejde o city, ale o skutky. V evanjeliu čítame: „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve“ (Mt 5, 40-41).
      Toto nám pripadá ako niečo typicky dávnoveké. Budeme učene vykladať, že predtým bol taký oblek veľmi cenný, že to bol veľký majetok, o ktorý by sa bol človek ochotný súdiť. Budeme vysvetľovať, že vtedy, za starých čias, poslovia vladárov mali právo vziať si bezplatného sprievodcu, ktoréhokoľvek poddaného a ten ich musel sprevádzať žiadaný počet míľ. Toto všetko budeme učene vykladať a pritom nám unikne maličkosť – toto všetko sú len príklady.
      Ako by sme však odpovedali, keby vo svätom evanjeliu boli príklady len trochu pozmenené, príklady z nášho prostredia?
      Napríklad: Keď ťa niekto predbehne v rade, nerob krik, hádku! Keď ťa niekto nemilosrdne kritizuje, neodplácaj sa rovnakými, alebo ešte horšími slovami alebo skutkami! Keď ťa niekto na základe ohovárky predbehol v životnej fronte, potom... Ja viem, v tom okamihu sa v nás začína všetko búriť. Tu by sme očakávali zo strany Božej zákrok. Aby bol priamy a spravodlivý a trestajúci, aby nám, tým ukrivdeným chudákom, získal zadosťučinenie. Nech ide o susedov vo veci sporu, ohľadom presahujúcich vetví stromu, alebo o spolupracovníkov, ktorí dostali nezaslúžene, alebo skôr pridané k platu ako my, alebo o súrodencov, ktorým rodičia nechali nespravodlivo o prst viac, naše prianie by bolo:
      Nech Pán Boh všemohúci, ktorý je láska sama, teraz sa chvíľku k ojej ukrivdenej maličkosti chová ako tá Rusalka s tvárou, na ktorú jej už nestačila masť. A pokiaľ by sa to týkalo nás, aj s prípadmi našich nových a nových sklamaní, vtedy, samozrejme, nech Pán B oh zástupov ukáže len dobrú a milosrdnú tvár.
      Keď sa Karol Foucauld, moderný hľadač kresťanskej spirituality, rozhodol postaviť svoju pustovňu v Beni Abés, staval ju tak, aby mohol žiť trvalo v prítomnosti Boha, ale súčasne aj v prítomnosti ľudí. Pri stavbe ohrady okolo svojho príbytku neprestúpil výšku pol metra, aby tak umožnil obyvateľom oázy navštíviť ho. Brat Karol od Ježiša súčasne pochopil, že k ozajstnej kresťanskej láske je treba veľkej duchovnej sily, ktorú čerpal z hlbokej viery. I láska sa môže unaviť ustavičným dávaním. Ľudia si radi rozprávajú, že sa navzájom milujú, ale ak to trvá dlhšie a ľudia nás neustále potrebujú, zvyknú sa spoliehať len na nás. Nie je obtiažne dať raz plášť chudákovi. Sme pripravení napodobniť sv. Martina.
      Blesková láska je láskou, o ktorej snívame. Potrebujúci odíde a keď ho nevidíme, spomienka nás ešte dlho teší. Ale ak nás ľudia stále potrebujú, je to ťažšie. Nie, nie je to vôbec ľahké, naozaj a v celom životnom zameraní žiť podľa príkazu: Milujte všetkých, teda včítane nepriateľov. Sú ľudia, ktorí v krátkosti naplnili dlhé roky. Ktorí už v mladosti dokázali i v najkrajnejších situáciách podľa tohto príkazu konať. Sú však i ľudia, s ktorými skúša Boh svoju trpezlivosť dlhšie, pokiaľ je ešte nádej, že by to mohli raz pochopiť. Ako dlho bude trvať u nás, než prijmeme vedome a s vnútornou dobrou vôľou a ochotou toto Kristovo prikázanie? Prikázanie lásky do krajnosti. Prikázanie, ktoré neznamená nič iné, ako dať svietiť slnku svojej lásky na všetkých ľudí. A to podľa vzoru nebeského Otca.
      I my sa stretávame s trpiacimi i nešťastnými ľuďmi, ktorí niekedy potrebujú našu pomoc. Často stačí kľudné slovo, láskavý úsmev, stisnutie ruky alebo iný prejav našej účasti, aby spoznali, že nie sú osamotení. Ak sme naozaj deťmi Božími, a teda deťmi svetla, prejaví sa to i v našej láske k blížnym. Svätý Pavol v Liste Rimanom pripomína: „Láska nerobí zle blížnemu...“ (Rim 13, 10).
      Bratia a sestry, odplácať dobro zlom – je diabolské. Odplácať zlom zlo – je živočíšne, teda pudové. Odplácať dobro dobrom – je ľudské. Ale odplácať zlo dobrom – je hodné Božích detí, ktorými podľa slov apoštola máme byť.
      Buďme dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec. Amen.

      Inšpirácie: Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3554)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3360)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3250)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet