19.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nepriatelia, vždy len nepriatelia na obzore Cirkvi! Ježiš nám jasnými slovami povedal, že nepriateľov už nemáme, lebo práve ich máme milovať.

~CARLO CARRETTO~

15.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť894 reakcie0
(Share 259 0)


Téma: Vážne upozornenie / Mt 5, 13-16

Homília

      Prednedávnom som sa rozprával s jedným mojím známym. Je to veľmi dobrý a znášanlivý veriaci. Sťažoval sa, že pracuje v kolektíve, ktorý sa riadi pochybnou morálkou, ale on by chcel pre tento kolektív čosi urobiť. Chcel by kolegom ukázať svetlo, chcel by ozdraviť ich zmýšľanie, názory a skutky. Jedným slovom, chcel by vniesť ducha Evanjelia do prostredia, v ktorom pracuje. Veľa nad tým rozmýšľal, ale bojí sa začať, aby sa ostatní od neho neodvrátili a aby nepovedali, že je príliš múdry a moralizuje.
      Náš brat pozná aj slová evanjelia, ktorými sa nám Ježiš prihovára: „Vy ste svetlo sveta... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 14-16). Ale tu sa mu zasa vynára ďalšia ťažkosť. Pýta sa: Ja mám byť svetlom sveta? Ja mám svietiť iným? Veď som len obyčajný človek. Nebolo by domýšľavosťou, že svietim druhým? Neviedlo by to k pýche? K čomu vlastne nás tu Ježiš navádza?
      Odpoveď na tento problém nám pomôže dať celkom bežný úkaz z prírody. Predstavme si, že niekedy večer kráčame s deťmi po ulici. Odrazu sa spomedzi mrakov vynorí žiarivý svit mesiaca. Deti skríknu: „Ocko, mama, pozrite, ako mesiac svieti!“ My dospelí im s čistým svedomím prikývneme a ideme ďalej. Ale je to pravda? Naozaj mesiac svieti? Všetci vieme, že mesiac vôbec nesvieti. On len odráža slnečné lúče a my ich prijímame ako vlastné svetlo mesiaca.
      Podobne je to aj s nami, kresťanmi. Ak máme svietiť iným, nesvietime svojim svetlom, ale tým, ktoré prijímame od Krista. Teda Kristovým svetlom svietime. Toto vedomie nás uchráni od pýchy a namyslenosti. Ľudia, ktorí uvidia svetlo nášho jednania a našich skutkov, po čase pochopia, že to nie je naše vlastné svetlo, ale svetlo Božie, v lúčoch ktorého kráčame. Myslím, že každému človeku je svit mesiaca v jeho skromnosti sympatický a nikto mu nezazlieva, že nesvieti vlastným svetlom.
      Podobne je to aj s nami. Aj nás si ľudia obľúbia ešte väčšmi, keď zistia, že máme také isté slabosti ako ostatní, ale dokážeme ich prekonávať Kristovou silou a silou jeho svetla. Teda to, čo nás drží nad vodou, nie sú naše schopnosti, ale priazeň Božia, ktorú používame a o ktorú sa svojím životom usilujeme.
      Všimnime si ešte raz Ježišovo odporúčanie. Ježiš nám nehovorí: Hovorte o svojom svetle, odkiaľ ho máte, ale doporučuje nám predovšetkým konať a svojimi skutkami svedčiť o svetle, ktorého sa nám dostáva. Kto takto bude postupovať, pre toho sa stanú bezprostrednými obavy, žeby ho iní obvinili z moralizovania, alebo vyvyšovania. Svetlo evanjelia nám ukazuje aj to, ako začať. Všimnime si Ježiša, koľkokrát vo svojom živote začína rozhovor s neznámym človekom slovami: „Odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lk 5, 23). On-Boh odpúšťa. A odpúšťa aj v poslednej hodine svojho pozemského života tým, ktorí sa ho chcú zbaviť a vysmievajú sa mu ešte aj pod krížom.
      A pozrime sa aj na Ježišovho námestníka, pápeža Jána Pavla II. On ako najvyšší reprezentant Kristovej Cirkvi a verný nositeľ Kristovho svetla zostupuje do väzenia k človekovi, ktorý sa pokúsil o jeho smrť a odpúšťa mu. My tiež najviac a najhlbšie môžeme zapôsobiť na iných vo svojom okolí tým, že budeme odpúšťať bez ohľadu na to, aké krivdy alebo poníženia sme museli zniesť.
      Niekto povie: „Ale odkiaľ brať silu? Ja by som sa rád pomeril so svojím hnevníkom, ale bojím sa s ním stretnúť, aby som mu znova niečo nepovedal. Preto ho radšej obídem.“
      Svätý Otec Ján Pavol II. odpovedal vo Frossardovej knihe Rozhovory s Jánom Pavlom II. na to asi takto: „Silu pre každodenné povinnosti máme čerpať predovšetkým z modlitby. Nedá sa povedať, koľko sa máme modliť, no všetky naše záujmy musia vyrastať z modlitby, akoby zo svojej duchovnej pôdy. Vrstva tejto pôdy nemôže byť príliš tenká a plytká. Vnútorná skúsenosť nám umožní rozoznať, ako utvárať túto pôdu zo dňa na deň, aby jej bolo dosť, aby sme mohli dokázať previesť všetky svoje rozhodnutia.“
      Bratia a sestry, ak aj my cítime, že by sme mohli niečo pozitívne urobiť pre svojich blízkych a pre svoj kolektív, v ktorom dennodenne pracujeme, nebojme sa stať svetlom Kristovým. Na usmernenie života iných nepotrebujeme učené teologické debaty, ale jednoduché skutky. Skutky živené modlitbou a vychádzajúce z úprimného srdca. Amen.

      Inšpirácie: Mt 5, 13-20
12.06.2003 | Čítanosť(3619)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3418)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3323)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet